Wikipedia má dnes 25 rokov! Neuveríte, čo jej predchádzalo

Dnes, 15. januára 2026, si svet pripomína moment, ktorý zásadne zmenil prístup k informáciám. Wikipedia, slobodná encyklopédia, ktorú môže upravovať každý, oslavuje 25 rokov svojej existencie!

To, čo začalo ako vedľajší projekt dvoch nadšencov, sa rozrástlo na najväčšie a najčítanejšie referenčné dielo v histórii.

Dnes táto globálna platforma obsahuje viac ako 66 miliónov článkov v 342 jazykoch a mesačne priťahuje viac ako 1,5 miliardy unikátnych ľudí.

Nupedia

Cesta k Wikipédii nebola priamočiara a viedla cez neúspech iného projektu. V marci 2000 totiž istý Jimmy Wales založil encyklopédiu Nupedia. Tá mala ambíciu byť slobodná, no trvala na prísnom akademickom procese – články písali výhradne experti a prechádzali formálnym recenzným konaním. Tento prístup sa však ukázal ako extrémne pomalý. Za prvý rok existencie sa podarilo dokončiť len niečo vyše dvadsať článkov.

Zlom nastal 10. januára 2001, kedy Larry Sanger, šéfredaktor Nupedie, navrhol vytvoriť „wiki“ stránku ako doplnkový projekt, ktorý by slúžil ako „kŕmidlo“ pre Nupediu a umožnil verejnosti vytvárať hrubé náčrty. Jimmy Wales súhlasil a tak 15. januára 2001 bola Wikipedia spustená na doméne wikipedia.com.

Pôvodne mala byť ziskovým projektom spoločnosti Bomis, ale dynamika komunitnej tvorby všetko zmenila. Dobrovoľníci začali chrliť obsah takým tempom, že expertná Nupedia bola čoskoro odstavená na vedľajšiu koľaj a v roku 2003 definitívne zanikla, pričom jej obsah bol včlenený do Wikipédie.

Ako funguje úľová myseľ?

Úspech Wikipédie nestojí len na softvéri MediaWiki, ale predovšetkým na silnej filozofii a sociálnom modeli. Projekt sa riadi Piatimi piliermi:

1. Wikipedia je encyklopédia.

2. Dodržiava neutrálny uhol pohľadu.

3. Je to slobodný obsah, ktorý môže ktokoľvek používať, upravovať a šíriť.

4. Editori by sa mali k sebe správať s rešpektom a slušnosťou.

5. Wikipedia nemá žiadne iné pevné pravidlá.

Obsah tvoria milióny dobrovoľníkov, známych ako wikipediáni. Hoci anglická verzia (najväčšia zo všetkých s viac ako 7 miliónmi článkov) zaznamenáva v priemere 5 úprav každú sekundu, väčšinu práce vykonáva malé jadro oddaných redaktorov.

Na riešenie sporov, ktoré sú pri takomto masívnom projekte nevyhnutné, vznikli mechanizmy ako Arbitrážny výbor, ktorý funguje ako najvyšší súd pre riešenie najvážnejších konfliktov medzi editormi, hoci do obsahu článkov zasahuje len výnimočne.

Odvrhnutá akademiktmi, prijatá svetom

Kritici z akademického prostredia dlho poukazovali na to, že čo môže upravovať každý, nemôže byť kvalitné. Obavy sa potvrdili napríklad pri známom incidente zo mája 2005, kedy anonymný editor vložil do biografie amerického novinára Johna Seigenthalera nepravdivú informáciu spájajúcu ho s atentátom na J. F. Kennedyho. Táto chyba ostala neopravená štyri mesiace. Incident viedol k sprísneniu pravidiel pre biografie žijúcich osôb.

Napriek počiatočnej skepse sa Wikipedia ukázala ako prekvapivo presná. Prelomová štúdia časopisu Nature z roku 2005, ktorá porovnávala vedecké články vo Wikipédii a v Encyklopédii Britannica, zistila, že priemerný vedecký článok vo Wikipédii obsahoval 4 chyby, zatiaľ čo v Britannice 3, čo bol porovnateľný výsledok. V posledných rokoch sa vnímanie úplne obrátilo – v ére fake news sa Wikipedia stala dôležitým nástrojom na overovanie faktov pre platformy ako Facebook a YouTube.

Autorské práva a slobodná kultúra

Wikipedia zohrala kľúčovú úlohu v hnutí za slobodný internet. Pôvodne bol text licencovaný pod GNU Free Documentation License (GFDL), čo však bolo pre encyklopédiu nepraktické. V roku 2009 preto komunita v celosvetovom hlasovaní rozhodla o prechode na licenciu Creative Commons Attribution/Share-Alike. Tento krok umožnil jednoduchšie šírenie a opätovné využívanie obsahu kýmkoľvek, vrátane komerčných subjektov, pokiaľ zachovajú rovnakú licenciu.

