Pozrite si
Dvaja zo zakladateľov SpaceX, Jim Cantrell a John Garvey, vytvorili spoločnosť Vector Space Systems, ktorá sa bude špecializovať na rýchle a lacné dopravovanie menších nákladov na nízku obežnú dráhu (LEO).
Malo by ísť o vynášanie čoraz populárnejších mikrosatelitov pomocou vlastnej dvojstupňovej rakety Vector. Nepôjde teda priamo o konkurenciu SpaceX, ktorá sa venuje vynášaniu veľkých nákladov, vrátane letov nákladnej lode Dragon na ISS. Okrem toho SpaceX chystá aj pilotované lety.
Rakety Vector Space Systems by naproti tomu mali vynášať mikrosatelity s celkovou hmotnosťou od 5 kg do 50 kg. Na obežnú dráhu vo výške 400 km by nosič o dĺžke 12 m a s priemerom 1,1m mal dopravovať náklad do 25 kg, do výšky 200 km až 45 kg.
Títo „raketoví trpaslíci“ budú zaujímaví hlavne z ekonomického hľadiska. Kým jeden štart Vectoru si vyžiada plánované náklady 2 až 3 milióny USD, jeden let rakety Falcon 9 (SpaceX) stojí asi 60 miliónov USD a to je ešte relatívne málo.
Falcon 9 síce dokáže (a už neraz aj dokázal) vyniesť na obežnú dráhu popri hlavnom náklade aj niekoľko mikrosatelitov súčasne, ale prepočítané náklady na 1 kg nákladu sú aj tak vyššie, než by mal dosahovať Vector.
Podmieňovací spôsob sme použili preto, že Vector Space Systems zatiaľ uskutočnil len skúšobné suborbitálne lety a finálny nosič je stále vo vývoji. Ak však všetko pôjde dobre, ostrý štart na obežnú dráhu by sa mal uskutočniť v roku 2018.
Pripravovaný nosič Vector. Vpravo 2.stupeň rakety.
Vývoj sa zatiaľ realizoval pomocou financií, ktoré do projektu vložili jeho zakladatelia, ale získali aj prostriedky z vládnych zdrojov a najnovšou dotáciou je 1 milión dolárov od súkromných investorov vrátane spoluzakladateľov CloudVolumes Shauna Colemana a Matta Conovera, a zakladateľa Trident Space Nicka Karangelana.
Vector Space Systems verí, že už po niekoľkých štartoch môže byť firma zisková. Pritom okrem znížených nákladov stavia aj na vyššom počte štartov. Počas roka by sa mal ich počet zvýšiť z desiatok na stovky. Jednou z myšlienok startupu je: „Prečo by ste mali čakať na autobus, keď si môžete vziať taxík?“
Projekt počíta s recyklovateľným prvým stupňom, ale nebude pristávať pomocou vlastných motorov, ako Falcon 9 od SpaceX, použije pristávacie padáky. Záujem o flexibilnú lacnú dopravu na obežnú dráhu prejavil aj Pentagon, takže ak sa demonštračné lety plánované na tohtoročné leto vydaria, súkromný sektor si vo vesmírnej doprave môže pripísať ďalšie víťazstvo.
Zdroj