Stačí pár videí na YouTube, dve vlákna na X a jeden „rozbor“ od sebavedomého komentátora – a zrazu máme pocit, že rozumieme geopolitike, vakcínam či umelej inteligencii lepšie než vedci.
Práve tu vstupuje do hry Dunningov-Krugerov efekt. Tento psychologický jav, pomenovaný po výskume dvojice autorov z konca 90. rokov, ukazuje, že ľudia s nižšími znalosťami v danej oblasti majú tendenciu výrazne preceňovať svoje schopnosti.
Paradox? Čím menej vieme, tým menej si uvedomujeme, koľko toho nevieme. Internet tento efekt znásobil. Nikdy nebolo jednoduchšie získať informácie – nikdy nebolo jednoduchšie získať ilúziu, že sme odborníci. Sebavedomie dnes často prichádza skôr než pochopenie. A práve na túto mentálnu pascu upozorňuje čoraz viac moderných popularizátorov kritického myslenia.
Jednou z najzaujímavejších osobností v tomto priestore je Julia Galef. Nie je síce klasickou influencerkou, ktorá recituje úderné texty do kamery. Skôr pokojne a systematicky rozoberá, prečo si ľudia tak radi klamú sami seba. Preslávila sa podcastom Rationally Speaking a dnes vedie projekt Center for Applied Rationality. Širokej verejnosti je známa aj vďaka TED prednáške o takzvanom „scout mindset“ – mentálnom nastavení prieskumníka, ktorý nehľadá potvrdenie svojho názoru, ale realitu, nech je akákoľvek.
Galef je aktívna na YouTube, kde nájdete jej prednášky aj rozhovory, pravidelne publikuje newsletter a jej kniha The Scout Mindset sa stala referenčným titulom pre každého, kto chce zlepšiť svoje uvažovanie. Na rozdiel od zjednodušených internetových vysvetlení Dunning-Krugera nejde po lacnom výsmechu „tých druhých“. Upozorňuje, že ilúzia vlastnej kompetencie sa týka každého z nás. Nie je to problém hlúpych ľudí. Je to vlastnosť ľudského mozgu.
Jej posolstvo je pritom jednoduché, no nepríjemné: ak chceš byť menej náchylný na omyly, musíš byť ochotný meniť názor. A to bolí. Vyžaduje to spomaliť, priznať si neistotu a oddeliť vlastnú identitu od vlastných presvedčení.
Seriál Nehlúpnime nie je o delení sveta na múdrych a hlúpych, venuje sa mentálnej hygiene. O tom, že pochybnosť nie je slabosť, ale nástroj. A že najnebezpečnejšia veta v digitálnej dobe nie je „oni klamú“, ale „ja už všetko viem“.