Stormy Peters naučila technologických gigantov, že open source nie je iba kód

Sú osobnosti informatiky, ktorých odkaz sa dá pomenovať jedným algoritmom, programovacím jazykom alebo vynálezom.

Pri Stormy Peters by takýto prístup nefungoval. Jej najväčším dielom totiž nie je konkrétny kus kódu. Sú ním komunity, procesy a mosty medzi vývojármi a firmami. Open source.

Počas svojej kariéry pracovala pre Hewlett-Packard, OpenLogic, Mozilla, Cloud Foundry Foundation, Red Hat, Microsoft aj GitHub. Viedla GNOME Foundation, založila Open Source Program Office v HP, neskôr riadila obdobnú organizáciu v Microsofte a v GitHube sa ako viceprezidentka pre komunity venovala ľuďom, ktorí tvoria projekty používané ďalšími miliónmi vývojárov. V súčasnosti pôsobí v Amazon Web Services ako Head of Open Source Strategy and Marketing.

Raný život Stormy Peters nie je zdokumentovaný tak podrobne ako životopisy mnohých akademičiek, o ktorých píšeme v seriáli Ženy v technológiách. Relevantné profesionálne profily dokonca bežne neuvádzajú jej presný dátum narodenia, preto ho nebudeme dopĺňať z pochybných internetových databáz. Oveľa zaujímavejší je napokon príbeh, ktorý o svojom detstve rozpráva samotná Peters. Mimochodom, Stormy Peters sa narodila ako Robyn Peters, no meno Robyn prakticky nepoužíva od detstva. Rodičia jej už ako dieťa začali hovoriť Stormy a táto prezývka sa napokon stala menom, pod ktorým ju pozná celý technologický svet. Sama Peters neskôr priznala, že ani nevie, prečo jej rodičia vybrali práve prezývku Stormy.

Podľa profilu Rice University sa o technológie začala zaujímať približne ako osemročná. Jej škola vtedy umiestnila na chodbu dva počítače Apple IIe, aby ich mohli používať žiaci. Keďže záujemcov bolo veľa, na jedného pripadlo len minimum času. Stormy však mala drobnú výhodu: obaja jej rodičia boli učitelia a do školy ju vozili skôr, než prišla väčšina ostatných detí. Niekoľko minút osamote s počítačom navyše tak patrilo jej. Nebola pritom fascinovaná počítačom ako predmetom. Zaujímalo ju, čo sa s ním dá urobiť. Hry, riešenie problémov a možnosti, ktoré pred človekom otvoril.

V susedstve mala dokonca prístup k počítaču Commodore používajúcemu magnetofónové pásky. Peters spomína aj úsmevnú príhodu, keď susedke vypočítala pravdepodobnosť výhry v lotérii. Výsledok ju evidentne veľmi nepotešil, ale Commodore jej našťastie používať neprestala dávať. Technológia teda Stormy odmalička slúžila najmä ako nástroj na zisťovanie, ako veci fungujú a čo sa s nimi dá zmeniť. Keď neskôr získala vlastný počítač, nezostala iba pri používaní hotových programov. Softvér upravovala, premenovávala súbory a skúšala, čo tým dokáže zmeniť. Vtedajší softvér bol výrazne jednoduchší a hranica medzi používateľom a človekom, ktorý sa v programe začne „vŕtať“, bola oveľa nižšia než dnes.

Obaja rodičia učili a vzdelávanie bolo prirodzenou súčasťou jej života. Keď neskôr vyberala vysokú školu, rodičia práve učili v Barcelone v Španielsku. Rodina ale odletela do Spojených štátov a absolvovala dlhú cestu autom po univerzitách, medzi ktoré zaradili aj Rice University v texaskom Houstone. Stormy vraj hľadala pomerne špecifické prostredie. Chcela menšiu univerzitu vo veľkom meste, nechcela školu postavenú okolo systému študentských bratstiev a sesterských spolkov a zároveň požadovala dostatočnú flexibilitu, keby sa nakoniec rozhodla namiesto informatiky študovať matematiku. Vybrala si nakoniec Rice University.

Zaujímavé je aj to, že podľa vlastných spomienok dostávala z rodiny silný signál, že môže skúšať veci, ktoré ju zaujímajú. V texte z roku 2011 The secret to my success in a field of men? All my friends. My guy friends osobitne spomína svojho otca, ktorý jej hovoril, že môže robiť čokoľvek, čo chce, a sľúbil jej, že sa postará, aby na to mala príležitosti.

