Hoci vám práve končiaci seriál tém o televízoroch ponúkol doteraz iba tri časti, predsa sme sa rozhodli trochu ho sprehľadniť a zhrnúť do stručnejšieho súvislého textu. Pokúsime sa tiež vyjadriť k vývoju trhu, aký očakávame v najbližších rokoch z nášho uhla pohľadu.
VYZNAJTE SA V TV – zobrazovacie technológie a 3D
VYZNAJTE SA V TV – parametre obrazu, výbava a ostatný hardvér
VYZNAJTE SA V TV – smart TV a technologické parádičky
Kam smeruje vývoj
V technologickom svete existujú (okrem iných) dva základné smery. Jedna skupina zariadení prežíva a je na vzostupe, rozvíja sa a integruje do seba predtým samostatné zariadenia, čím ich nahrádza a neustále dodáva zákazníkom nové dôvody na kúpu ďalšieho prístroja. Druhá skupina naopak upadá a pokiaľ nedokáže ponúknuť bonus oproti integrovaným riešeniam, skôr či neskôr bude nahradená prístrojmi z prvej skupiny. Pre televízory je česť byť v prvej skupine napríklad so smartfónmi, rýchlosťou vývoja im však ani zďaleka nedokážu konkurovať. Ich parametre sa nezlepšujú v desiatkach, ale iba v jednotkách percent ročne. Napriek tomu určitý pokrok televízorom uprieť nemožno. Vyvíjajú sa pomaly, ale pomerne rovnomerne a trvale.
V najbližšej budúcnosti pravdepodobne budú pokračovať zabehnuté trendy. Do dvoch rokov by Ultra HD rozlíšenie mohlo klesnúť do cenových segmentov akceptovateľných aspoň pre nadpriemerne bohatých zákazníkov, o pár rokov neskôr očakávame rovnaký stav u OLED televízorov. Určite bude tiež pokračovať rozvoj softvéru smart TV. Kiežby sa niektorý výrobca odhodlal siahnuť po OS Android, vývoj by sa rapídne zrýchlil. V spolupráci s tabletovými ARM procesormi, ktorých použitie v TV nie je technicky žiadny problém, by sa z TV stali pomerne výkonné a univerzálne multimediálne, informačné i zábavné počítače a takisto aj herné konzoly. Výrobcovia televízorov teda bez problémov môžu do značnej miery „zabiť“ obývačkové počítače, len keby chceli. A aby sme nezabudli, je isté, že televízory budú naďalej rásť. Veď keby nebolo žiadneho vývoja, mnohí zákazníci si nový televízor kúpia už len preto, že je väčší ako ten predchádzajúci.
Jedna vec je však vývoj hardvéru a druhá je kvalita dostupného vysielania. V čase, keď je Ultra HD/4K bežne používaný pojem a Japonci koketujú s 8K rozlíšením, sa bežný Slovák cíti ako frajer, keď mu sledovaná televízia vysiela program v 720p rozlíšení. Nedovoľujeme si ani len odhadnúť, kedy bude na Slovensku samozrejmosťou Full HD a výhodou Ultra HD, určite si ale dlho počkáme.
Úplne iná otázka je kvalita obsahu nie po technickej, ale myšlienkovej a umeleckej stránke. Nasledujúce vyjadrenia berte ako čisto subjektívne názory autora, ale možno sa so mnou viacerí stotožníte (pokiaľ nie, pokojne sa vyjadrite v diskusii). Ja osobne považujem televízne vysielanie takmer za mŕtvu vec, ktorú musí rozumný človek do niekoľkých rokov zavrhnúť (ak to ešte neurobil), a to z niekoľkých dôvodov. Prvým je paradox, že hoci dnes máme dostupných mnohonásobne viac televíznych staníc ako v analógovej ére pred rokmi, človek má hádam ešte väčší problém vybrať si niečo rozumné, čo by bolo hodné sledovania. Za dôvod tohto stavu považujem presýtenosť trhu – keď produkujeme také množstvo obsahu, zaručene sa zmenšuje priestor pre vytvorenie niečoho originálneho, čo tu ešte nebolo. Ako túto situáciu rieši nielen filmový, ale napríklad aj v herný priemysel, je dobre známe – ak nedokážem vymyslieť nič nové, musím novým spôsobom spracovať to staré. To sa väčšinou deje posunutím hraníc, najmä čo sa týka brutality, vulgárnosti a sexuality vo filmoch. Ak odhliadneme od filmov, televízne spravodajstvo už z väčšej časti považujem za prežitok. Ak si správy pozriete na internete, nájdete si len tie témy (články), ktoré vás skutočne zaujímajú a dozviete sa detailnejšie informácie (samozrejme si treba vedieť nájsť spoľahlivý zdroj informácií).
