Vesmírna tragédia ZSSR: Sojuz 11 sa stal smrteľnou pascou pre troch kozmonautov

30. jún 1971 sa do dejín zapísal ako jeden z najtemnejších dní v histórii kozmonautiky. Sovietsky kozmický program, dovtedy pyšne demonštrujúci technologickú silu ZSSR, utrpel otrasnú tragédiu.

Posádka Sojuzu 11, ktorá sa zapísala do dejín ako prvá, čo úspešne obývala prvú vesmírnu stanicu Saljut 1, sa už nikdy nevrátila domov. Georgij Dobrovoľskij, Vladislav Volkov a Viktor Pacajev zahynuli pri návrate na Zem. Sú dodnes jedinými ľuďmi, ktorí zomreli priamo vo vesmíre, mimo atmosféry planéty.

Misia začala nádejne. Trojica kozmonautov strávila na stanici Saljut 1 23 dní – čo bol v tom čase rekordný pobyt vo vesmíre. Vykonali množstvo vedeckých experimentov a otestovali životaschopnosť dlhodobého pobytu mimo Zeme. Všetko nasvedčovalo tomu, že ide o prelomovú misiu. Po opustení stanice 29. júna sa loď Sojuz 11 vydala na spiatočnú cestu. Počas zostupu prebiehalo všetko podľa plánu. No keď pristávací modul dopadol do kazašskej stepi a záchranný tím otvoril poklop, naskytol sa mu desivý pohľad – všetci traja muži boli mŕtvi.

Vyšetrovanie odhalilo, že počas príprav na návrat došlo k neplánovanému otvoreniu ventilu, ktorý mal regulovať tlak v kabíne. Tá sa v priebehu niekoľkých sekúnd dekomprimovala. Kozmonauti nemali na sebe skafandre – v Sojuze pre troch ľudí jednoducho nebol dostatok miesta. Udusili sa v tichosti a v bezváhovom stave, bez akéhokoľvek varovania. Ich smrť bola rýchla a neodvratná.

Tragédia Sojuzu 11 mala ďalekosiahle dôsledky. Sovietske misie boli na dlhé mesiace pozastavené. Každý nasledujúci let bol výrazne prehodnotený – najmä otázka bezpečnosti. Odvtedy sa žiadna trojčlenná posádka už do Sojuzu nenaložila bez skafandrov. Všetky budúce verzie lode boli prekonštruované a misie prešli prísnejšími bezpečnostnými štandardmi. Stratili vedomie do 20 sekúnd, do 40 sekúnd nastala zástava srdca.

Na pamiatku Dobrovoľského, Volkova a Pacajeva majú krátery na Mesiaci ich mená, ich busty stoja v Hvezdnom mestečku. Ich tragický koniec pripomína, aká krehká je hranica medzi životom a smrťou vo vesmíre. Sú to dodnes jediní ľudia, ktorí zomreli vo vesmíre.

Aj o viac než polstoročie neskôr je 30. jún 1971 synonymom odvahy, obety a varovania pred podcenením technických detailov vo vesmíre.