Na Rice University vyštudovala informatiku a v roku 1996 získala titul Bachelor of Arts in Computer Science. Štúdium však nebolo iba povinnou zastávkou pred kariérou. Práve na Rice sa podľa jej vlastných slov začala formovať myšlienka, ktorá ovplyvnila celý jej profesionálny život. Obľúbila si predovšetkým predmety venované operačným systémom a programovacím jazykom. Zároveň ju však niečo frustrovalo. Sedela v miestnosti približne so šesťdesiatimi ďalšími študentmi a uvedomila si, že riešia úlohy, ktoré už roky pred nimi vyriešila predchádzajúca generácia študentov.

Pre školu to, samozrejme, dávalo pedagogický zmysel, pre Peters nie. Peters v tom videla širší problém: koľko inteligentných ľudí na svete práve paralelne rieši úplne rovnakú vec bez toho, aby mohli stavať na práci ostatných? Táto otázka jej neskôr doslova vošla do pracovného života. Na Rice ju výrazne ovplyvnil aj kurz programovacích jazykov vedený známym informatikom Matthiasom Felleisenom. Ten jej ponúkol miesto vo svojom laboratóriu počas leta. Namiesto klasického písania dlhých stĺpcov kódu pracovala s experimentálnym programovacím jazykom tímu a s rekurzívnymi stromami.

Peters teda nevstúpila do sveta open source ako marketingová alebo komunitná pracovníčka. Mala klasické informatické vzdelanie, výskumnú skúsenosť a programovala. Neskôr sama uvádzala skúsenosti s jazykmi C, C++ a Java. Po univerzite nastúpila do Hewlett-Packard, konkrétne ako softvérová inžinierka v Unix Development Lab. HP bolo v tom období jedným z veľkých hráčov na trhu pracovných staníc, serverov a unixových systémov a vyvíjalo vlastný operačný systém HP-UX. Peters sa vraj postupne posunula aj do vedúcich pozícií. A práve v HP zažila moment, ktorý nápadne pripomínal jej frustráciu z univerzity.

Na jednom štandardizačnom stretnutí sa stretla s ľuďmi z IBM, Sun Microsystems a ďalších technologických spoločností. Uvedomila si, že každá firma má vlastný tím, ktorý vo vlastnej uzavretej kódovej základni rieši prakticky ten istý problém. Desiatky či stovky špičkových ľudí tak vytvárali paralelné riešenia namiesto toho, aby vyriešili jednu spoločnú vec a následne sa venovali ďalším problémom. V rovnakom období naberali na popularite Linux a open source. Peters preto navrhla, aby HP použilo GNOME aj na HP-UX. Z technického pohľadu to nebola tá najväčšia prekážka. Problém bol vo firme.

Ako neskôr vysvetlila pre Rice University, musela presviedčať interných stakeholderov, že použitím open source sa HP náhodou nevzdá všetkého svojho proprietárneho softvéru. Dnes to môže znieť úsmevne, ale koncom 90. rokov bolo pre mnoho tradičných technologických firiem zverejňovanie kódu, otvorené licencie a spolupráca s externými komunitami niečím podozrivým až nebezpečným. Tu sa už začala rodiť oblasť, v ktorej Peters zanechala možno najväčšiu stopu.

V HP založila Open Source Program Office

V Hewlett-Packard pomohla vytvoriť a následne viedla Open Source Program Office, skrátene OSPO. Oficiálny profil GNOME Foundation uvádza, že kancelária zodpovedala za open source stratégiu HP, pravidlá a podnikové postupy.

Open source totiž pre firmu neznamená iba stiahnuť si knižnicu z internetu a spokojne skonštatovať, že bola zadarmo. Treba vedieť, pod akou licenciou ju firma používa, aké povinnosti z licencie vyplývajú, čo môže distribuovať, čo musí zverejniť, ako majú zamestnanci prispievať do externých projektov, kto môže schvaľovať publikovanie interného kódu, ako firma komunikuje s komunitou a ako sa má správať k projektu, na ktorom je jej produkt existenčne závislý.

OSPO je preto spojovacím článkom medzi vývojom, právnikmi, manažmentom a open source komunitami. Dnes majú podobné tímy desiatky najväčších technologických spoločností. Keď však Peters takúto štruktúru budovala v HP, korporátny svet sa ešte len učil, ako open source vôbec zaradiť do svojho fungovania.

GNOME poznala dávno pred tým, než ho začala viesť

Prepojenie s projektom GNOME sa následne ešte zosilnilo. GNOME vzniklo v roku 1997 ako slobodné desktopové prostredie pre Linux a unixové systémy a postupne sa stalo jedným z najdôležitejších desktopov linuxového sveta. Stormy Peters bola už v roku 2000 jednou zo zakladajúcich členiek Advisory Board GNOME Foundation.

