Nehlúpnime: Prečo inteligentní ľudia veria hlúpostiam?

V našom seriáli Nehlúpnime sme už prebrali množstvo tém od digitálneho sveta až po kritické myslenie. Dnes sa pozrieme na jeden z najzaujímavejších paradoxov ľudskej mysle: prečo aj inteligentní, vzdelaní ľudia často veria nezmyslom a pseudovedám.

V bežnej debate sa zvykne predpokladať, že inteligentní ľudia sú automaticky imúnni voči hlúpym alebo nepodloženým presvedčeniam. Realita je však komplikovanejšia. Často práve vysoká inteligencia a schopnosť sofistikovaného uvažovania vie posilniť schopnosť hájiť presvedčenia, ktoré nemajú pevný dôkaz.

Stačí, že v ich myslení „sedí“ emocionálne alebo kultúrne. Tento jav nie je len akademická kuriozita, ale prejavuje sa v každodennom živote, keď vzdelaní ľudia prijímajú konšpiračné teórie, alternatívnu medicínu bez dôkazov alebo iné iracionálne presvedčenia.

Na túto otázku sa pozrel americký autor, historik vedy a skepticistický publicista Michael Shermer. Ten dlhodobo píše stĺpec Skeptic pre Scientific American. V jednom zo svojich textov s názvom Smart People Believe Weird Things sa venuje presne tejto téme, prečo aj inteligentní ľudia môžu veriť „weird things“, teda podivným, nepodloženým veciam.

Shermer upozorňuje, že väčšina ľudí nevyhodnocuje fakty objektívne; skôr si vyberá tie informácie, ktoré potvrdzujú už existujúce presvedčenia. Naopak, ignorujú sa tie, ktoré im odporujú. Tento jav sa nazýva confirmation bias (potvrdzovanie vlastných predstáv), a postihuje všetkých – nielen „neinteligentných“.

Vzdelanie v skutočnosti nezaručuje skepticizmus, štúdie ukazujú, že vyššia úroveň vedeckého vzdelania neznamená automaticky menšiu vieru v pseudovedu alebo nezmysly. Je dôležité vedieť ako premýšľať, nie len čo vieme. Ľudia pochádzajú z rôznych sociálnych a kultúrnych prostredí, majú rozdielne životné skúsenosti a rodinné presvedčenia, ktoré formujú ich názory skôr než racionálne uvažovanie.

Shermer sám píše, že inteligentní ľudia sú často zruční v obhajovaní presvedčení, ktoré si osvojili z ne-racionálnych dôvodov, a dokážu si vytvoriť komplexné dôvodové reťazce, aby tieto presvedčenia logicky ospravedlnili, aj keď ich základ nie je podložený faktami.

Na webe Michaela Shermera nájdete jeho kompletný archív v Scientific American, kde sa systematicky venuje skepticizmu, pseudovedám a psychológii viery a tiež ďalšie texty a súvisiace zdroje o tom, ako scepticizmus nie je cynizmus, ale metóda hodnotenia tvrdení na základe dôkazov a metódy.

Z textov Michaela Shermera a iných skepticistov vyplýva jasný, no paradoxný záver: inteligencia sama o sebe nie je ochranou pred iracionálnym myslením. Ľudia, aj tí vzdelaní, často veria tomu, čo im dáva zmysel emocionálne, nie fakticky. Preto bez problémov ignorujú dôkazy, ktoré narúšajú ich presvedčenia. Neváhajú používať svoju inteligenciu na obhajobu, nie na skúmanie pravdivosti tvrdení.

Pre nás z toho vyplýva dôležité ponaučenie, byť skeptický neznamená byť nepriateľom myšlienok, ale byť ochotný klásť si otázky a vyžadovať dôkazy. Alebo inak – nechať si overiť fakty skôr, než im uveríme, je kľúč k tomu, aby sme nehlúpneli bez ohľadu na to, ako si myslíme, že sme „chytrí“.