Najnovšie výskumy vedcov z ústavu T. J. Watson Research Center pri IBM naznačujú, že naše schopnosti ovládať hmotu sa môžu zas o malý krôčik posunúť dopredu. Nemáme však na mysli telekinézu a podobné majstrovstvá, s ktorými má veľká časť vedcov problém. Ide o výskum v oblasti nanotechnológií, ktorý smeruje k vytváraniu samoorganizujúcich sa štruktúr.
Dnes sa zákazkové, aj bežné sériové čipy vyrábajú pomocou náročných litografických techník, kde je potrebné presne dodržiavať technologické schémy pre každú litografickú vrstvu. Zvlášť pre malé série čipov s vysokou hustotou integrácie sa výrobné náklady šplhajú vysoko. Predstavme si však, že by sa spoje a tranzistory na čipe usporiadali samy. Samoorganizujúce sa nanodrôtiky by mohli byť prvým krokom k takýmto riešeniam.
Vedci sériu experimentov opísali v časopise Nature. Využívajú plochý substrát dotovaný časticami, ktoré podporujú rast, a potom zavedú materiál, z ktorého chcú pestovať samotné nanodrôty. V konkrétnom prípade použili zlato na riadenie reakcie a obklopili ho trimetylgáliom a plynným arzénom, aby vytvorili nanodrôt z gálium arzenidu.
Experiment zatiaľ trvá niekoľko hodín, ale výsledky sú údajne nádejné. Najprv gálium reaguje so zlatom vo forme zlato-gáliových kvapôčok, potom sa gálium a arzén spoja, aby vytvorili pod kvapkou tenkú vrstvu nanodrôtu z arzenidu gália. Pomocou riadenia teploty a koncentrácie plynu dokážu vedci vytvárať dve rôzne štruktúry a prechádzať z jednej na druhú. Tým je možné vytvárať rôzne vrstvy po celej dĺžke drôtu.
Vedci dúfajú, že takýmto spôsobom sa im podarí pestovať nanodrôty špecifických vlastností, ktoré sa budú hodiť na vytváranie tranzistorov. Keď zvládnu tento míľnik, budú samoorganizujúce sa čipy na dosah. Od tohto okamihu nás však ešte delí množstvo náročného bádania. Pestovanie samoorganizujúcich sa štruktúr je dnes v podstate vo fáze základného výskumu, od ktorého vedie ku komerčným aplikáciám často dlhá a strastiplná cesta. Ak sa však tento princíp podarí presadiť do praxe, výsledky môžu byť zaujímavé.