Sesterský projekt Wikimedia Commons slúži ako centrálne úložisko pre milióny fotografií a multimédií, ktoré sú voľne dostupné pre všetky jazykové verzie.

Dnes, v roku 2026, stojí projekt pred novými hrozbami. Nástup generatívnej umelej inteligencie mení spôsob, akým ľudia vyhľadávajú informácie. Nadácia Wikimedia zaznamenala nárast aktivity automatizovaných botov („scrapers“), ktorí sťahujú dáta na trénovanie AI modelov, čo zaťažuje infraštruktúru Wikipedie. Zároveň bol zaznamenaný mierny pokles návštevnosti z vyhľadávačov, keďže AI asistenti často odpovedajú priamo bez nutnosti kliknúť na článok.

Dlhodobým problémom ostáva aj demografická nerovnováha. Prieskumy opakovane ukázali, že väčšinu editorov tvoria muži zo západného sveta, čo vedie k systémovej zaujatosti – témy týkajúce sa žien, Afriky či globálneho Juhu sú často menej rozpracované než témy technické či tie z Európy a Severnej Ameriky.

10 faktov o Wikipédii, ktoré ste možno nevedeli

Aj po štvrťstoročí dokáže Wikipedia prekvapiť. Tu je desať zaujímavostí vybraných z jej histórie:

1. Vesmírna záloha na Mesiaci

V apríli 2019 havarovala na povrchu Mesiaca izraelská sonda Berešit. Na svojej palube niesla špeciálne niklové disky, na ktorých bola vygravírovaná takmer celá anglická Wikipedia. Experti veria, že tieto disky haváriu prežili a encyklopédia sa tak nachádza na našom prirodzenom satelite.

2. Uložená v DNA

V júni 2019 vedci oznámili, že sa im podarilo zakódovať všetkých 16 GB textu anglickej Wikipédie do syntetickej DNA, čím demonštrovali potenciál biologických molekúl pre dlhodobé ukladanie dát.

3. Vlastná planétka

V januári 2013 bola na počesť encyklopédie pomenovaná planétka (asteroid) s číslom 274301 a názvom „Wikipedia“.

4. Bot, ktorý napísal milióny článkov

Druhá najväčšia jazyková verzia Wikipédie nie je španielčina ani nemčina, ale cebuánčina (jazyk z Filipín). Za tento úspech vďačí botovi menom Lsjbot, ktorý vytvoril väčšinu článkov v cebuánskej a švédskej Wikipédii – v čase svojej najväčšej aktivity dokázal vytvoriť až 10 000 článkov denne.

5. Pamätník editorom

V poľskom meste Słubice stojí od roku 2014 prvý pamätník na svete venovaný autorom Wikipédie. Socha zobrazuje štyri postavy, ktoré držia nad hlavami typické logo glóbusu z puzzle.

6. Vzbura proti reklamám

Španielska Wikipedia sa v roku 2002 oddelila a vytvorila Enciclopedia Libre z obavy, že by sa na Wikipédii mohli začať zobrazovať reklamy. Tento krok (tzv. fork) bol jedným z dôvodov, prečo sa Jimmy Wales rozhodol, že Wikipedia zostane bez reklám a prešiel na doménu .org.

7. Zákaz v Číne kvôli šifrovaniu

Wikipedia je v Číne blokovaná od roku 2015. K úplnému zablokovaniu došlo po tom, čo stránka prešla na šifrovaný protokol HTTPS, čo čínskym cenzorom znemožnilo selektívne blokovať len určité „citlivé“ články, a tak museli zablokovať celú stránku.

8. Tlačená verzia za pol milióna

Ak by ste si chceli vytlačiť anglickú Wikipédiu, potrebovali by ste obrovskú knižnicu. V roku 2015 bolo vypočítané, že by zaplnila 7 473 zväzkov, pričom každý by mal 700 strán. Cena takejto kolekcie by sa vyšplhala na 500 000 dolárov.

9. Protest, ktorý zasiahol 162 miliónov ľudí

Počas protestu proti americkým zákonom SOPA a PIPA v januári 2012 anglická Wikipedia na 24 hodín „sčernela“. Túto protestnú stránku videlo viac ako 162 miliónov ľudí, čo viedlo k masívnej odozve verejnosti a kontaktovaniu Kongresu USA.

10. Lekársky manuál pre lekárov

Wikipedia je prekvapivo dôležitým zdrojom pre medicínskych profesionálov. Podľa správy z roku 2014 ju používa až 50 % lekárov na vyhľadávanie informácií o zdravotných stavoch, hoci procesom najprísnejšej recenzie prešlo menej ako 1 % medicínskych článkov.

Wikipedia tak aj po 25 rokoch existencie zostáva unikátom. Je dôkazom, že globálna spolupráca bez vidiny zisku je možná, a hoci čelí novým technologickým výzvam, jej úloha ako digitálnej chrbtovej kosti informácií je dnes dôležitejšia než kedykoľvek predtým. A bude ešte viac…