Dnešný deň, 28. máj 2025, predstavuje významné jubileum v análoch kozmického prieskumu. Presne pred dvadsiatimi tromi rokmi, 28. mája 2002, začala americká sonda 2001 Mars Odyssey svoju misiu
Tá mala od základov zmeniť naše chápanie Marsu. Aj keď jej púť k Marsu začala štartom 7. apríla 2001, práve dnes odštartoval nepretržitý tok neoceniteľných dát.
Tento tok informácií prúdi k Zemi dodnes a zabezpečuje sonde Odyssey status najdlhšie slúžiacej kozmickej lode na obežnej dráhe okolo červenej planéty, čím prekonala všetky očakávania. Aj jej tvorcov.
Vedeli ste, že sonda je pomenovaná na počesť vizionárskeho génia Arthura C. Clarka a jeho nadčasového diela 2001: Vesmírna odysea?
Jej primárnym cieľom bolo zistiť hlavne dve veci na Marse – prítomnosť vody, či už v tekutej, alebo zamrznutej forme a vulkanickú aktivitu, či už súčasnú, alebo minulú. K dosiahnutiu týchto cieľov je sonda vybavená trojicou sofistikovaných vedeckých prístrojov, z ktorých každý mal špecifickú úlohu:
- THEMIS (Thermal Emission Imaging System): Ide o kombinovanú kameru schopnú snímať povrch Marsu nielen vo viditeľnom svetle, ale aj v infračervenom spektre. Vďaka tomu THEMIS dokáže nielen vytvárať detailné mapy povrchových útvarov, ale aj identifikovať rôzne typy minerálov na základe ich tepelnej odozvy. Tento prístroj zásadne prispel k vytvoreniu komplexnej globálnej mapy Marsu. Jeho dáta boli neoceniteľné pri výbere bezpečných lokalít pre pristátie budúcich misií, vrátane landeru Phoenix.
- GRS (Gamma Ray Spectrometer): Táto súprava zahŕňajúca gama spektrometer a neutrónový spektrometer bola navrhnutá na mapovanie chemického zloženia povrchových vrstiev Marsu do hĺbky približne jedného metra. Jedným z najprelomovejších objavov misie Odyssey, ktorý priniesol práve GRS, bolo odhalenie a potvrdenie prítomnosti masívnych zásob vodného ľadu ukrytého tesne pod povrchom v oblastiach vysokých zemepisných šírok.
- MARIE (Mars Radiation Environment Experiment): Tento experiment bol zameraný na meranie a charakterizáciu radiačného prostredia na obežnej dráhe Marsu. Jeho úlohou bolo zhromažďovať údaje o úrovniach kozmického žiarenia a častíc zo slnečných erupcií, ktoré by mohli predstavovať riziko pre budúcich ľudských prieskumníkov červenej planéty.
Počas svojich viac ako dvoch desaťročí služby Mars Odyssey dramaticky rozšírila naše vedomosti o červenej planéte. Jej prínos ďaleko presahuje pôvodné ciele. Globálne mapovanie distribúcie vody vo forme ľadu v hornom metri marťanskej pôdy bolo prvým svojho druhu a poskytlo presvedčivé dôkazy, že Mars nebol vždy taký suchý a chladný, ako ho poznáme dnes.
Vďaka tisícom detailných snímok z kamery THEMIS vedci dokázali vytvoriť komplexné mapy kráterov, rozsiahlych údolí, vulkanických plání a ďalších geologických útvarov. Identifikácia špecifických minerálov, ako sú olivíny, pyroxény či sulfáty, pomohla rekonštruovať geologickú históriu rôznych oblastí a pochopiť procesy, ktoré formovali marťanský povrch.
Okrem geológie sa Odyssey venuje aj nepretržitému monitorovaniu marťanskej atmosféry a klímy. Sleduje formovanie a pohyb oblakov, sezónne zmeny, ako je tvorba a ústup polárnych čiapočiek z oxidu uhličitého a dynamiku piesočných búrok, ktoré môžu niekedy zahaliť celú planétu. Tieto dlhodobé pozorovania sú kľúčové pre pochopenie súčasných klimatických cyklov na Marse.
Okrem vlastného vedeckého bádania zohráva Mars Odyssey nenahraditeľnú úlohu ako komunikačný most. Slúži ako retransmitačná stanica, ktorá prenáša obrovské objemy dát z roverov a pristávacích modulov na povrchu Marsu – vrátane legendárnych misií ako Spirit, Opportunity, Phoenix, Curiosity či InSight – späť na Zem. Celkovo preposlala až extrémnych 1,33 TB dát, pričom sama poslala na Zem až 17,1 TB dát. Za obrovské dáta môže aj 1,4 milióna vytvorených fotografií Marsu.
Mars Odyssey je tak skutočnou rekordérkou. Do júla 2024 dokončila neuveriteľných až 100 000 obehov okolo červenej planéty, čím si upevnila pozíciu najdlhšie nepretržite aktívnej misie na obežnej dráhe okolo inej planéty ako je naša Zem. Jej misia bola opakovane predlžovaná, a hoci sa v minulosti objavili obavy týkajúce sa stavu paliva, aktuálne prepočty naznačujú, že sonda má dostatok pohonných hmôt na pokračovanie svojej vedeckej práce minimálne do konca roku 2025, a možno aj dlhšie.
Aj po dvadsiatich troch rokoch neúnavného bádania je Mars Odyssey podľa vyjadrení NASA „pozoruhodne zdravá“ a naďalej zbiera cenné dáta. Jej dlhovekosť umožňuje vedcom študovať dlhodobé trendy a zmeny na Marse, ako sú opakujúce sa sezónne javy či dynamika prachových búrok v priebehu mnohých marťanských rokov. Sonda tiež poskytuje unikátne pohľady na horizont Marsu, podobné tým, aké by sa naskytli astronautom z Medzinárodnej vesmírnej stanice pri pohľade na Zem, čo obohacuje naše vnímanie tejto vzdialenej planéty.
