Spoznajte históriu a poučte sa z nej. IT odborníci sa pri tejto múdrosti usmievajú. Ich história totiž nie je až tak dlhá a je pomerne dynamická. V malíčku ju majú aj TITANS freelancers. Chcete k nim? Spoznajte históriu programovacích jazykov.
Zoznam dnes aktívne používaných programovacích jazykov počíta okolo 700 položiek(!). A stále rastie. Dôvod? Veľmi zjednodušene povedané, od strojov chceme stále viac. Keď naučíme stroj niečo vyriešiť, napadne nás hneď niekoľko ďalších úloh, vyriešením ktorých by sme boli efektívnejší.
Už od začiatkov chápeme, že jeden programovací jazyk nestačí. Ak by aj bol, bol by tak komplikovaný, že by ho zrejme vedela používať len hŕstka vyvolených. Tí by na kódovanie potrebovali enormne veľa času a hrozili by chyby. Nie zriedka fatálne.
Programovací jazyk je súbor ustálených príkazov a pravidiel, vďaka ktorým dokážeme stroj naučiť robiť to, čo od neho očakávame. A najmä, je to jediná cesta, ako komunikovať so strojmi a využiť ich potenciál. Keby sme nemali programovacie jazyky, potom by komunikácia stroj človek pripomínala debatu hluchého s nemým v tej najkrízovejšej situácii.
Kód je už naozaj vo všetkom
Nepreháňa sa, keď sa povie, že v kóde je dnes všetko. Zdravotníctvo? V spojení s kódovaním vám zrejme napadnú futuristické operačné prístroje s vlastnou umelou inteligenciou.
Samozrejme, aj takéto riešenia sú žiadané, no životy zachraňuje tiež včasné, rýchle a spoľahlivé zdieľanie informácií. Napríklad cez cloud. Rovnako umelá inteligencia dnes pomáha s analýzou nazbieraných dát na takej úrovni, na ktorú sa človek len ťažko dostane.
Pridajte sa k TITÁNOM
Ak kódu rozumiete a viete v ňom riešiť zložité úlohy, teda máte skillset na úrovni seniora, ste IT TITÁN. Naviac preferujete freelancig? Potom istotne uvítate vstup do komunity, v ktorej vaše schopnosti ocenia a budú ich vedieť zužitkovať.
Tiež premýšľate nad rozšírením svojho skillsetu? Možností je naozaj veľa a nie vždy je najefektívnejším rozhodnutím len nadstavba toho, čo už ovládate. Spoznajte históriu programovacích jazykov a možno objavíte súvislosti, ktoré ste doteraz prehliadali.
Štartuje sa v roku 1883
Prvý programovací jazyk by ste zrejeme pripísali otcovi počítača Charlesovi Babbagemu. V skutočnosti ho vytvorila Ada Lovelace v roku 1883. Ako je to možné? Táto dvojica spolupracovala a veľmi prirodzene si rozdelila úlohy. Zatiaľ čo Charlesa bavilo tvoriť hardvér, Adu zasa softvér. Konkrétne napísala kód na výpočet Bernoulliho schémy.
Od roku 1949 sa používa Assembler, teda jazyk symbolických adries. Toto riešenie zjednodušuje jazyk zdrojového kódu na symboly, vďaka ktorým sa stroju jednoduchšie zadávajú príkazy. Dnes sa používa pre riešenia v reálnom čase, napríklad letecké simulátory alebo v zdravotníctve. Tiež sa jeho pomocou vytvárajú počítačové vírusy.
Pomerne rýchlo prišli kombinované jazyky
O tri roky neskôr, teda v roku 1952, predstavil Alick Glennie Autocode. Tento programovací jazyk je prvým kompilovaným počítačovým programovacím jazykom. To znamená, že sa dá preložiť priamo do strojového kódu. Dnes sú za Autocode označované COBOL a FORTRAN.
