Pozrite si
Počas vlády Donalda Trumpa USA zmarili viaceré ciele na znižovanie emisií skleníkových plynov a ochranu životného prostredia vytýčené v minulosti, vrátane odstúpenia od Parížskej klimatickej dohody. Politika „America First“ sa však počas pôsobenia J. Bidena mení.
Nová exekutíva masívne podporuje obnoviteľné energetické zdroje, či elektromobily a prijíma reštrikcie proti spaľovaniu a ťažbe fosílnych palív. Potvrdzuje to aj nový klimatický plán za rekordných 555 miliárd dolárov.
Návrh rozpočtového zákona počíta so znížením emisií skleníkových plynov o 50 až 52 % pod úroveň roku 2005 do roku 2030 a 100-percentné zníženie v sektore energetiky do roku 2035.
Reštrikcie zavádzajú poplatky za emisie metánu z ropného a plynárenského sektora a zakazujú ťažbu ropy vo väčšine amerických pobrežných vôd a v aljašskej Arktickej národnej prírodnej rezervácii.
Osud návrhu je však neistý, pretože zatiaľ neprešiel Senátom a už teraz čelí silnej kritike ropných a plynárenských koncernov.
Kam majú obrovské finančné injekcie smerovať? Najväčší podiel, približne 300 miliárd dolárov, sa má minúť na rozšírenie daňových úľav na obnoviteľnú energiu, biopalivá a energetickú účinnosť. Patria sem aj technológie na zachytávanie uhlíka, skladovanie a prenos energie, výrobu vodíka a, a to je trochu mimo línie EÚ, na elektrinu z existujúcich jadrových reaktorov.
Dotácie na biopalivá sa majú rozšíriť ja na trvalo udržateľné letecké palivo.
Zaujímavé sú navrhované dotácie na elektrické vozidlá, ktoré majú dosiahnuť od 4 500 USD až do 12 500 dolárov za vozidlá vyrobené v USA odborovo organizovanými pracovníkmi.
Ďalšou odpočítateľnou položkou by bola čiastka spotrebnej dane vo výške 7 500 USD, zvýšená o 4 500 USD pre EV montované na domácom trhu závodmi zastúpenými odbormi. Dodatočný bonus 500 USD by navyše získali autá používajúce batérie vyrobené v USA. Novinkou je daňový kredit 4 000 USD na nákup ojazdených elektromobilov.
Stovky miliónov dolárov pôjde aj na inštaláciu nabíjacích staníc pre elektromobily a 3,5 miliardy dolárov pre ministerstvo energetiky na granty na domácu výrobu vozidiel na elektrický a vodíkový pohon. To budú ďalšie bonusy k samostatnému zákonu o infraštruktúre, ktorý tento týždeň podpísal prezident Joe Biden. Ten má rozdeliť 7,5 miliardy dolárov na nabíjačky EV.
A aby dopyt po elektromobiloch nebol ponechaný náhode, v návrhu sa počíta s masívnou stimuláciou ich nákupov pre štátnu správu. Generálna správa služieb by získala 3 miliardy dolárov na obstarávanie elektrických vozidiel pre vládne flotily a americká poštová služba zas takmer 6 miliárd dolárov na nákup elektrických vozidiel a nabíjacej infraštruktúry.
S menším porozumením lobistov sa zrejme stretnú reštrikcie namierené proti ropnému a plynárenskému priemyslu.
Výdavkový plán demokratov by zablokoval ťažbu ropy v arktickej národnej prírodnej rezervácii na Aljaške a novú ťažbu na mori vo väčšine vôd USA.
Okrem toho zavádza poplatky až 1 500 USD za tonu metánu, unikajúceho z vrtov, úložísk a potrubí. Metán má, mimochodom, viac ako 80-krát vyššiu schopnosť vytvárať skleníkový efekt oproti oxidu uhličitému a má na svedomí údajne štvrtinu globálneho otepľovania.
Ďalšie sankcie voči fosílnym palivám zahŕňajú 4 USD/ročne za aker (0,405 ha) pôdy za „zachovanie zdrojov“ za všetky nové ťažby ropy a zemného plynu na pevnine a na mori a 6 USD/ročne za aker ako poplatok „za špekulatívne prenájmy“ pre všetky nové nevyužívané nájmy lokalít na ťažbu ropy a zemného plynu. Ak k tomu pridáme navrhované ročné poplatky vo výške až 10 000 USD za míľu (1,6 km) pobrežných potrubí ropovodov a plynovodov, je zrejmé, že osud návrhu sa stretne s výrazným odporom daného odvetvia.
V akej podobe, a či vôbec, navrhovaný klimatický plán nakoniec prejde, nie je jasné. Ale bez radikálnej zmeny paradigmy výraznému otepľovaniu klímy nezabránime.
Zdroj