Pozrite si
Mobilný telefón sa stal súčasťou nášho života, či si to chceme pripustiť, alebo nie. Záchranári odporúčajú nosiť mobil so sebou aj na horské túry, pretože jeho prostredníctvom dokážeme v prípade nehody privolať pomoc. Záchranári navyše môžu prostredníctvom neho lokalizovať našu polohu, čo uľahčí vyhľadávanie.
Nie je nám to však nič platné, ak sa nachádzame na nepokrytom území. Na rozdiel od horských hrebeňov, sa môžeme s absenciou signálu mobilnej siete ľahko stretnúť v údoliach. Podobnú skúsenosť však môžeme zažiť aj v zastavanom území.
Charles Miller, spoluzakladateľ a generálny riaditeľ spoločnosti UbiquitiLink hovorí, že na planéte je aktuálne 5,2 miliardy mobilných telefónov a z nich sa v každom okamihu 750 miliónov nachádza mimo pokrytia službami mobilného operátora.
A práve tieto tri štvrtiny miliardy používateľov bez signálu sú trhovou príležitosťou, ktorej sa chce UbiquitiLink chopiť.
Ako sa to dá zmeniť? Pochopiteľne pomocou satelitnej siete. UbiquitiLink však nechce konkurovať spoločnostiam ako SpaceX, OneWeb, alebo Amazon, ktoré pracujú na budovaní satelitných konštelácií pre globálne pokrytie rýchlym internetom.
Z každého mobilu satelitný telefón
Jeho ambície sú omnoho skromnejšie a možno aj praktickejšie. Cieľom UbiquitiLink je vybudovať satelitnú sieť, ktorá umožní telefonovanie, posielanie SMS a základné dátové pripojenie priamo z vášho smartfónu, prípadne tabletu cez satelit v časoch, keď stratia spojenie s pozemnou základňovou stanicou.
Z vesmíru by sa tak malo šíriť pokrytie GSM a neskôr aj LTE na rovnakých frekvenciách, aké sa používajú v pozemných bunkových sieťach. Používatelia by ani nepotrebovali špeciálne terminály, ktoré budú nutnosťou pri budúcich satelitných dátových sieťach.
V existujúcich mobiloch by bolo potrebné len upraviť softvér, aby sa dali oklamať a neodmietli signál zo „základňovky“, ktorá nie je na zemi vo vzdialenosti maximálne 30-40 km, ale lieta na obežnej dráhe 500 km vysoko. Softvér bude takýto signál, aj jeho vyššiu latenciu interpretovať tak, aby ho mobilný telefón akceptoval.
Satelit potom prenesie spojenie prostredníctvom ďalších satelitov v sieti až na pozemnú stanicu, odkiaľ sa informácie dostanú až do ústredne pozemného operátora.
Zákazníkmi budú operátori
Cieľom nie je úplne nahradiť potrebu pozemných BTS. Tie totiž budú poskytovať pokrytie s rýchlejším internetovým pripojením, ako služba z vesmíru. Namiesto toho je zámerom UbiquitiLink poskytnúť ďalšie pokrytie mobilnou sieťou regiónom mimo dosahu konvenčných BTS vo vidieckych a ťažko prístupných oblastiach.
UbiquitiLink tvrdí, že vyvinul spôsob, ako oklamať telefón, aby sa spojil so satelitom na oblohe, kedykoľvek bude zariadenie mimo dosahu mobilnej BTS.
Firma plánuje ponúknuť toto riešenie mobilným operátorom, pričom sa tieto spoločnosti môžu rozhodnúť, ako službu distribuovať spotrebiteľovi – či za príplatok, ako prémiovú službu, alebo ako súčasť štandardnej ponuky.
Podľa Millera sú ľudia vo vidieckych alebo odľahlých oblastiach ochotní zmeniť operátora na základe dostupnosti pokrytia. Táto skutočnosť je asi dobre známa každému, kto býva, alebo pracuje mimo husto osídlených oblastí, alebo miest s vyššou koncentráciou ľudí, akými sú napríklad lyžiarske strediská.
Konštelácia (len) za dve miliardy dolárov
Testovacie zariadenie UbiquitiLink sa aktuálne nachádza na ISS. Astronauti na palube ISS majú za úlohu umiestniť ho do nákladnej lode Cygnus, ktorá je na stanici zakotvená od apríla. Na budúci týždeň loď opustí vesmírnu stanicu a vtedy začne testovanie UbiquitiLink. Najprv z vesmíru otestujú 2G a potom LTE.
„S našimi testovacími satelitmi chceme dokázať, že môžeme z vesmíru zdieľať spektrum, ktoré používajú telefóny a je určené na pozemské využitie, pričom to nespôsobí škodlivé rušenie,“ hovorí Miller.
Toto bude druhý vesmírny test spoločnosti UbiquitiLink. Tretie testovanie má prebehnúť v decembri a ďalšie by malo nasledovať na jar budúceho roku. Ak testovanie prebehne úspešne, UbiquitiLink začne s registráciou zákazníkov a so získavaním kapitálu nad rámec 12 miliónov dolárov, ktoré už dostala na realizáciu testov.
Cieľom je nakoniec vytvoriť flotilu satelitov s hmotnosťou iba 25 kilogramov. Nízka hmotnosť umožní pri jednom štarte dopraviť na obežnú dráhu vo výške okolo 500 km veľké množstvo satelitov súčasne. Na vybudovanie flotily, ktorá pre globálne pokrytie bude vyžadovať takisto tisíce družíc, bude potom potrebných menej štartov a tým aj menej peňazí.
Miller očakáva, že celkové náklady na realizáciu projektu sa budú pohybovať od 1 do 2 miliárd dolárov.
Dobrý nápad má aj úskalia
Myšlienka vyzerá zaujímavo, ale riešenie nemusí byť také jednoduché, ako sa zdá na prvý pohľad. Už predošlé zámery SpaceX, OneWeb-u, Amazon-u, LeoSat-u a ďalších uchádzačov o budovanie globálnych sietí s rádovo tisíckami satelitov vzbudzujú mierny údiv, keď povolenie od amerického regulátora FCC považujú za akýsi univerzálny patent pre celosvetové použitie.
Rádiové spektrum je pritom jedinečný prírodný zdroj, k využitiu ktorého sa na svojom území vyjadruje každá krajina samostatne a hovoria do toho aj medzinárodné organizácie. Predstava, že vypustím „tisícku“ družíc a budem kontrahovať klientov po celom svete je „trochu“ uletená. A zdá sa, že ani nefunguje.
Na odpor Ruska už narazila OneWeb, ktorá obdržala odmietavé stanovisko tamojšieho regulátora. Roskomnadzor (ruský komunikačný úrad) už v roku 2017 nepovolil firme poskytovanie internetových služieb v krajine.
Ruská Federálna bezpečnostná služba to zdôvodnila tým, že družice by mohli byť použité pre špionáž. V Rusku pritom existujú veľké územia, ktoré sú doslova bielymi miestami na mape internetovej dostupnosti.
Tým viac to platí pri využívaní spektra v konvenčných pásmach určených pre pozemné mobilné siete. Sotva môže nabehnúť satelitný operátor, ktorý bude pokrývať územie napríklad v pásmach 900 MHz, 1 800 MHz, 2,1 GHz, 2,6 GHz, alebo 3,5 GHz (najčastejšie frekvencie v sieťach 2G, 3G a 4G) a uzavrie komerčné dohody s operátormi bez súčinnosti s miestnym regulátorom.
Technológie nie sú všetko, takže na reálne riešenie budeme zvedavo čakať.
Zdroj