Pozrite si
Vodíkové autá, na Slovensku určite, sú ako Yetti – veľa sa o nich hovorí a píše, ale nikto ich nevidel. Napriek tomu mnohí, slovenského ministra hospodárstva nevynímajúc, považujú vodík za veľmi perspektívne odvetvie „zelenej“ energetiky.
V súčasnosti vodíku doba veľmi nepraje a v oblasti osobných áut s elektrickým pohonom je v konkurencii s batériami úplne okrajovou záležitosťou. Isteže, vodík má výhodu rýchleho tankovania a malej závislosti výkonu energetického systému od vonkajšej teploty, ale tým sa jeho prednosti oproti batériám viac-menej vyčerpávajú.
Dlhší dojazd vodíkových áut oproti batériovým elektromobilom je minulosťou a veľkou nevýhodou je cena paliva, ktorá niekoľkonásobne prevyšuje cenu elektriny na 100 kilometrov jazdy. S nástupom výkonných rýchlonabíjacích staníc sa navyše skracujú aj nabíjacie časy, ktoré sú už znesiteľné. Sieť vodíkových čerpacích staníc je ale úplne nedostatočná a v mnohých krajinách, vrátane Slovenska, používanie vodíkových áut zatiaľ vylučuje.
Otáznou je aj ekológia a uhlíková stopa vodíkových pohonov. Podľa pôvodu sa totiž rozlišuje „zelený“, „modrý“ a „hnedý“ vodík, ktorý sa vyrába z fosílnych palív a predstavuje veľkú záťaž pre životné prostredie. Rovnako sa dá ale polemizovať aj o čistote elektriny. Ak ju vyrobíme v uhoľných elektrárňach, je prínos elektromobility diskutabilný.
Vodík ako východisko
Napriek tomu myšlienka vodíkových pohonov pomocou palivových článkov žije a pomaly sa aj rozvíja. Jej priekopníkmi sú automobilky Toyota, Honda a Hyundai, ale pripájajú sa aj vlády, energetické spoločnosti a ďalšie subjekty.
Osobné autá s pohonom na vodík ako Toyota Mirai, Hyundai Nexo, alebo Honda Clarity Fuel Cell sú tu už niekoľko rokov, ale zatiaľ pokrývajú mizivý zlomok trhu. Napríklad predaj modelu Toyota Mirai prekročil koncom roku 2019 iba 10-tisíc kusov. V tomto roku sa má však objaviť jeho druhá generácia s dojazdom dlhším o 30 percent a výroba sa má zvýšiť desaťnásobne.
Zatiaľ sa produkcia stále nemôže porovnávať s výrobou batériových EV, ale tromfy vodíka sú inde.
Energetická hustota Li-ion (aj iných) batérií síce stále rastie, ale na pohon ťažkých vozidiel (kamiónov, vlakov), nákladných lodí, aj väčších jácht, určených na dlhšie plavby, či väčších lietadiel, sa veľmi nehodia. Na zaistenie dostatočnej energetickej kapacity by sme potrebovali enormne veľké a ťažké batérie, prípadne by takáto forma pohonu bola úplne nemožná.
To platí napríklad pri veľkých oceánskych lodiach. Vodíkový pohon nemá, naopak, v žiadnej z týchto aplikácií zásadný problém.
Na trhu sú už dodávkové vozidlá a mestské autobusy na vodíkový pohon, ako poľský autobus Solaris Urbino 12 hydrogen, Toyota SORA, alebo autobusy od španielskej spoločnosti Caetano Bus, taktiež používajúce pohonný systém od Toyoty.
Ťahače na vodík sú v súčasnosti vo fáze testovania. V tomto roku vo Švajčiarsku testujú model Hyundai H2 Xcient a Toyota od roku 2017 v Kalifornii realizuje dlhodobý test prototypov veľkých nákladných áut s vodíkovým pohonom na báze Mirai na prepravu tovaru v námorných prístavoch.
Vlaky, lode, aj lietadlá
Železnice sú z veľkej časti elektrifikované, ale na zvyšných tratiach stále jazdia diesel-elektrické vlaky. Ekologickým riešením je pohon z batérií – ktorý naráža na onen problém energetickej kapacity, alebo vodík.
Vlani objednali nemecké železnice 27 vodíkových vlakov Alstom Coradia iLint. Vlakové súpravy budú slúžiť linkám v regióne Frankfurt/Ren-Men. Vodíkové vlaky chce nasadiť aj Dolné Sasko, kde v máji tohto roku ukončili 530 dňové testovanie modelu Concordia iLint.
V Japonsku vyrába Toyota s Východo-japonskou železničnou spoločnosťou vodíkové vlaky s palivovými článkami, ktoré budú tvoriť súčasť miestneho dopravného systému na báze vodíka. Ich grafikon bude integrovaný s cestovným poriadkom vodíkových autobusov.
Ťažké námorné lode sú kvôli spaľovanému mazutu veľkým zdrojom znečistenia – nielen oxidu uhličitého, ale aj zlúčenín síry a ďalších splodín. Dobrou správou je, že námorné plavidlá zvyčajne poháňajú elektromotory, ktoré čerpajú elektrinu z diesel-agregátov. Preto v zásade stačí tieto generátory nahradiť palivovými článkami na vodík a doplniť vodíkové nádrže, aby sme dymiace moštrá premenili na ekologické plavidlá.
Štúdia Medzinárodnej rady pre čistú dopravu uverejnená tento rok dokázala, že 99 percent nákladných plavieb cez Tichý oceán môže poháňať vodík. To platí aj pre luxusné jachty na vodíkový pohon, aké už stavajú Nóri, Američania aj Japonci.
Letecká doprava je ďalším enormným znečisťovateľom životného prostredia. Napríklad Boeing 747 spotrebuje za 24 hodín prevádzky toľko paliva, ako 247 automobilov za celý rok. Elektrické lietadlá na batériový pohon už síce vyvinulo viacero firiem, ale ide o malé stroje s krátkym, až stredným doletom.
Ťažké dopravné lietadlá by však mohli ekologicky lietať na vodík. Takéto stroje vyvíja napríklad Airbus, ktorý už predstavil tri koncepty dopravných lietadiel z línie ZEROe s kapacitou do 200 cestujúcich. Ide však beh na dlhé trate, ktorý navyše skomplikovala súčasná pandemická a ekonomická situácia. Airbus plánuje začať s predajom lietadiel s nulovými emisiami v roku 2035.
Zdroj