Tým sa dostávame k odlišným princípom reklamy v týchto dvoch svetoch. To, že si niektoré televízie dovolia klamať diváka a nechajú program meškať aj desiatky minút kvôli reklame je nevídané. Navyše, na internete sú reklamy síce všadeprítomné, ale zato nie je problém (až na výnimočné prípady) ignorovať ich. Naopak, v televízii bežia iba obmedzený čas, ale na celej obrazovke a nedajú sa preskočiť. Ich intenzita v porovnaní s časom vysielaného programu je tiež zarážajúca. Ďalej by sa dalo diskutovať o vplyve príliš dlhého sledovania televízie na inteligenciu, na morálku… Pri všetkom tomto však patrí česť výnimkám. Kvalitný, reálny a objektívny obsah sa určite nájde, ale v porovnaní s nepozerateľným odpadom je ho podľa mňa žalostne málo. Budúcnosť teda určite vidím v internetovej televízii IPTV, viaceré takéto služby úspešne fungujú napríklad v USA. Vyberiete si čo chcete, kedy chcete a pred stiahnutím/zaplatením dostanete detailné informácie. Klasické televízne vysielanie v súčasnej forme podľa mňa o niekoľko rokov buď úplne skončí, alebo skôr zostane iba jednoduchou zábavkou pre nenáročné masy. Ešte raz však zdôrazňujem, že ide iba o môj subjektívny (a možno mylný) názor.
Technológie – zatiaľ LED, o pár rokov OLED
V oblasti zobrazovacích technológií je situácia jednoduchá, aj keď sa nedá povedať, že by bola ideálna. LCD televízory s CCFL lampou už odporúčame iba najmenej náročným používateľom, prípadne na občasné použitie. Obrovská väčšina zákazníkov je chtiac-nechtiac odkázaná na rôzne varianty LED-LCD technológie, ktorá pokrýva takmer celý trh a oproti štandardnej LCD technológii prináša nižšiu spotrebu, intenzívnejší kontrast a aj po ostatných stránkach lepší obraz. Keďže však každý výrobca základnú technológiu viac či menej upravuje, treba porovnávať jednotlivé parametre obrazu. Vo vyššej strednej triede sa pomaly začína presadzovať technológia IPS, ktorá kraľuje dokonalými pozorovacími uhlami a väčšinou aj celkovo lepším obrazom, i keď zvyčajne za cenu mierneho zhoršenia odozvy a spotreby. Bude zaujímavé sledovať, čo sa podarí výrobcovi Sharp s pokrokovou, ale pomerne málo používanou technológiou IGZO.
O pár rokov by všetky tieto panely mala nahradiť technológia OLED, ktorá sa blíži k dokonalosti po všetkých stránkach – úplne reguluje lokálny jas, kreslí krásne farby pri vysokom jase a veľmi nízkej spotrebe… Kým sa však dostane OLED TV segment ku hranici 1 000 – 1 500 €, aby bol zaujímavý nielen pre ropných magnátov, ale aspoň pre dobre zarábajúcich nadšencov, ešte pár rokov potrvá – odhadom tri až päť. Dovtedy bude (mnohí by povedali žiaľ) už len historickou záležitosťou plazmová technológia, ktorá dokáže vykresliť porovnateľne nádherný obraz, ale za cenu viacerých nedostatkov – vysokej spotreby, masívnej konštrukcie televízora a často aj nižšieho rozlíšenia. Do úzadia zrejme bude upadať aj 3D zobrazovanie (aspoň kým sa neobjaví nejaká radikálne lepšia technológia, napríklad holografia) a snáď sa aspoň vo svete TV vyhneme slepej vývojovej ceste dotykových panelov, ktoré na takéto veľké uhlopriečky jednoducho nepatria.
