Pozrite si
Biele pásy vodnej pary, ktoré dnes zanechávajú za určitých atmosférických podmienok za sebou prúdové lietadlá (kondenzačné stopy, v angličtine skrátene nazývané contrails, a konšpirátormi „chemtrails“), možno zostanú (a možno nie) aj po prechode na nové typy pohonu.
Ako sme už mnohokrát spomínali, batérie nemajú dostatočnú energetickú hustotu, aby poskytli dostatok energie veľkým dopravným lietadlám na diaľkové lety. Riešením je primárne vodík, pretože rôzne syntetické, recyklované a „bio“ uhľovodíkové palivá pravdepodobne nepredstavujú racionálnu a ekonomicky obhájiteľnú alternatívu.
Obsah pokračuje pod reklamou
Okrem rôznych startupov vyvíja vodíkové pohony pre lietadlá aj viacero veľkých hráčov. Spomínali sme test vodíkového spaľovacieho leteckého motora, ktorý pred niekoľkými dňami uskutočnil Rolls-Royce, ale vieme, že na alternatívnych pohonoch dlhodobo pracuje aj Airbus.
Airbus teraz prichádza s „atómovkou“. Tvrdí, že má na dosah plne funkčnú elektrickú hnaciu sústavu s výkonom rádu megawattov, poháňanú kryogénnym kvapalným vodíkom. Testovať za letu ju chce do roku 2026 a plnohodnotné osobné dopravné lietadlo s nulovými emisiami plánuje uviesť do prevádzky do roku 2035.
Tieto pohonné jednotky sú navrhnuté tak, aby boli plne uzavreté vo veľkých puzdrách, zavesených pod krídlami, kde sa normálne nachádza mohutná prúdová turbína. Každý modul bude mať vo vnútri vlastnú nádrž na kvapalný vodík, ako aj kryogénne chladiace zariadenie, ktoré udrží palivo v kvapalnom stave pri teplote -253 °C (čiže iba 20 Kelvinov). Každý modul bude mať aj svoj vlastný zásobník palivových článkov na premenu plynného vodíka na elektrinu, a elektromotor na pohon vrtule.
Umiestnením celého palivového systému a hnacieho ústrojenstva v týchto kapsulách podľa Airbusu uvoľní viac miesta v trupe pre náklad a cestujúcich. A kapsule majú byť odnímateľné, aby bolo možné v prípade údržby jednoducho vymeniť celé moduly.
Airbus teraz pracuje na prototype takéhoto pohonu. Ten je zatiaľ menej integrovaný, systém kvapalného vodíka má umiestnený vo vnútri v trupe lietadla. Testovacím lietadlom bude dopravný stroj A380 v plnej veľkosti, vyčlenený na testovanie koncepcie s nulovými emisiami v prevádzkových výškach. Budú ho poháňať štandardné prúdové motory, pričom vodíkom poháňaná vrtuľa a modul sú zavesené na boku, v hornej časti trupu pred chvostom.
Udržiavanie kryogénneho palivového systému v beztlakovom prostredí umožní testovaciemu tímu vypustiť vodík priamo do okolitého vzduchu cez núdzové odvzdušňovacie potrubia, ak by to bolo potrebné.
Cieľom je vytvoriť dopravné lietadlo s nulovými emisiami, ktoré by lietalo po rovnakých trasách, ako súčasné veľké stroje. Pohonné systémy s plynným vodíkom síce ponúkajú podstatne väčší dosah ako batérie, ale stále zaostávajú za leteckým palivom. Kvapalný vodík, ktorý používajú aj mnohé kozmické rakety, je riešením.
Skúsenosti z kozmického priemyslu chce využiť aj Airbus, ktorý podpísal dohodu s ArianeGroup o vybudovaní prvého zariadenia na tankovanie kvapalného vodíka. Zariadenie má byť spustené do prevádzky na letisku Blagnac v Toulouse do roku 2025.