Zabudnite na lacný nočný prúd, elektrina bude najlacnejšia na obed

Slovenské domácnosti stoja pred najzásadnejšou zmenou v účtovaní elektriny za posledné desaťročia. Buď sa dočkáme dynamických taríf, alebo pásmových stupňovitých taríf. Alebo oboch?

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) totiž oficiálne potvrdil, že prioritou pre nadchádzajúce obdobie je zavedenie dynamických taríf.

Tento systém má úplne otočiť logiku, na ktorú sme boli zvyknutí roky – že práčka sa zapína večer a elektrina je lacná v noci. Podstatou nového návrhu je, že cena elektriny sa bude meniť v priebehu dňa podľa situácie na trhu. Zatiaľ čo doteraz sme poznali nízku tarifu (ľudovo nočný prúd) fixne v noci, dynamické tarify reagujú na aktuálnu výrobu a dopyt.

Hlavným dôvodom tejto zmeny je masívny nárast fotovoltických zdrojov (FVE a FVZ). Elektrina je dnes na trhu najlacnejšia vtedy, keď svieti slnko a fotovoltika vyrába obrovské prebytky energie, ktorú sieť nestíha spotrebovať. Cez deň, napríklad na obed, tak môže byť elektrina extrémne lacná, kým v noci, keď slnko zapadne a dopyt ľudí po príchode domov rastie, bude cena stúpať.

Predseda ÚRSO Jozef Holjenčík otvorene hovorí, že cieľom je, aby si ľudia mohli aktívne znižovať výšku svojich nákladov na elektrinu tým, že budú využívať spotrebiče vtedy, keď bude cena elektriny najnižšia. V praxi to znamená nutnosť zmeniť dlhoročné návyky, pretože pranie, žehlenie, ohrev vody či nabíjanie elektromobilu by sa z pohľadu úspor mali presunúť na poludnie. Keď nikto nie je doma… perfektná logika a šetrenie nákladov.

Ako to bude fungovať v praxi?

ÚRSO (opäť) zatiaľ nepredstavilo finálnu vyhlášku, z ktorej by sme boli múdrejší. Z rokovaní s organizátorom trhu OKTE ale vyplynuli prvé dôležité detaily o fungovaní systému. Ceny sa pravdepodobne budú meniť v 15-minútových intervaloch, čo umožní veľmi presné kopírovanie situácie na trhu. Tieto ceny by mali byť známe deň vopred a zverejnené na stránke OKTE, aby sme sa ako odberatelia mohli na nasledujúci deň pripraviť a naplánovať si spotrebu. 

Nevyhnutnou podmienkou pre využívanie tohto modelu bude inštalácia inteligentného meracieho systému (IMS), ktorý dokáže zaznamenať spotrebu v reálnom čase.

Tento model dynamických cien pritom nie je úplnou novinkou, pretože ho bežne využíva priemysel a väčšie firmy, no ÚRSO ho teraz chce sprístupniť všetkým domácnostiam.

Pri hlbšom zamyslení sa nad týmito návrhmi sa vynára scenár, ktorý môže byť pre časť obyvateľstva likvidačný. Je totiž celkom reálne, že dynamické tarify a pásmové spoplatnenie nebudú fungovať ako alternatívy, ale ako jeden spoločný systém. V tejto konštelácii by najviac utrpeli pracujúci majitelia elektromobilov, ktorí by čelili dvojitému znevýhodneniu.

Prvým problémom je časová nedostupnosť lacnej energie. Väčšina ľudí je počas dňa, kedy je elektrina vďaka slnku lacná, v práci. Svoje auto nemôžu nabíjať doma a prichádzajú až večer, kedy dopyt vrcholí a dynamická cena elektriny je najvyššia. Pracujúci človek je tak nútený nabíjať v čase najdrahších spotových cien.

Do tejto rovnice však vstupuje druhý faktor – pásmová tarifa. Keďže elektromobil spotrebuje spomínané 3 až 4 MWh ročne navyše, domácnosť automaticky spadne do sankčného pásma s najvyššou sadzbou. Výsledkom je absurdná situácia: majiteľ elektromobilu odoberá elektrinu v čase, keď je na trhu najdrahšia (noc), a k tejto vysokej cene dostane ešte prirážku za vysokú ročnú spotrebu.

Aby sa majiteľ vyhol likvidačným faktúram, musel by nabíjanie presunúť na víkendy, presne na hodiny okolo obeda. To by však znamenalo paradoxné „víkendové domáce väzenie“. Namiesto rodinných výletov by majitelia elektromobilov museli sedieť doma a čakať, kým sa auto nabije lacným prúdom, pretože akýkoľvek výlet by znamenal stratu jedinej ekonomickej výhody vlastnenia takéhoto vozidla.

Riziko neregulovanej volatility

Zásadným rizikom celého konceptu je aj otázka regulácie. Kým súčasné tarify chránia odberateľa pred výkyvmi, dynamické ceny kopírujú spotový trh, ktorý je neregulovaný. Na tomto trhu sa ceny menia každých 15 minút a môžu vyskočiť na 300 € za megawatthodinu a viac, prípadne padnúť do záporných hodnôt. Kombinácia takejto trhovej volatility a štátom určených sankčných pásiem za vysokú spotrebu by mohla definitívne pochovať návratnosť elektromobility na Slovensku.

Súčasná situácia vyvoláva dojem, že ÚRSO testuje reakcie verejnosti na rôzne scenáre. Decembrový návrh motivuje k šetreniu za každú cenu, januárový k inteligentnej spotrebe v čase prebytkov. Pre slovenské domácnosti to znamená obdobie neistoty, no je zrejmé, že éra jednoduchého a lacného nočného prúdu končí. Budúcnosť patrí aktívnym spotrebiteľom, ktorí dokážu sledovať krivku výroby solárnych elektrární – ak ich teda štát iným nariadením nepotrestá za to, že tú elektrinu vôbec minuli.