Viac k téme: VYZNAJTE SA V TV – zobrazovacie technológie a 3D
Parametre obrazu a hardvérové vlastnosti
Ideálna hodnota uhlopriečky televízora je subjektívna. Menej je viac (teda lepšie) v prípade, že by ste v menšej obývačke mali problém dodržať minimálnu odporúčanú vzdialenosť. Čo je celkom objektívne, je pomer cena/výkon. Aktuálna stredná trieda nesie uhlopriečku 40“ až 42“, takéto televízory sú najvýhodnejšie a preto ich odporúčame. Za ešte akceptovateľný príplatok sa dostanete na nejakých 45-50“, vyššie už však za každý palec platíte kráľovsky, pretože sa dostanete do exkluzívneho segmentu. Čo sa týka rozlíšenia, odporúčame Full HD až na niekoľko výnimiek. HD Ready postačí ľuďom, ktorí vedia, že nič kvalitnejšie nebudú dlhé roky na TV sledovať. Pri žalostnom vývoji televízneho vysielania takých ľudí nebude málo. Ultra HD je zatiaľ pre bežného smrteľníka zbytočnosť, navyše extrémne drahá. Ak za dva roky (čisto teoretický odhad) budú Ultra HD TV (zrejme ale iba LED-LCD) spadať do cenového rozpätia 1 000 až 1 500 €, bude to dobrá voľba nadšencov, ktorí si na televízore prehrajú obsah z vlastnej kamery/smartfónu, hry z výkonného herného PC alebo UHD filmy, ktoré ešte v súčasnosti prakticky neexistujú.
Posúdiť farebnú vernosť chce cvičené oko, navyše táto charakteristika podlieha zmenám v nastaveniach televízora. Najlepšie je skúšať na vlastné oči alebo sa spoľahnúť na recenzie. Pozorovacie uhly a povrch panela sú dôležité najmä v prípade, že sa na obrazovku bude pozerať viacero divákov z rôznych častí miestnosti a že môže dôjsť ku konfliktu s inými zdrojmi svetla. Jas by nemal klesnúť pod 250 nitov, ideál je 350. Statický kontrast väčšinou v špecifikáciách nenájdete a dynamický vám veľmi nepomôže. Frekvencia podľa nás stačí aj na úrovni 60 Hz, vyššia len vypovedá o rýchlej odozve a bleskovom prekresľovaní scény. Pred kúpou tiež nezabudnite overiť prítomnosť všetkých požadovaných konektorov v dostatočnom počte, najmä ak ešte používate staršie zariadenia s už menej bežnými rozhraniami. To isté platí o integrovaných tuneroch, ktoré nahradia samostatnú „krabičku“. Do budúcna odporúčame tunery s „2“ na konci (napríklad DVB-T2), ktoré znamenajú podporu budúceho HD vysielania. Reproduktory odporúčame aspoň s výkonom 10 W, náročnejší si však aj napriek ich slušnej kvalite určite doplnia externú sústavu. Pokiaľ kupujete väčší televízor (najmä plazmu) alebo chcete šetriť každé euro, zamerajte sa aj na spotrebu energie. Pri LED-LCD paneloch je však vcelku príjemná.
Viac k téme: VYZNAJTE SA V TV – parametre obrazu, výbava a ostatný hardvér
Softvér a gadgety
Softvér je tiež oblasť, ktorú si vieme v televízoroch predstaviť na podstatne lepšej úrovni. Stačilo by, aby sa výrobcovia dohodli na používaní spoločnej (ideálne otvorenej) platformy, napríklad Androidu, a o ostatné by sa už určite postarali šikovní vývojári. Realita je však iná. Televízory dokážu eliminovať potrebu počítača v prípade jednoduchších aplikácií ako internetový prehliadač, sociálne siete, správy alebo prehrávanie bežných multimédií. Zaujímavosťou je aj možnosť nahrávať televízny obsah na USB disk. Každá z týchto funkcií však prináša so sebou určité kompromisy, ktoré náročnejších používateľov stále prinútia pripojiť plnohodnotný počítač. Pomaly ide dopredu aj diaľkové ovládanie a rôzne praktické drobnosti, hoci najrýchlejšie sa rozvíjajúcim odvetvím televízory určite nie sú.
Viac k téme: VYZNAJTE SA V TV – smart TV a technologické parádičky
Náš krátky seriál je na konci. Veríme, že ak budete trebárs už tieto Vianoce hľadať novú mašinku, pomôžu vám naše rady správne sa rozhodnúť a nenechať sa oklamať. Ak budete s kúpou spokojní, neboli tieto riadky márne.
Foto: Archív, LG, Philips, Samsung, Sony, TECHBOX, Toshiba