Minulý mesiac dosiahla spoločnosť Neuralink, ktorá je ďalším z projektov renesančného chlapíka Elona Muska, dôležitý míľnik. Od amerického Federálneho úradu pre lieky a potraviny (FDA) získala povolenie na prvú klinickú štúdiu, v ktorej bude implantovať mozgové čipy ľudským dobrovoľníkom.
Bývalý programový riaditeľ neurálneho inžinierstva v Národnom inštitúte zdravia Spojených štátov amerických (NIH) Kip Ludwig však odhaduje, že Neuralinku môže trvať ďalších 10 rokov, kým svoje zariadenie s rozhraním mozog-stroj (brain-machine interface, BMI) dotiahne do komerčnej podoby.
Dôvodom sú úskalia súvisiace s humánnym testovaním. Ľudské skúšky sú chúlostivé a budú si vyžadovať veľa opatrnosti a starostlivosti. Neuralink musí otvoriť nábor na klinické skúšky, pričom získať dobrovoľníkov na taký invazívny zásah, ako je implantovanie elektronického zariadenia neovereného na ľuďoch do mozgu, zrejme nebude jednoduché. Odborníci očakávajú, že Neuralink zúži zoznam požiadaviek, ktoré musia pacienti splniť, aby maximalizoval úspech náboru pred jeho otvorením.
Stále pritom existujú otázniky a kritika v súvislosti s testami spoločnosti na zvieratách. Tieto skúšky znepokojili časť lekárskej komunity, vrátane Lekárskeho výboru pre zodpovednú medicínu.
Tento výbor lekárov vyzýva Elona Muska a Neuralink, aby prešli na vývoj neinvazívneho rozhrania mozog-počítač. Takéto metódy by minimalizovali riziko chirurgických komplikácií, infekcií alebo dodatočných operácií na opravu nefunkčných implantátov. Pravdou však je, že by boli pravdepodobne menej efektívne, ako priame prepojenie neurónov s mikroelektronikou. Aspoň pokiaľ neovládate nejaké šamanské metódy.
Neuralink vyvinul robota, ktorý bude implantovať BMI zariadenia do mozgu. Tento robot je však stále v štádiu testov a schopnosti chirurgického robota budú pravdepodobne testované aj počas pokusov na ľuďoch. Neuralink pritom neuviedol, či pri pokusoch na ľuďoch bude svojho chirurgického robota používať.
Popri určitých obavách odborníkov je však zároveň dôvod na optimizmus. Existujú ľudia, najmä neurologickí pacienti, ktorí by mohli potenciálne profitovať z implantátov od Neuralinku. Pokrok spoločnosti Neuralink prináša nádej mnohým ľuďom, trpiacim kvôli takýmto mozgovým poruchám.
Aj to je dôvod, prečo firma naďalej získava podporu a jej ekonomický potenciál rastie. Podľa agentúry Reuters sa nedávno predali investorom akcie spoločnosti Neuralink za 7 miliárd USD v cene 55 USD za akciu. Ešte pred dvoma rokmi bola pritom firma v súkromnom kole získavania finančných prostriedkov ocenená na 2 miliardy dolárov.
Schválenie testov na ľuďoch mohlo navýšiť hodnotu akcií Neuralinku o 5 miliárd dolárov. Naznačuje to, že investori myšlienke rozhrania mozog-stroj dôverujú a veria v rastový potenciál spoločnosti. Čo sa stane, ak štúdia na ľuďoch ukáže, že systém spoľahlivo funguje a pomáha, si môžete ľahko domyslieť. Na to, čo prinesie boom takýchto implantátov za účelom vylepšovania ľudských schopností, však radšej nemyslieť. Môže to byť minimálne rovnako kontroverzné, ako súčasný vzostup umelej inteligencie.