Dnes je to 10 rokov od dňa, keď sa Google stal písmenom v Alphabete

Presne pred desiatimi rokmi otriasol technologickým svetom zdanlivo jednoduchý a trochu kryptický blogový príspevok.

Jeho autorom nebol nikto iný ako Larry Page, spoluzakladateľ a vtedajší CEO Googlu. Oznámenie, ktoré obsahoval, však nebolo o novom produkte ani o aktualizácii algoritmu.

Bol to tektonický posun v samotnej podstate jednej z najmocnejších korporácií planéty. Dnes, 10. augusta 2025, sa pozeráme späť na dekádu existencie spoločnosti Alphabet a s odstupom času vidíme, aký geniálny a prezieravý tento krok v skutočnosti bol.

Chcete sa dozvedieť viac tech noviniek? Vypočujte si náš podcast, ktorý kompletne vytvorila umelá inteligencia:

V lete 2015 bol Google na absolútnom vrchole. Dominoval vyhľadávaniu, on-line reklame, jeho Android bol všadeprítomný a YouTube definoval video obsah. Firma však pod svojimi krídlami skrývala oveľa viac. Boli tu samojazdiace autá, výskum liečby starnutia, inteligentné termostaty, drony doručujúce internet a desiatky ďalších futuristických projektov. Pre investorov aj verejnosť to bol čoraz neprehľadnejší mix – spoľahlivý stroj na peniaze spojený s divokými, extrémne nákladnými stávkami na budúcnosť.

A práve vtedy prišiel Alphabet.

Pageov príspevok s názvom „G is for Google“ oznámil vznik novej materskej spoločnosti, Alphabet Inc. Pôvodný, „veľký“ Google sa mal scvrknúť a stať sa len jednou, hoci najväčšou, dcérskou firmou pod touto novou strechou.

Hlavným motívom, ktorý bol vtedy komunikovaný, bola snaha o sprehľadnenie a väčšiu zodpovednosť. Každý z „moonshot“ projektov sa mal stať samostatnou firmou v rámci Alphabetu, s vlastným CEO a vlastným rozpočtom. Wall Street mal konečne vidieť, koľko zarába jadrový biznis Googlu a koľko sa „páli“ na snoch o budúcnosti.

Dnes už vieme, že za tým bolo oveľa viac. S odstupom desiatich rokov je zrejmé, že vytvorenie Alphabetu bolo v skutočnosti elegantným riešením troch zásadných výziev, o ktorých sa vtedy hovorilo len v kuloároch.

Prvou výzvou bola sloboda pre zakladateľov. Larry Page a Sergey Brin boli vizionári, ktorých čoraz menej bavilo riadiť každodennú mašinériu reklamného biznisu a zaoberať sa kvartálnymi výsledkami. Ich srdcia patrili projektom na hrane sci-fi. Alphabet im umožnil presunúť sa z exekutívnych pozícií v Googli do pozícií lídrov celej skupiny, kde sa mohli venovať práve týmto futuristickým víziám a strategickému smerovaniu celku. Oslobodili sa od operatívy.

Druhou bola príprava nástupníctva. Menovanie Sundara Pichaia, vtedajšieho šéfa Androidu a Chromu, za CEO nového, štíhlejšieho Googlu, bolo majstrovským ťahom. Pichai bol talentovaný a rešpektovaný manažér, ideálny na vedenie stabilného a ziskového jadra firmy. Zakladatelia mu týmto krokom odovzdali kľúče od kráľovstva a pripravili ho na rolu, ktorú, ako dnes vieme, v roku 2019 plne prevzal, keď sa stal CEO celého Alphabetu po tom, čo Page a Brin odstúpili aj zo svojich posledných vedúcich úloh.

Treťou, a možno najdôležitejšou, bola snaha o zachovanie inovačnej kultúry. Google sa stával obrovským a hrozilo mu, že sa, podobne ako iní giganti pred ním, stane príliš pomalým a byrokratickým. Oddelenie radikálnych projektov do samostatných entít im malo dať agilitu startupov, no so zázemím a financiami giganta.

A ako to dopadlo po desiatich rokoch? Štruktúra Alphabetu sa osvedčila. Projekt samojazdiacich áut, dnes známy ako Waymo, sa stal samostatnou firmou a lídrom v oblasti autonómnej dopravy s komerčnými službami v niekoľkých mestách. Verily, zameraná na vedy o živote, priniesla pokročilé diagnostické nástroje. Calico naďalej v tichosti skúma tajomstvá starnutia a hoci zatiaľ neprinieslo elixír mladosti, jeho výskum je považovaný za prelomový.

Samozrejme, nie všetky stávky vyšli. Projekt Loon, ktorý mal pomocou balónov priniesť internet do odľahlých oblastí, bol po rokoch ukončený, rovnako ako energetické šarkany z projektu Makani. Ale presne o tom to bolo – Alphabet vytvoril systém, kde projekty mohli zlyhať bez toho, aby ohrozili stabilitu celku.

Až vtipné je, že Google v čase oznámenia nevlastnil doménu alphabet.com. Tú vlastnila automobilka BMW pre svoju divíziu fleetových služieb. Technologický gigant, ktorý zmapoval celý svet, si zabudol zaregistrovať vlastné meno. Riešenie bolo typicky googlovsky geekovské: oficiálnou stránkou Alphabetu sa stala doména abc.xyz.

Samotný názov „Alphabet“ bol tiež dvojzmyselnou hračkou. Na jednej strane symbolizoval zbierku firiem („písmen“). Na druhej strane, vo finančnom žargóne je „alpha“ výnos investície nad rámec bežného trhového priemeru. Názov teda šikovne komunikoval investorom: sme „stávka na alfu“ (alpha-bet).

Vnútri firmy vyvolalo oznámenie spočiatku chaos a neistotu. Zamestnanci Googlu sa zo dňa na deň stali zamestnancami „len“ jednej z dcérskych firiem, zatiaľ čo ich kolegovia z experimentálnych divízií boli povýšení na samostatné entity. Trvalo mesiace, kým si nová štruktúra sadla.

Dnes, pri pohľade späť, je 10. august 2015 dňom, kedy Google dospel. Priznal si, že nemôže byť navždy len jednou, hoci obrovskou firmou. Vytvorením Alphabetu si Larry Page a Sergey Brin postavili pomník svojej vízie – štruktúru, ktorá je navrhnutá tak, aby prežila svojich zakladateľov a mohla flexibilne investovať do akejkoľvek technológie, ktorá bude formovať nasledujúce dekády. Bola to stávka na budúcnosť, ktorá sa po desiatich rokoch ukazuje ako jedna z najlepších investícií v histórii Silicon Valley.