Veľká štúdia súvislostí medzi mobilmi a rakovinou odpovede nepriniesla

Ako vyhodiť do vzduchu 30 miliónov US dolárov? Spoľahlivý spôsob je investovať ich do výskumu, kde sa prevádzajú chirurgicky presné analýzy s neistými údajmi. Výsledok takéhoto výskumu môže byť zaujímavý, ale často vedie aj do slepej uličky.

Takto by sa dal charakterizovať aj záver rozsiahlej 10-ročnej štúdie o vplyvoch vysokých úrovní rádiofrekvenčného (RF) žiarenia na zdravotný stav potkanov. Uskutočnila sa v rámci Národného toxikologického programu (NTP) pri Ministerstve zdravotníctva USA.

Mobilné telefóny v súčasnosti používa 95% dospelých v USA a v Európe, alebo na Slovensku čísla nebudú príliš odlišné. Preto Americká agentúra pre potraviny a lieky (FDA) nariadila NTP štúdiu o účinkoch RF žiarenia, ktoré používajú aj mobilné telefóny. Mali sa tak rozšíriť naše obmedzené znalosti o možných zdravotných účinkoch vyplývajúcich z dlhodobej expozície.

Potkany a myši

Po viac ako desaťročí výskumu vydal NTP výslednú správu o účinkoch radiofrekvenčného žiarenia na potkany a myši. Výsledky naznačujú, že vysoké úrovne expozície RF radiácie môžu spôsobiť niektoré druhy rakoviny u zvierat, avšak závery boli označené ako „slabé“ a nedajú sa aplikovať na ľudí.

Štúdia, ktorá si vyžiadala náklady 30 miliónov USD, dospela k záveru, že expozícia vysokou intenzitou rádiofrekvenčnej radiácie (RFR) by mohla byť spojená so vznikom srdcových nádorov u samcov potkanov. Správa tiež uvádza, že existujú „isté dôkazy“, že RFR môže spôsobovať nádory v mozgu a nadobličkách u potkaních samcov. Zároveň sa ale uvádza, že nie sú jasné dôkazy, či existuje súvislosť medzi takýmito ochoreniami a RFR aj u samíc potkanov, alebo u myší.

Ak si teraz kladiete otázku, či sa máme obávať mobilných telefónov a iných bezdrôtových zariadení, odpoveď je jednoduchá. V súvislosti s touto štúdiou pre bežných ľudí žiadna výstraha neexistuje.

Hmotnosť a veľkosť ľudského tela je vo vzťahu k mobilnému telefónu v podstatne inom postavení, ako telo potkana, ktorého pri experimentoch ožarovali celého. Dávky RF žiarenia pritom boli dlhodobé (cca 9 hod. denne) a niekoľkonásobne vyššie (SAR 4-12 W/kg), než povoľujú normy pre mobilné telefóny.

Na testovanie sa používali rádiové vlny zodpovedajúce americkým pásmam technológií 2G a 3G (GSM a CDMA), teda 900 MHz a 1900 MHz, čo je ďalším „kameňom úrazu“. Je to síce pochopiteľné, keďže štúdia bola zadaná pred 10-timi rokmi, ale mobilné komunikácie sa od tých čias posunuli o dve generácie.

Nové generácie, nové pásma, nové žiarenie?

Dnes sú 2G siete preferovanou voľbou v niektorých krajinách Afriky a Ázie, ale inde používatelia už väčšinou prešli na technológie 3G a 4G. Tie pracujú spravidla v pásmach nad 2 GHz (2,1 GHz až 3,5 GHz). Pritom platí, že s rastúcou frekvenciu sa (pri rovnakom výkone) znižuje prienik RF žiarenia do tkanív. Dobrou správou je, že siete 5G budú väčšinou pracovať ešte na vyšších frekvenciách, vrátane mm vĺn.

Michael Wyde, vedúci toxikológ v štúdii NTP pripustil, že sa nedá povedať, či by technológie 5G boli viac alebo menej bezpečné ako RF žiarenie skúmané v tejto štúdii. Uviedol však, že jeho účinky môžu byť výrazne odlišné od záverov, ktoré priniesol tento výskum.

Treba sa obávať?

Okrem skutočnosti, že štúdia skúmala účinky elektromagnetických vĺn, ktoré využívajú zariadenia odchádzajúcej generácie (2G), úrovne expozície, ktorým boli zvieratá vystavené, sa nedajú porovnať s tým, čo bežne absorbuje človek.

Najvyššia úroveň expozície vo výskume bola až štvornásobne vyššia ako maximálna zákonná hranica pre ľudí. Okrem toho zvieratá dostávali žiarenie do celého tela v enormných dĺžkach – 10 min ožarovanie / 10 minút pokoja až 18 hodín denne, čiže 9 hodinové ožarovanie denne.

John Bucher, jeden z členov výskumného tímu pripustil, že tento druh RFR expozície nie je vôbec porovnateľný s používaním mobilných telefónov ľuďmi.

Podľa Kevina McConway z Open University tento výskum nehovorí nič o riziku používania telefónov u ľudí. Dokonca aj dôkazy o tom, že RFR vyvoláva nádory u potkanov, sú „dosť slabé“.  A aby toho nebolo málo, štúdia nemá vysvetlenie, prečo sa zvýšené riziko nádorov objavilo u samcov potkanov, ale nie u samíc.

Tieto samce sa však v priemere dožívali vyššieho veku ako potkany z referenčnej skupiny, ktoré ožarované neboli. Príčiny tejto „dlhovekosti“ sú nejasné. Žeby sa v každom jingu skrýval malý jang? V každom prípade rozumná striedmosť nemôže byť na škodu. Ani pri používaní mobilov.