Technológie dokážu meniť život a v niektorých prípadoch doslova vrátiť zrak tým, ktorí ho stratili. Veľký prielom v oblasti bioinžinierstva a smart nositeľných zariadení dáva šancu ľuďom s ťažkým poškodením zraku.
Vedcom sa podarilo spojiť implantát pod sietnicou a smart okuliare. Experti vôbec po prvýkrát úspešne obnovili čiastočné videnie pacientom s degeneráciou makuly, ochorením, ktoré bolo doteraz považované za nevyliečiteľné.
Z laboratórnych demonštrácií sa posúvame do reálneho sveta, kombinácia miniatúrneho implantátu pod sietnicu a inteligentných okuliarov dokázala u pacientov s ťažkou formou ochorenia Age‑related macular degeneration (AMD) čiastočne obnoviť centrálnu víziu.
O čo ide?
Pacienti starší ako 60 rokov s obojstrannou AMD boli vybraní do štúdie, v rámci ktorej im implantovali 2 × 2 mm zariadenie pozostávajúce z drobných fotovoltických článkov, priamo pod sietnicu postihnutého oka.
Následne nosili špeciálne smart okuliare vybavené kamerou, ktoré snímali obraz, zaostrovali a vysielali ho infračerveným svetlom na implantát. Ten potom generoval elektrické impulzy do optického nervu — v podstate nahrádzajúci funkciu poškodených buniek sietnice.
Zo 38 pacientov začínajúcich v štúdii v nej po roku zotrvalo 32. Z nich 26 (zhruba 80 %) dosiahlo lepšie videnie v porovnaní s východiskovým stavom. Pacienti dokázali čítať bežné knihy či vypĺňať krížovky, čo pre ľudí s poškodenou centrálnou víziou znamená obrovský posun. Na druhej strane, výsledná vízia je stále zjednodušená: čierno-biela a rozmazaná. Výsledok teda neprináša „normálne“ videnie, ale kvalitatívny krok vpred.
Za celým projektom stojí spoločnosť Science Corporation, ktorá technológiu implantátu odkúpila od francúzskej firmy Pixium Vision v roku 2024. Z pojľadu vývoja ide o jednu z ciest, ako posunúť hranice neuro-technológií a zmyslových implantátov. Napriek tomu však zostávajú výzvy, napríklad rozlíšenie vytvoreného obrazu, paleta farieb, životnosť implantátu, cena zákroku či logistika jeho nasadenia vo väčšom meradle.
Keď sa technológie ako táto dostávajú z laboratória do klinických štúdií a ukazujú reálne benefity pre pacientov, znamená to viac než len technologickú zvedavosť — znamená to priamy dopad na kvalitu života. Pre ľudí s AMD, ktorá je jednou z hlavných príčin slepoty v rozvinutých krajinách, predstavuje takýto implantát novú nádej. Z technologického hľadiska ide o prepojenie pokročilých senzorov, rozhrania mozog-počítač a biomedicíny – budúcnosť, o ktorej sa kedysi hovorilo len vo vede-fiction.
Táto štúdia je len začiatkom. Ďalšie kroky budú smerovať k vylepšeniu kvality čo vidia pacienti, rozšíreniu palety farieb, zníženiu invazivity implantátu či zlepšeniu ovládania okuliarov a ich integrácie. Ak by sa proces stal rutinnou liečbou, mohlo by to zmeniť prístup k ochoreniam, ktoré dnes považujeme za neodvratné.
Ide o fascinujúci príklad toho, ako sa špičková veda a spotrebná technológia spájajú v službe ľudského zdravia, no zároveň privádzajú na scénu otázky ako etika, dostupnosť či cenová politika.