Matematické a vedecké výpočty sú od roku 1957 vďaka Johnovi Backusovi a IBM o niečo rýchlejšie a presnejšie. Backus predstavil programovací jazyk FORTRAN, ktorý použila NASA vo vesmírnych sondách Voyager-1 a Voyager-2.
ALGOL, z roku 1958, je algoritmický jazyk, ktorý ako prvý pracuje s vnorenou funkciou, zároveň má jednoduchý syntax ako FORTRAN. Je to tiež prvý programovací jazyk, ktorý má označený začiatok a koniec kódu. Stal sa základom pre veľmi populárne C, C++ a JAVA.
Rok 1959 priniesol hneď dva programovacie jazyky. John McCarthy predstavil LISP, ktorý sa dodnes používa vo výskumoch umelej inteligencie. Je možné ho použiť v rámci dnešných Python a Ruby.
Druhým programovacím jazykom z tohto roku je COBOL. Zámerom jeho tvorcu Dr. Grace Murray Hoppera bolo, aby sa dal používať na všetkých typoch počítačov. Na COmmon Business-Oriented Language, teda COBOL, v roku 1997 fungovalo 80 % svetového biznisu.
Aby mohli kódovať všetci
BASIC z roku 1964 vznikol preto, aby študentom so slabším matematickým a fyzikálnym zázemím umožnil programovať. V roku 1991 Microsoft predstavil programovací jazyk Visual Basic, ktorý vychádza z Basicu a je prvým programovacím jazykom na mikropočítače, resp. osobné počítače.
Niklaus Wirth vzdal v roku 1970 poctu francúzskemu matematikovi Blaise Pascalovi programovacím jazykom PASCAL, ktorý bol vytvorení primárne na to, aby učil budúcich programátorov programovať.
Rok 1972 bol pre vývoj programovacích jazykov prelomový. Dennis Ritchie z Bell Labs predstavili C. Tento programovací jazyk je považovaný za vôbec prvý programovací jazyk vyššej úrovne. Znamená to, že je bližší ľudskej reči než k strojovému kódu.
C je matkou takmer všetkých programovacích jazykov vyššej úrovne. Všetko čo bolo pred ním nakódované v ASEMBLER prešlo na C a v neposlednom rade, práve vďaka C je možné UNIX používať na rôznych počítačoch. Tento programovací jazyk sa využíva na implementáciu operačných systémov, vstavaných systémov, ale aj tvorbu web stránok.
V roku 1972 boli tiež predstavené Smalltalk, ktorý umožnil rýchle zmeny v kóde, a SQL z dielne IBM. Tento programovací jazyk umožňoval sledovanie a zmenu dát v databázach.
MATLAB má v rodnom liste rok 1978 a je jedným z najlepších programovacích jazykov na písanie matematických programov. Využitie, okrem matematiky, má najmä vo výskume a vzdelávaní. Stretnete sa sním však aj pri modelovaní dvoj- a trojrozmernej grafiky.
Spoznajte ten najpoužívanejší
Jednoznačne najpoužívanejší programovací jazyk C++ predstavil v roku 1983 Bjarne Stroustrup. Ako je z názvu jasné, ide o rozšírenie programovacieho jazyka C. C++ sa používa na programovanie hier a vysokovýkonných softvérov, napríklad Adobe Photoshop. C++ je tiež používaný na dizajnovanie mikroprocesorov. Rovnaký rok vzniku datuje aj Objective-C ako hlavný jazyk používaný na písanie softvéru Apple.
Python z roku 1991 sme už spomenuli. Jazyk navrhnutý Guido Van Rossumom je pomenovaný po britskej komediálnej legende Monthy Python. Popularitu získal vďaka tomu, že je jednoduchý na čítanie a v porovnaní s inými jazykmi má kód menej riadkov. Frameworky tohto jazyk používa napríklad Instagram. Veľmi bežne s ním pracujú aj dátoví inžinieri, napríklad v projektoch pre poisťovací sektor.
1991 bol rokom programovacích jazykov, ktoré zjednodušujú programovanie. Visual Basic z dielne IBM sa z veľkej miery uchytil vďaka tomu, že sa časti kódu dajú premiestňovať pomocou „drag and drop“. Tiež má graficky veľmi prívetivé používateľské prostredie.
