Pozrite si
Čína je atómovou veľmocou a, ako to už býva, transkontinentálne rakety sú dosť silné aj na vynášanie družíc do vesmíru. Čína sa však neuspokojila len s vypúšťaním satelitov. Ako tretia krajina poslala vlastnými prostriedkami do vesmíru svojich kozmonautov a na Mesiaci sa, hoci len krátko, pohyboval aj jej rover Nefritový králik.
Aktuálne Čína zverejnila štvrtú Bielu knihu, sumarizujúcu predchádzajúce úspechy národných kozmických aktivít (pozri: State Council Information Office of China). Zároveň odhaľuje zámery pre nasledujúcich päť rokov. Podľa tohto dokumentu sa má v nasledujúcim období začať so stavbou čínskej modulárnej stanice na obežnej dráhe.
Už v súčasnosti má Čína na orbite kozmické laboratórium Tchien-kung 2, jeho kapacita a možnosti sú však limitované malými rozmermi. Oproti ISS ide o trpaslíka, medzinárodná stanica však rástla roky a bola vybudovaná za prispenia mnohých krajín.
Predchádzajúca Biela kniha z roku 2011 hovorila aj o misii s ľudskou posádkou na Mesiac, v súčasnom dokumente sa už s takýmto zámerom neoperuje. To však neznamená, že Čína nemá v budúcnosti ambície kozmonautov na Mesiac vyslať. Špekuluje sa dokonca o potenciálnej čínskej vesmírnej stanici na Mesiaci.
Smelé plány a fikcie sú síce dobrou motiváciou, realita však býva viac strohá. To platí aj o skorom osídľovaní planét, vrátane Mesiaca. V súčasnosti je takýto projekt rozhodne nad rámec možností jedinej krajiny, aj keby to bola najľudnatejšia krajina na svete. Aspekt medzinárodnej spolupráce začína rešpektovať aj Čína, preto sa v novej Bielej knihe spomína aj záujem o kooperáciu s inými kozmickými agentúrami.
Aby však bola zachovaná istá prestíž, Číňania chcú ako prví v roku 2018 pristáť s kozmickou sondou na odvrátenej strane Mesiaca. Keďže tento priestor je voči Zemi v trvalom rádiovom tieni, retransláciu signálu bude musieť zabezpečovať sonda na obežnej dráhe Mesiaca, ktorá bude zároveň viditeľná aj zo Zeme.
V roku 2020 by chcela Čína vyslať robotické vozidlo aj na Mars. Ak by sa to podarilo, boli by to preteky s tandemom ESA/Roskosmos a ich projektom ExoMars 2. Číňania by však ako prví chceli priviezť na Zem vzorky marsovskej horniny.
Výhľadovo Čína počíta so sprevádzkovaním trvalej orbitálnej stanice Zeme a s pilotovanými misiami na Mesiac. Hľadí aj do vzdialenejších končín slnečnej sústavy, pretože v budúcnosti plánuje pomocou vesmírnych sond skúmať aj Jupiter a jeho mesiace. Na niektorých z nich by mohli existovať aj podmienky pre mimozemský život, hoci skôr pod povrchom.
Zdroj