Pozrite si
Severné teritóriá Kanady, vnútrozemie Austrálie, veľké časti Sibíri a iné územia v inak priemyselne rozvinutých krajinách majú spoločného menovateľa – problematický prístup k širokopásmovému internetovému pripojeniu.
V ére, keď prístup do internetu patrí viac-menej k základným civilizačným potrebám, je život na samote, alebo v odľahlej osade na takýchto územiach komplikovanejší, ako v mestách.
Ak by sme hovorili len o zábave a streamovaní multimédií, mohli by sme mávnuť rukou, ale problém sa ukazuje v inom svetle, ak sa internet stáva prostredím, v ktorom funguje celý rad elektronických služieb. Viac ako 48% svetovej populácie nemá prístup k spoľahlivému, dostupnému a vysokorýchlostnému internetu. A tento telekomunikačný segment nereprezentujú len rozvíjajúce sa krajiny.
Kanadský vidiek je dlhodobo považovaný za „bielu zónu“, kde sú veľké územia s absenciou rýchleho internetu a oblasti úplne bez pokrytia. To je v ostrom kontraste s kanadskými mestami, kde má 96 percent obyvateľstva prístup k pripojeniu s rýchlosťou najmenej 100 Mbit/s.
V Kanade je v súčasnosti 2,3 milióna domácností bez prístupu k cenovo dostupnému a spoľahlivému širokopásmovému internetu. Tým sú títo ľudia odstrihnutí od plnohodnotného využívania digitálnej ekonomiky, vzdelávania, prístupu k zdravotnej starostlivosti a ďalších možností.
Tento deficit (a súčasne trhovú príležitosť) si uvedomuje viacero firiem, ktoré chcú digitálne priepasti preklenúť pomocou satelitného pokrytia.
Telesat – ďalší satelitný operátor na scéne
Podľa ohlásených zámerov spoločností SpaceX, OneWeb, Amazon/Blue Origin, LeoSat a ďalších, bude na trasách Zem-nízka obežná dráha (LEO) čoskoro poriadne rušno a z oblohy sa bude ozývať poriadne intenzívny rádiový „cvrkot“.
Len samotnú sieť Starlink spoločnosti SpaceX má vo finále tvoriť takmer 12 000 satelitov. Ďalších 3 236 družíc chce v sieti Project Kuiper pridať Amazon a „skromných“ 720 satelitov aj OneWeb (vo finále ale uvažuje s ich rozšírením až na 1 980). Tým ale zoznam zďaleka nekončí, takže astronómovia sa z hľadiska optického aj rádiového znečistenia oblohy v budúcom desaťročí majú na čo „tešiť“.
https://www.youtube.com/watch?v=iJ4fH16SPjs
Najnovšie do hry vstupuje kanadský operátor Telesat, ktorý chce pripojiť do internetu vzdialené regióny pomocou svojich satelitov na nízkej obežnej dráhe.
Telesat už oznámil, že na rozšírení vysokorýchlostného prístupu na internet vo vidieckych oblastiach spolupracuje s kanadskou vládou. V rámci tejto spolupráce firma získa štátny príspevok 600 miliónov kanadských dolárov na budovanie satelitnej flotily a ďalších 85 miliónov CAD na vytvorenie 500 pracovných miest, investície do výskumu a vývoja a podporu vzdelávania.
Dokonalé pokrytie, slušné rýchlosti
Prvý LEO satelit Telesat bol vypustený ešte začiatkom roku 2018, a úplná konštelácia bude pozostávať z 298 satelitov. Je to podstatne menej, ako konkurenčné projekty, ale Telesat zrejme nemieri na globálne pokrytie.
Satelity LEO budú asi 35-krát bližšie k Zemi ako satelity na geosynchrónnej dráhe (GEO), ktoré zaisťujú internetové pokytie už dnes (napr. Tooway). Dosiahne sa tak prijateľne nízka latencia a lepšia kvalita signálu.
Telesat očakáva, že poskytne pre domácnosti minimálnu rýchlosť internetu 50/10 Mbit/s (sťahovanie / odosielanie dát), pričom služby by mali byť dostupné od roku 2021 až 2022. To z dnešného pohľadu nevyzerá zle, ale vývoj napreduje, takže o niekoľko rokov bude takáto rýchlosť z kategórie „low-end“. Hravo ju prekonáte pripojením vo svojom mobile – pravda, nie v kanadskej tundre.
Mimochodom, OneWeb, ktorý má na orbite prvých šesť satelitov, dosiahol v rámci testovania rýchlosť prenosu medzi družicou a pozemným terminálom na úrovni 400 Mbit/s, s priemernou latenciou 32 ms. To je už podstatne lepšie. Podobné rýchlosti, rádovo v stovkách Mbit/s, chce ponúknuť aj SpaceX.
Zdroj