V komunite zostala aktívna aj ďalšie roky a v roku 2007 mala keynote na hlavnej európskej konferencii projektu GUADEC. Medzitým však prišla ďalšia profesionálna etapa. Po HP prešla do spoločnosti OpenLogic, ktorá sa zaoberala službami okolo open source softvéru. Peters tu založila a viedla OpenLogic Expert Community – sieť expertov, ktorá mala prepájať firmy používajúce open source so skúsenými ľuďmi poznajúcimi jednotlivé projekty.

Dňa 7. júla 2008 GNOME Foundation oznámila, že Stormy Peters nastupuje ako jej Executive Director. Jej úlohou nebolo programovať ďalšiu verziu desktopu GNOME. Mala posilňovať nadáciu, získavať nových priemyselných partnerov, priťahovať ďalších členov komunity a podporovať širšie používanie GNOME. Nadácia v oznámení zdôrazňovala práve jej schopnosť pracovať súčasne s dobrovoľníkmi aj komerčnými spoločnosťami.

A to je podstatné pre pochopenie významu Stormy Peters. Open source projekt môže mať brilantný kód a aj tak zaniknúť. Potrebuje ľudí, ktorí opravujú chyby, píšu dokumentáciu, odpovedajú novým členom, organizujú konferencie, získavajú peniaze, komunikujú s partnermi, riešia právne záležitosti, budujú infraštruktúru a presviedčajú ďalších ľudí, že má zmysel projektu venovať svoj čas. V roku 2010 platenú pozíciu výkonnej riaditeľky opustila. Z GNOME však úplne nezmizla a neskôr pôsobila aj v správnej rade nadácie.

Kids on Computers

Jedna z najzaujímavejších kapitol jej života vznikla takmer náhodou. Na konferencii niekto navrhol, aby staršie počítače posielali školám v Indii. Peters upozornila, že zo skúseností vie, aké komplikované môže byť dostať techniku cez indické colné orgány. Iný účastník jej však povedal, že pomôže.

O rok sa k nej vrátil s otázkou, čo teda urobili. V tom čase jej rodičia učili vo vidieckej oblasti Mexika, a tak Peters navrhla začať tam. Z myšlienky vznikla nezisková organizácia Kids on Computers, ktorá budovala počítačové laboratóriá pre deti v oblastiach s obmedzeným prístupom k technológiám. Peters bola jej zakladateľkou a prezidentkou.

Aj tu sama opisuje svoju úlohu spôsobom, ktorý dokonale vystihuje jej kariéru: dať dokopy ľudí, ktorí majú záujem niečo urobiť, a pomôcť vytvoriť podmienky, aby sa to skutočne stalo. To je dôležitá forma technologického leadershipu, hoci sa oveľa horšie fotografuje vedľa nového procesora.

Mozilla: z desktopového Linuxu k otvorenému webu

Po odchode z výkonnej funkcie v GNOME v roku 2010 zamierila do Mozilly, kde prevzala developer engagement. Mozilla v tom období nebojovala iba o podiel prehliadača Firefox. Jej širšou témou bol otvorený web – predstava webovej platformy založenej na otvorených štandardoch, ktorú nemá kontrolovať jeden výrobca.

Developer Engagement tím preto písal odborné články, pripravoval dokumentáciu, vystupoval na konferenciách a pomáhal vývojárom používať otvorené webové technológie a produkty Mozilly. Súčasťou jeho práce bola aj dokumentácia Mozilla Developer Network, dnes MDN Web Docs, ktorá patrí medzi najpoužívanejšie informačné zdroje webových vývojárov.

Stormy Peters opäť nebola človekom, ktorý by sám písal všetky tieto materiály alebo vyvíjal jadro Firefoxu. Viedla tím a vytvárala prostredie, v ktorom sa technické informácie dostávali k vývojárom. Pekný obraz jej prístupu poskytuje vlastný text Learning to write JavaScript z februára 2011.

Peters už vtedy mala roky skúseností v technologickom priemysle, viedla GNOME Foundation a v Mozille riadila ľudí pracujúcich s webovými vývojármi. Napriek tomu si povedala, že pokiaľ jej tím vytvára vzdelávacie zdroje pre webových programátorov, mala by si sama vyskúšať, aké je podľa nich naučiť sa novú technológiu. A tak začala písať malú webovú aplikáciu v JavaScripte. JavaScript pre ňu predstavoval novú oblasť. Pri učení používala dostupnú on-line dokumentáciu a zároveň sledovala, kde človek naráža na nejasnosti.

