USA použijú AI na znižovanie vplyvu veterných elektrární na ohrozené veľryby

Dve americké environmentálne agentúry uviedli, že začnú používať umelú inteligenciu na lepšie monitorovanie vplyvu veterných fariem na mori na morské živočíchy, najmä ohrozené severoamerické pravé veľryby, ktorých je na svete už len asi 360.

Pravé veľryby (lat. Eubalaena glacialis), nazývané tiež veľryby biskajské alebo veľryby čierne, získali svoje meno tak, že ich veľrybári považovali za tie „pravé“ pre lov: plávajú na hladine aj po usmrtení, sú veľmi pomalé a často sa zdržujú pri pobreží. Veľryba čierna je veľmi pomalým plavcom, jej maximálna rýchlosť je len okolo 10 km/h. Okrem ľudí však nemá prirodzených nepriateľov.

Najväčším problémom je v súčasnosti ich vysoká úmrtnosť po úraze lodnými skrutkami a zamotávanie sa do rybárskych sietí. Negatívny vplyv však môžu mať kvôli vibráciám aj veterné elektrárne na mori.

Americký úrad pre riadenie energie oceánov (Bureau of Ocean Energy Management, BOEM) a Národný úrad pre oceán a atmosféru (National Oceanic and Atmospheric Administration,  NOAA) oznámili svoju novú spoločnú stratégiu na ochranu veľrýb, keďže východné pobrežie USA zaznamenáva nárast veterných fariem na mori.

Nový prístup využíva umelú inteligenciu aj akustické monitorovanie na meranie toho, kde sa veľryby v danom čase nachádzajú, a následne na sledovanie vplyvov vývoja vetra na veľryby. Plán tiež podrobne popisuje opatrenia na zabránenie výstavby veterných turbín v oblastiach, ktoré by mohli mať vplyv na veľryby, stanovuje limity hluku a podporuje výskum na vývoj nových, tichších technológií.

Je známy napríklad negatívny vplyv lodných sonarov na morské živočíchy. Obe organizácie chcú tiež vykonať „robustné overenie zvukového poľa“ na meranie aktuálnej hladiny hluku presnejšími spôsobmi.

Iniciatíva prichádza v čase, keď americká vláda plánuje postaviť do roku 2030 veterné elektrárne na mori s výkonom 30 GW. To je pre ilustráciu ekvivalent výkonu asi 60-tich blokov jadrovej elektrárne Mochovce.

Podľa riaditeľky BOEM Elizabeth Klein chce vláda USA zabezpečiť, aby rozvoj veternej energetiky na mori prebiehal zodpovedným spôsobom. Preto environmentálne agentúry  vyvíjajú stratégiu založenú na najnovších poznatkoch. Umožní chrániť veľryby v severnom Atlantiku a zároveň splniť ciele v oblasti veternej energie na mori. Tie by mali prispieť k ochrane životného prostredia a obmedzeniu klimatických zmien.

Za posledných 13 mesiacov sa na východnom pobreží USA objavovali mŕtve veľryby, pričom kritici považujú za vinníka projekty veterných elektrární. Agentúry však tvrdia, že zatiaľ neexistujú dôkazy o tom, že by veterné turbíny na mori poškodzovali alebo zabíjali veľryby.

Faktom je, že lodné skrutky a rybárske siete veľryby preukázateľne poškodzujú a nemalé ujmy im spôsobuje aj plastový odpad, ktorý prehltnú. Medzinárodná veľrybárska komisia odhaduje, že každý rok uhynie viac ako 300 000 veľrýb alebo delfínov v dôsledku zapletenia sa do rybárskeho výstroja. NOAA potvrdila, že len v roku 2022 bolo do sietí zapletených 67 veľkých veľrýb.

Existenciu veľrýb ohrozujú aj klimatické zmeny, ktoré majú na svedomí otepľovanie oceánov. Podľa niektorých vedcov však výstavba veterných parkov, ani iných bezemisných zdrojov obnoviteľnej energie toto otepľovanie v dohľadnej dobe nezastaví. V prípade oceánov ide totiž o proces s veľkou časovou zotrvačnosťou a dnes žneme dôsledky toho, čo bolo „zasiate“ pred desiatkami rokov – či už vplyvom ľudstva, alebo v dôsledku prírodných cyklov.  

Veľryby čierne patria medzi najohrozenejšie cicavce. Sú blízko vyhynutia aj kvôli nízkej reprodukčnej schopnosti. Vedci predpokladajú, že aktuálne žije  iba 70 reprodukčne aktívnych samíc tohto druhu. Aj preto je dobré minimalizovať negatívne faktory, ktoré vieme ovplyvniť, aby sme zvýšili šancu na prežitie veľrýb, aj iných ohrozených druhov.