Pozrite si
Zdá sa, že bionika, veda spájajúca biológiu a kybernetiku, môže nabrať aj iný smer, než sme zvyknutí. Namiesto vylepšovania ľudského mozgu pomocou čipov, o čo sa snaží napríklad Neuralink, existuje aj opačná možnosť – vylepšiť čipy pomocou mozgu.
Minulý rok vedci z austrálskej Monash University vytvorili „DishBrain“ – polobiologický počítačový čip (takzvaný wetware) s približne 800 000 laboratórne vypestovanými ľudskými a myšacími mozgovými bunkami na sústave mikroelektród práve tohto čipu. Toto miniatúrne monštrum preukázalo niečo podobné citu a naučilo sa hrať počítačovú hru „pong“ v priebehu piatich minút.
Obsah pokračuje pod reklamou
Bolo to po prvýkrát, čo sa mozgové bunky vypestované v laboratóriu použili týmto spôsobom tak, že získali nielen schopnosť vnímania vonkajšieho sveta, ale aj konania podľa neho. Výsledky výskumu, na ktorom sa zúčastňoval aj austrálsky startup Cortical Labs boli pôsobivé.
Snímka neurónov DishBrain rastúcich na poli elektród z rastrovacieho elektrónového mikroskopu
Výskum zaujal aj armádu tak, že získal grant vo výške 600 000 AUD (407 000 USD) od austrálskeho programu National Intelligence and Security Discovery Research Grants. Armádny grant poslúži na vývoj nových systémov s umelou inteligenciou založenou na biologických neurálnych sieťach.
„Programovateľné čipy spájajúce biologické prvky s umelou inteligenciou môžu v budúcnosti nakoniec prekonať výkon existujúceho hardvéru založeného výlučne na kremíku,“ uviedol vedúci projektu, docent Adeel Razi z Turner Institute for Brain and Mental Health,.
Mikroskopický obraz neurónov v DishBrain, s bunkami zvýraznenými pomocou fluorescenčných markerov
Výsledky takéhoto výskumu by mali významné dôsledky vo viacerých oblastiach, ako je plánovanie, robotika, pokročilá automatizácia, rozhrania mozog-stroj a objavovanie liekov, čo by Austrálii poskytlo významnú strategickú výhodu, myslí si Razi.
Pokročilé schopnosti učenia DishBrain by mohli podporiť novú generáciu strojového učenia, najmä v autonómnych vozidlách, dronoch a robotoch. Mohli by tak získať podľa docenta Raziho nový typ strojovej inteligencie, ktorá je schopná učiť sa počas celého života.
Vedci chcú využiť armádny grant na vývoj lepších strojov s AI, ktoré replikujú kapacitu učenia biologických neurónových sietí. Môže to rozšíriť kapacitu hardvéru (či „wetvéru“, „vlhkého vybavenia“) do bodu, keď sa stane životaschopnou náhradou za oblasť kremíkovej výpočtovej techniky.
Náš komentár: Odhliadnuc od etickej problematiky, skrýva vývoj takýchto hybridných biologických čipov rôzne úskalia. Živým bunkám nestačí na existenciu len prísun elektrickej energie, ako v prípade elektronických súčiastok. Potrebujú aj rôzne chemické zlúčeniny a ióny, čo fungovanie takýchto čipov bude určite komplikovať. Otázna je aj ich spoľahlivosť a životnosť, pretože neuróny nie sú „nesmrteľné“. Mozog má na odumieranie mozgových buniek vytvorené opravné mechanizmy v podobe vytvárania nových spojení – synapsií. Opravné mechanizmy v mozgu sú pomocou synapsií schopné vytvárať nové spojenia medzi nervovými bunkami. Tento proces sa nazýva neuroplasticita a umožňuje mozgu meniť sa a prispôsobovať sa. Ale dokázali by čosi také malé zhluky buniek prichytené na elektródach biočipov? To je veľká otázka.
Zdroj