Pozrite si
Kozmická loď Starship (Hviezdna loď) v kombinácii s novou ťažkou nosnou raketou Super Heavy – tá nahradí súčasného „Goliáša“ medzi nosičmi Falcon Heavy – otvorí cestu k pilotovaným letom na Mesiac, aj do hlbšieho vesmíru.
SpaceX už testuje nielen nové motory Raptor, ktoré budú poháňať tandem Super Heavy Starship (SHS), ale aj samotnú nosnú raketu a kozmickú loď. Super Heavy je prvým stupňom rakety predtým označovanej ako BFR (Big Falcon Rocket), druhým bude práve Starship.
SpaceX pripravuje dva testovacie prototypy lode Starship v Cocoa na Floride a v Boca Chica v Texase. Tam s prototypom nazvaným Starhopper absolvovala zatiaľ dva testovacie „skoky“ do výšky 20 metrov a 150 metrov (27. augusta). Nasledovať má výškový test s letom do výšky 20 km, za ktorým by mali obidva prototypy Starship s podporou Super Heavy skúšobne letieť až na orbitu.
Generálny riaditeľ SpaceX Elon Musk teraz na Twitteri odpovedal na otázky, ako bude Starship manévrovať pri letoch na orbitu a späť. Pri mnohonásobne použiteľnom dopravnom prostriedku je nutné, aby pri náročných manévroch došlo k jeho minimálnemu opotrebeniu, či dokonca poškodeniu.
Starship bude manévrovať pomocou dvoch zadných krídel (tretie je pevné) a dvoch predných „plutiev“, poháňaných elektromotormi z batérie s kapacitou asi 400 kWh.
Z nízkej obežnej dráhy Zeme (LEO) bude Starship pri návrate vstupovať do atmosféry zhruba 1. kozmickou rýchlosťou, najmenej 7,8 km/s (alebo Mach 23). V procese brzdenia sa veľká väčšina kinetickej energie zmení na teplo, čo je problém, ktorému čelia všetky kozmické lode a návratové moduly.
Na ochranu potrebujú účinný tepelný štít, ktorý ale predstavuje jalovú hmotnosť. Aby si vystačila s menším tepelným štítom, použila SpaceX na stavbu lode Starship nerezovú oceľ, namiesto ľahších hliníkových zliatin, aké používali napríklad americké raketoplány.
Oceľ má dvakrát vyššiu teplotu tavenia, ako hliníkové zliatiny, takže nová loď nepotrebuje takú mohutnú tepelnú ochranu. Okrem toho podľa Muska existuje určitá flexibilita, ako rýchlo sa kinetická energia premení na teplo. Pre svoju vesmírnu loď chce nájsť strednú cestu, pri ktorej kozmická loď používa svoje aerodynamické ovládacie plochy a telo na vytváranie zdvihovej sily, spomaľujúcej proces brzdenia. Spúšťanie do zemskej atmosféry prebehne počas viac ako 15 minút.
Výrazne sa tak zníži tepelná záťaž, za cenu vyššej spotreby energie. Musk to prirovnal k vareniu niečoho v rúre pri polovičnej teplote, ale dvojnásobne dlhšie.
Podľa vyššie uvedenej infografiky to vyzerá, že pristávací manéver Starship od obežnej dráhy po pristátie bude trvať približne 20 minút. Kozmická loď zabrzdí až takmer na nulovú rýchlosť, načo sa otočí na brucho a pomocou krídla a plutiev bude manévrovať ako parašutista. Tesne pred pristátím sa otočí do vertikálnej polohy a motoricky pristane, ako súčasné nosiče Falcon 9.
Raketoplán naproti tomu pristával na dráhe ako lietadlo. Veľké krídlo, ktoré k tomu potreboval, však tvorilo ďalšiu mŕtvu záťaž a išlo o ústupok požiadavkám americkej armády, ktorá vyžadovala, aby bol raketoplán schopný aj samostatného letu o dĺžke viac ako 1 600 km. Táto funkcia sa nikdy nevyužila, no podstatne (nepriaznivo) ovplyvnila konštrukciu, aj cenu raketoplánu.
Starship má pred sebou aktuálne letové testy do výšky 20 km, naplánované v priebehu októbra a po nich sa SpaceX pravdepodobne sústredí na overovanie výkonnosti lode Starship pri nadzvukových rýchlostiach. Nasledovať bude finále v podobe prvých testovacích letoch na orbitu. Držme palce, nech sa to úspešne podarí čo najskôr.
Zdroj