Práve dnes, 13. februára, si pripomíname presne 15 rokov od momentu, ktorý odštartoval pád najväčšieho mena mobilov na svete.
V tento deň roku 2011 svet s úžasom sledoval, ako sa fínsky gigant, vtedajší neohrozený kráľ trhu, rozhodol pre bezprecedentný krok, ktorý viedol až k jeho zániku (ak sa bavíme o mobilnej divízii).
Nokia presne 13. februára 2011 pod vedením Stephena Elopa oficiálne oznámila strategické partnerstvo s Microsoftom, čím odštartovala éru „fínskych okien“. Z dnešného pohľadu ide o jeden z najtragickejších príbehov biznisovej histórie, no vtedy sa o tom hovorilo ako o spáse dvoch gigantov, ktorí sa snažili dobehnúť rozbehnutý vlak menom Android a koniec koncov aj iOS.
Predtým, než prišlo k tomuto osudnému spojeniu, Nokia dominovala globálnemu trhu so svojím operačným systémom Symbian. Bol to systém, ktorý nás sprevádzal roky a v mnohých ohľadoch definoval, čo je to smartfón.
Avšak s príchodom iPhonu v roku 2007 a následným nástupom Androidu začal Symbian morálne aj technologicky zastarávať. Stephen Elop neskôr vo svojom slávnom memorande prirovnal Nokiu k „horiacej ropnej plošine“, čím dal jasne najavo, že ak firma neurobí radikálny rez, zhorí spolu s ňou.
Nokia sa ocitla v defenzíve, strácala podiel na trhu a jej zisky prudko klesali. Aj keď sa pokúšala o vývoj nového systému MeeGo, čas bol neúprosný a vedenie potrebovalo okamžité riešenie. Rozhodnutie nakoniec padlo na Windows Phone 7, vtedy mladý a ambiciózny systém od Microsoftu.
Cieľ bol jasný: spojiť špičkový fínsky hardvér s moderným softvérom amerického giganta a vytvoriť tak silný tretí ekosystém. Steve Ballmer a Stephen Elop vtedy sľubovali, že toto spojenie prinesie používateľom prepracovaný systém, ktorý bude plne konkurencieschopný. Dnes vieme, že tomu tak vôbec nebolo.
Nokia spravila chybu aj v tom, že kompletne odsunula svoje vlastné projekty ako Symbian a MeeGo na druhú koľaj a všetko stavila na jednu kartu – na dlaždice od Microsoftu. Verili, že ich silné meno a distribučné kanály pomôžu Windowsu rýchlo rásť a odstrániť nedostatky, ako bola slabá lokalizácia či nedostatok aplikácií.
Realita však bola oveľa tvrdšia. Prechod na novú platformu trval pridlho a prvé modely radu Lumia sa na trh dostávali pomaly. Používatelia, ktorí boli zvyknutí na slobodu Symbianu alebo flexibilitu Androidu, si na uzavretý svet Windows Phone zvykali len ťažko.
Navyše, aplikácie v Microsoft Store pribúdali slimačím tempom, čo bol pre moderný smartfón v tej dobe reálne rozsudok smrti. Nokia síce na tú dobu vyrábala úchvatné modely s fenomenálnymi fotoaparátmi a dizajnom, ktorý jej môžu závidieť mnohé firmy aj dodnes, no bez softvérovej podpory a komunity vývojárov to bol boj s veternými mlynmi.
Takto vyzerali predaje Nokie v rokoch, kedy padlo toto tvrdé rozhodnutie:
| Rok | Éra | Približné predaje smartfónov (ročne) | Hlavný operačný systém |
| 2010 | Vrchol Symbianu | 103 miliónov kusov | Symbian |
| 2011 | Oznámenie partnerstva | 77 miliónov kusov | Symbian / Windows Phone |
| 2012 | Nástup prvých Lumií | 35 miliónov kusov | Windows Phone |
| 2013 | Akvizícia Microsoftom | 30 miliónov kusov | Windows Phone |
| 2014 | Koniec značky Nokia Lumia | 35 miliónov kusov | Windows Phone |
Pätnásť rokov po tomto oznámení už vieme, že táto spanilá jazda skončila v slepej uličke. Microsoft nakoniec mobilnú divíziu Nokie v roku 2013 úplne odkúpil, no ani to značku nezachránilo. O pár rokov neskôr sa Windows Phone stal históriou a Nokia ako výrobca telefónov prakticky zanikla, kým sa značka nevrátila pod krídla HMD Global, tentoraz už s Androidom.
Ani to ale nedopadlo pre niekdajšieho fínskeho giganta pozitívne. Napriek tomu už príbeh spojenia Nokie a Microsoftu ostáva varovným prstom pre každého trhového lídra, že pýcha a oneskorená reakcia na technologické zmeny môžu položiť aj to najväčšie impérium.