Pozrite si
Nie je to tak dávno, čo sme si začali zvykať na rozlíšenie HD, resp. Full HD aj pri vysielaní našich komerčných televízií či sledovaní filmov na Blu-ray diskoch. Prešlo len niekoľko rokov a už sa na trh hrnie opäť niečo nové. Ultra HD. Čo to je a na čo je to dobré?
Slovíčko „ultra“ evokuje v človeku čosi lepšie, dokonalejšie a výkonnejšie. A je tomu tak. Ultra HD rozlíšenie predstavuje 3 840 x 2 160 pixlov, resp. 4 096 x 2 160 px v prípade kino formátu 17:9. Spočítané, vynásobené a podčiarknuté, Ultra HD je 4x vyššie rozlíšenie, ako súčasné Full HD (1 920 x 1 080 px). Ultra HD televízory sú o čosi väčšie, ako Full HD modely, no nie až o toľko, koľkokrát je vyššie ich rozlíšenie. V praxi to znamená, že na 50 a viac palcovej uhlopriečke Ultra HD TV vidíme omnoho detailnejší obraz. Všetko by to bolo super, no má to niekoľko háčikov.
Rozdiel medzi HD Ready, Full HD, WQHD a Ultra HD rozlíšením vrátane ukážky jemnosti jednotlivých rozlíšení.
4K je Ultra HD, ale…
V roku 2012 sa členovia (rozumej renomovaní výrobcovia) a predstavitelia organizácie CEA (Consumer Electronics Association) dohodli na tom, že namiesto rôznorodosti názvoslovia TV rozlíšenia vyššieho ako 3 840 x 2 160 pixlov (teda viac ako 8 Mpx) bude platiť celosvetovo jednotný názov Ultra HD, teda ultra vysoké rozlíšenie. Označenie 4K je teda len marketingovou skratkou výrobcov, ktorým sa lepšie komunikujú 2 písmená, ako celý názov Ultra HD.
Prvým a najzásadnejším háčikom je určite absencia obsahu. Ledva máme v našich TV Full HD rozlíšenie a obsah je väčšinou streamovaný len v prekladanom formáte 1080i, pričom nám výrobcovia servírujú svoje najnovšie Ultra HD televízory. K tým však nie je obsah, aký by si zaslúžili. Iste, na video portáloch ako YouTube nájdete desiatky videí v tomto jemnom rozlíšení, no tie sa dookola pozerať nedajú. Objavujú sa aj spoločnosti ako Netflix, ktoré v prémiových balíkoch majú vysielanie v Ultra HD, nie však u nás, ale v USA. Na televízne vysielanie v Ultra HD si musíme v našich končinách ešte poriadne dlho počkať, čo však nemusí platiť o filmoch na vyžiadanie (VOD), teda on-line požičovniach. Príčinou nedostatku obsahu nie je ani chyba na strane výrobcov profi kamier, tých je viac ako dosť. Problémom s televíznym vysielaním je extrémne veľká šírka pásma potrebná na prenos videosignálu. Nádej prichádza s novým kodekom H.265, resp. HEVC. Vďaka tomu bude objem dát zhruba o polovicu menší a dokonca s ešte lepším obrazom.
Kliknite pre úplné zväčšenie a všimnite si rozdiely v detailoch jednotlivých rozlíšení.
H.265
Začiatkom januára 2013 bol ratifikovaný nový video štandard označovaný aj ako High Efficiency Video Coding (HEVC). Je nástupcom súčasného MPEG-4 (H.264) kodeku, pričom na prenos obrazu v Ultra HD rozlíšení mu stačí pripojenie s dátovým tokom okolo 20-25 Mbit/s. To platí nielen pre káblové pripojenie, ale aj pre satelitné, v ktorom sa už prvé testy prenosu Ultra HD videa testovali v priebehu roku 2013. Hoci štandardy pre HEVC už boli schválené, do Blu-ray sveta sa nový kodek reálne dostane až v priebehu roku 2015. Pre svet Ultra HD však predstavuje potrebný kúsok skladačky, vďaka ktorému klesne dátová náročnosť, zlepší sa obraz a do budúcnosti ponúkne spracovanie obrazu až do 8K, teda 7 680 x 4 320 pixlov. Na druhej strane je HEVC možné použiť pre všetky rozlíšenia od 320 x 240 pixlov.