Java dnes poznajú a používajú takmer všetci
V roku 1995 sa objavovali nové programovacie jazyky ako huby po daždi. Sun Microsystems predstavili Oak, ktorý sa neskôr premenovali na Java, a pôvodne bol určený primárne pre príručné zariadenia. Neskôr bol vylepšený, aby bol použiteľný pre www. Dnes je Java všade. Od počítačov, cez smartfóny, až po parkovacie hodiny. Nie je preto prekvapením, že Java programátori pracujú aj na riešeniach pre štátny sektor, či energetiku.
JavaScript vytvoril Brendan Eich len za 10 dní a väčšinou sa používa na zlepšenie interakcií s webovým prehliadačom. Používa ho každá väčšia webová stránka.
PHP vytvoril Rasmus Lerdorf. Tento jazyk sa používa na vývoj webu a zvyčajne sa spúšťa na webových serveroch. PHP je stále veľmi obľúbený a napísaný je v ňom napríklad aj WordPress. Je to programovací jazyk, ktorý je veľmi žiadaný v prípade web fullstack programátorov.
Erupciu programovacích jazykov z roku 1995 uzatvára Ruby, ktorého autorom je Yukihiro „Matz“ Matsumoto. Ide o kombináciu obľúbených programovacích jazykov, preto je považovaný za univerzálny počítačový programovací jazyk. Je populárny pri vývoji webových aplikácií.
Nové milénium vo svete programovacích jazykov štartuje novinkou z dielne Microsoft jazyk C#. Ten vychádza z C++ a Visual Basic, v niektorých smeroch je podobný Java. Používa sa takmer vo všetkých produktoch spoločnosti Microsoft, primárne však na vývoj desktopových aplikácií.
Martin Odersky v roku 2003 ponúkol programovací jazyk Scala. Kombinuje funkcionálne programovanie, ktoré je matematické, s objektovo orientovaným programovaním, to je organizované okolo údajov. Vďaka kompatibilite s Java je užitočný pri vývoji operačného systému Android.
Rovnaký rok priniesol jazyk Groovy. Vyvinuli ho James Strachan a Bob McWhirter. Groovy je odvodený od Javy. Zlepšuje produktivitu vývojárov vďaka tomu, že sa dá ľahko naučiť a je stručný.
Android má tiež ten svoj
Go od Google z roku 2009 je riešením problémov veľkých softvérových systémov. Raketový progres IT sveta priniesol nové a ťažko prekonateľne výzvy pre jazyky ako C++, Java alebo Python. Problémy prišli najmä vtedy, keď sa veľké počítačové systémy stali realitou bežných dní.
Go primárne zlepšuje pracovné prostredie programátorov, teda im umožňuje písať, čítať a udržiavať veľké softvérové systémy efektívnejšie.
V roku 2014 sme spoznali nový programovací jazyk z dielne Apple, Swift. Jeho úlohou bolo nahradiť C, C++ a Objective-C. Výhodou jablkového riešenia je ľahšie používanie a menší priestor na chyby.
Swift je všestranný a je možné ho použiť na desktopové a mobilné aplikácie, ako aj v cloudových službách. iOS developeri dnes pracujú na najrôznejších zaujímavých projektoch, medzi ktorými nechýbajú ani riešenia pre bankové aplikácie.
Je ich okolo 700 a pribúdajú
Dnes? Všetky veľké programovacie jazyky sa používajú viac ako kedykoľvek predtým a tie nové vznikajú rýchlejšie, než by sme očakávali. Spájanie tradičných programovacích jazykov, ich zjednodušovanie alebo rôzne nadstavby už nemusia mať globálne ambície.
Nové programovacie jazyky často vznikajú pre konkrétne projekty, či jedno konkrétne riešenie. To však musí byť dostatočne veľké a ambiciózne, aby sa to oplatilo.
Článok vznikol v spolupráci s TITANS freelancers.