Umelá inteligencia bola donedávna príliš abstraktný pojem na to, aby si bežný používateľ uvedomoval, čo všetko dokáže. Prakticky nikto nevedel, že už pár rokov sa stará o množstvo vecí, ktoré nám uľahčujú život, napríklad také meranie EKG na smart hodinkách. To všetko sa zmenilo koncom minulého roka, keď sa tu z ničoho nič objavil ChatGPT.
Ak nás sledujete pozorne, určite ste zaregistrovali, že sa AI podieľa na písaní niektorých našich textov, hneď prvý článok sa jej vydaril na jednotku, posúďte sami: Čo je to umelá inteligencia? 1 000 slov o nej od nej. Umelá inteligencia je silný nástroj s nepredstaviteľnými následkami. Jej dosah, samozrejme, dnes nepoznáme, ale pokojne ho môžeme prirovnať k objavu štiepenia atómu.
Jasné je, že na AI nie sme pripravení a pripravená nie je naša (európska) legislatíva. Už doteraz zákony pokrivkávali za novými technológiami, takže si len môžeme domýšľať, aké náročné to bude. Denník N to pomenoval bez obalu už v titulku, ktorý hovorí, že AI nás ovplyvní viac ako pandémia, či vojna.
Potešujúce je, že Únia v prípade umelej inteligencie konala pomerne skoro, už v roku 2021 začala Európska komisia pracovať na regulácii AI. Po príchode ChatGBT a ďalších nástrojov poslanci aktualizovali návrh Akt o AI. Konštatuje sa tam, že AI už teraz zohráva kľúčovú úlohu v bežnom živote, či už je to filtrovanie spamu, odporúčanie novej piesne, alebo nájdenie najrýchlejšej cesty do cieľa.
Rozvoj umelej inteligencie môže priniesť ešte viac výhod pre občanov a podniky v celej Európe. Medzi ne patrí lepšia prevencia chorôb, menej úmrtí pri dopravných nehodách či predvídanie kybernetických hrozieb.
Akt o AI je celosvetovo prvým návrhom právneho rámca na reguláciu špecifického využívania umelej inteligencie. Novými pravidlami má zabezpečiť, aby sa AI vyvíjala spôsobom, ktorý zaručuje dôveru, bezpečnosť a základné práva, no zároveň zabezpečí excelentnosť v oblasti inovácií.
Denník N sa spýtal šéfredaktora portálu Euroactiv Radovana Geista a právnika Matúša Mesarčíka ako čo najlepšie regulovať umelú inteligenciu. Vybrali sme niektoré z myšlienok, ktoré v rozhovore odzneli.
- Za krátkodobé riziká považujú napríklad zníženú ochranu súkromia, osobných údajov, ale i diskrimináciu či predsudky. Dlhodobé riziko by mohlo byť v tom, že nás AI vyhubí, alebo ovládne.
- Prečo by nebolo lepšie nechať trh, aby sám reguloval AI? Veľké firmy, ktoré ovládnu tento segment sa budú snažiť maximalizovať zisky a nie hľadať riešenia vo verejnom záujme. Predpisy a reguláciu potrebujeme preto, aby sme chránili samotných používateľov.
- Európska komisia kategorizuje systéy AI podľa veľkosti rizika, ktoré predstavujú. Zakazuje napríklad sledovať obyvateľov podľa biometrie, ale zakazuje aj bodovanie podľa spoločenského statusu, teda niečo, čo funguje v Číne.
- AI bude musieť minimalizovať efekty zaujatosti a trénovať sa na veľmi presných dátach. Systém a algoritmy sa budú kontrolovať, či boli navrhnuté tak, aby bolo možné zvrátiť rozhodnutia, alebo spätne zistiť, prečo sa stali. Kto tieto parametre splní, dostane známe označenie CE a bude môcť fungovať na trhu v celej EÚ.
- Dôležité bude, ako sa nastaví dohľad nad AI. Môže sa vykonávať na úrovni EÚ, alebo si ho budú upravovať samotné členské štáty. Isté je, že vznikne viacero inštitúcií, kde nebudú len úradníci, ale aj technologickí experti, informatici, ekonómovia, sociológovia, právnici a zrejme aj filozofi.
- Čo povedali na iniciatívu vedcov a expertov na pozastavenia vývoja AI? Nepovažujú to za dobrý nápad, nielen preto, že sa tam ocitol aj Elon Musk, ktorý o týždeň oznámil vývoj vlastnej AI.
- Niektorí vedci by boli najradšej, keby AI zastrešovala medzinárodná organizácia, podobne ako je to pri nukleárnej energii. To sa však zrejme nestane. Niektoré krajiny budú mať liberálnejší prístup k regulácii (USA, Spojené kráľovstvo), iné konzervatívnejší (EÚ). Svojou cestou si pôjde Čína a úplne odlišnou nedemokratické krajiny.