Blu-ray je príliš malé
Disky Blu-ray s objemom okolo 50 GB sú síce na prvý pohľad obrovské, no celovečerný film v Ultra HD rozlíšení sa na ne nezmestí. Tu si zas musíme počkať na disky so štyrmi alebo ôsmimi vrstvami, ktoré ponúknu 100 – 200 GB, aj keď HEVC kodek môže výrazne pomôcť. Pozitívnou správou je neustále zlepšovanie procesorov v TV a Blu-ray prehrávačoch, ktoré sú schopné z Full HD videa vyťažiť maximum a vykúzliť z neho Ultra HD obraz. Toto máme odskúšané na najnovších Ultra HD TV rôznych výrobcov a musíme ich jednoducho pochváliť. Aj napriek tomu to však nie je plnohodnotná kvalita originálneho Ultra HD obrazu. Riešením pre fyzické kópie filmov v Ultra HD rozlíšení sú SDXC pamäťové karty s kapacitou 128 GB, resp. USB kľúče s podobnou kapacitou. Ich nevýhodou je však výrazný cenový rozdiel oproti lisovanému BD disku, ktorý by musel zaplatiť zákazník. Za film v Ultra HD by asi nikto z nás nechcel platiť 80-100 €.
Ak si myslíte, že najväčšou Ultra HD TV je táto 84-palcová LG TV, ste na omyle. Gigantom je Titan Zeus s uhlopriečkou neuveriteľných 370 palcov (9,4 m)!
Ultra HD televízory lacnejú
Viac ako pozitívnou správou je neustály pokles cien Ultra HD televízorov. Kým pred rokom stála 55-palcová Ultra HD TV 3 000 € a viac, v súčasnosti sú ceny renomovaných značiek aj pod 2 000 €. Ešte lepšie znie postupný nárast dosiaľ neznámych výrobcov, ktorí naskočili na Ultra HD vlak. Taký výrobca smartfónov a tabletov Xiaomi predstavil 49-palcovú Ultra HD TV s Androidom, ktorej cena by nemala presiahnuť 500 €. Veľkí rivali na poli televízorov však nechcú ponúkať len klasické Ultra HD, a tak siahajú aj po zakrivených paneloch či OLED technológii. Tak či onak, už pred týmito Vianocami sa očakáva, že ceny najlacnejších Ultra HD televízorov (do 55 palcov) sa budú točiť okolo 1 000 €, čo už vôbec nie je zlá cena. Ak patríte k 1% najbohatšieho obyvateľstva, môžete si doprať aj kúsky s až 105-palcovou uhlopriečkou a pomerom strán 21:9 či neskutočne veľký 370-palcový TV Titan Zeus. Tu sa bavíme o cenách od 100 000 € do 1 200 000 €. Za telku!
49-palcová Ultra HD TV Xiaomi MI TV 2 by mala stáť len 500 €.
HDMI 2.0
High Definition Multimedia Interface 2.0 je nový štandard pre HDMI pripojenie, pričom jeho základným kameňom je vyššia prenosová rýchlosť, ktorá podľa organizácie dosahuje až 18 Gbit/s. Vďaka väčšej dátovej priepustnosti nie je pre nový štandard problémom prenášať obraz a zvuk pre Ultra HD obraz, teda 3 840 x 2 160 px pri 50/60 fps a 32-kanálový zvuk! Medzi novinky patrí aj prenos natívneho formátu 21:9 pre kinofilmy či simultánny prenos dvoch streamov pre jedno zariadenie (3D TV). Nový štandard je spätne kompatibilný, takže dáta potečú aj cez HDMI 1.3 alebo HDMI 1.4 porty, ale pomalšie (maximom je 30 fps pre Ultra HD video).
Aby sa majitelia Ultra HD TV neunudili pozeraním na rovnaké vysokokvalitné videá z YouTube, niektorí výrobcovia predstavujú Ultra HD kamery, s ktorými si môžu vlastný obsah natočiť aj oni. Momentálne je len niekoľko výrobcov (Sony, Panasonic), ktorí majú Ultra HD kameru alebo fotoaparát v portfóliu, no časom pribudnú ďalší. Ale pozor, tak ako v prípade Full HD videa, tak aj v prípade Ultra HD platí, že nie je všetko zlato, čo sa blyští. Ultra HD natočené smartfónom (najnovší marketingový hit vlajkových lodí) nie je ani zďaleka tak kvalitné, ako Ultra HD video natočené kamerou či CSC fotoaparátom spomínaných výrobcov.
Verili by ste, že tento malý CSC fotoaparát je schopný natáčať Ultra HD videá s vysokým dátovým tokom?
HDCP 2.2
Nikdy ste o tejto skratke nepočuli? Mali by ste si ju však zapamätať. Ide o High-bandwidth Digital Content Protection 2.2, ktorý má na starosti hardvérovú ochranu video obsahu z akéhokoľvek oficiálneho zdroja (Blu-ray, VOD, satelit, káblovka). Pokiaľ váš TV alebo prehrávač tento štandard nepodporuje, s chráneným obsahom si neporadí. Takže ak plánujete kúpiť Ultra HD TV, dajte si pozor, aby tento štandard HDMI, DVI či ďalšie konektory obsahoval. To isté platí aj o domácich kinách, Blu-ray prehrávačoch atď. HDCP 2.2 nie je kompatibilná so staršími verziami HDCP, čo môže spôsobiť nejednu vrásku na čele. Výrobcovia však o tomto probléme vedia a tí poprední na to nezabúdajú.
Túto nádheru s formátom 21:9 a rozlíšením 5 120 x 2 160 pixlov na 105-palcovej uhlopriečke vám Samsung čoskoro bude vedieť aj predať. Cenu radšej ani nechcite vedieť.
Vedeli ste, že na pripravovanú olympiádu v Tokiu v roku 2020 chce japonská televízna spoločnosť NHK vysielať prenosy zo športových podujatí v SHV (Super Hi-Vision) rozlíšení, teda neskutočných 7 680 x 4 320 pixlov a 22.2-kanálovom zvuku? Hoci televízory v takomto rozlíšení ešte neexistujú pre spotrebiteľský segment, prvé lastovičky sa objavili už ako koncepty v nedávnych rokoch. Vysielanie by malo byť streamované cez satelit. Držíme palce.
Ultra HD ako pomocník filmárov
Ultra HD rozlíšenie nie je len o extrémnom rozlíšení, ktoré dovolí sledovať obraz na Ultra HD televízore v plnej kvalite. Ultra HD kamery tu máme už nejaký ten piatok a filmári ich s radosťou používajú. Prečo?
Video natáčané v Ultra HD rozlíšení nemusí byť dokonalé. Často sa stáva, že obraz je rozostrený a nekvalitnejší. Z Ultra HD rozlíšenia je však možné získať vysokokvalitný Full HD záznam, v ktorom počítač opraví chvenie kamery, a tak je výsledné Full HD video ako namaľované.
Ďalším využitím Ultra HD záznamu pre filmárov je možnosť s obrazom ďalej pracovať. Napríklad aj takto – zo staticky umiestnenej kamery získajú obraz, v ktorom sa kamera akoby pohybovala, pričom Full HD rozlíšenie je stále dostatočné aj pre komerčné účely.
Vrcholom práce s Ultra HD videom je oprava v podobe vyrovnania horizontu. Určite sa už aj vám pri fotení stalo, že horizont v diaľke akosi padal na jednu alebo druhú stranu. V prípade Ultra HD rozlíšenia je ho možné vo výslednom Full HD rozlíšení bez straty kvality tohto rozlíšenia vyrovnať.
Toto je len malá časť z toho, čo sa s Ultra HD videom dá robiť. Rozlíšenie 3 840 x 2 160 je totiž tak veľké, ako 8 Mpx fotografia. Ak teda kamera sníma 60 obrázkov za sekundu, z Ultra HD videa môžete získať 60 fotografií v 8 Mpx rozlíšení z každej jednej sekundy nahrávky pre ďalšie spracovanie.
Ultra HD sa nevyhneme. Výrobcovia a ich marketingové oddelenia musia s niečím pracovať. Ultra HD tak nie je len v televízoroch či kamerách, ale aj v počítačoch a tabletoch. Zatiaľ však nie je ani zďaleka tak rozšírené, ako by si mnohí z nás priali. Ak sa však pozrieme do nedávnej minulosti, Full HD malo podobný problém a momentálne ho berieme ako samozrejmosť. Ultra HD je tak len ďalším krokom k dokonale ostrému obrazu.
Foto: LG, Sony, Samsung, Xiaomi, Toshiba, TECHBOX