Cloud Foundry Foundation

V roku 2015 prišla ďalšia etapa. Peters sa stala Vice President of Developer Relations v Cloud Foundry Foundation. Cloud Foundry je open source platforma na prevádzku a nasadzovanie aplikácií v cloudovom prostredí a jej nadácia združovala množstvo veľkých technologických spoločností. Jej práca sa tak presunula z desktopu a webu do oblasti cloudovej infraštruktúry.

No základná otázka zostala rovnaká: ako vytvoriť komunitu okolo technológie, do ktorej prispievajú viaceré firmy, ktoré sú zároveň obchodnými partnermi aj konkurentmi? IBM, Microsoft, Google, Amazon, Red Hat či ďalší hráči môžu na trhu súperiť o miliardy dolárov a zároveň mať zamestnancov, ktorí v jednom projekte riešia spoločný problém. Presne tú duplicitu práce, ktorá Peters prekážala už na univerzite a neskôr na stretnutí v HP, dokáže open source v ideálnom prípade odstrániť.

Red Hat

Koncom roka 2016 nastúpila do Red Hatu, spoločnosti, ktorá vybudovala prakticky celý svoj obchodný model na open source softvéri. Peters sa stala súčasťou tímu Open Source and Standards, OSAS, vedeného Deborah Bryant. Vo svojom texte Life at Red Hat: Week 1 opísala, že tím priamo podporoval projekty CentOS, Ceph, Fedora, Gluster, oVirt, Project Atomic a RDO a spolupracoval aj s tímami okolo OpenShiftu, OpenDaylightu, PatternFly, Foremanu či ManageIQ.

V Red Hate teda neviedla jednu konkrétnu komunitu. Pomáhala ľuďom, ktorí mali na starosti vzťahy medzi Red Hatom a celým spektrom upstream projektov. Peters počas obdobia v Red Hate zdôrazňovala jednu vec: open source nezmenil iba spôsob vývoja softvéru. Zmenil aj spôsob spolupráce spoločností.

Namiesto toho, aby každá firma vyvíjala celý technologický zásobník od začiatku sama, môžu konkurenti spolupracovať na nižších vrstvách, ktoré potrebujú všetci, a následne súťažiť svojimi produktmi a službami nad nimi. Tento model dnes vidíme pri Linuxe, Kubernetes, kontajnerových technológiách, databázach, programovacích frameworkoch, AI knižniciach či množstve internetovej infraštruktúry.

V roku 2016 mala Peters na LinuxCon Europe prednášku s výstižným názvom The Double Helix of Open Source Software & Companies, v ktorej sa venovala práve vzájomnému ovplyvňovaniu firiem a open source komunít. Linux Foundation ju neskôr zverejnila.

Potom prišiel Microsoft. V roku 2019 nastúpila Stormy Peters do Microsoftu ako Director of the Open Source Programs Office. Pre človeka, ktorý sledoval technologický priemysel na prelome tisícročí, má táto veta takmer komediálny nádych. Microsoft bol kedysi jedným zo symbolov proprietárneho softvéru a Linux vnímal ako veľkého konkurenta. O dve desaťročia neskôr si najal jednu z najznámejších osobností open source sveta, aby pomohla open source používať desiatkam tisíc jeho vlastných vývojárov.

Zmena však nebola iba kozmetická. Podľa Linux Foundation Peters vo funkcii pomáhala viac ako 30 000 vývojárom Microsoftu efektívne používať open source a prispievať doň. Podieľala sa aj na rozbehu programov Microsoft FOSS Fund a Azure Credits for Open Source projects. Tu už nejde o romantickú predstavu programátora, ktorý po večeroch posiela patch do Linuxu. Moderný open source potrebuje servery, CI/CD infraštruktúru, bezpečnostné audity, vývojárov na plný úväzok a peniaze.

Peters v rozhovore pre Rice University opisovala Microsoft ako firmu, v ktorej už existovala veľká ochota open source používať, ale jednotlivé tímy boli v tejto transformácii rôzne ďaleko. Za úspešné príklady označovala projekty Visual Studio Code, TypeScript a .NET. Pri tradične proprietárnych produktoch, akými sú Windows či Office, bola zmena prirodzene komplikovanejšia. Spomínala aj compliance – teda procesy zabezpečujúce, že firma používa a distribuuje open source v súlade s jeho licenciami.

To je ďalší aspekt práce, ktorý používateľ nikdy neuvidí. Ak však firma s desaťtisícmi vývojárov nemá nastavené automatizované procesy na zisťovanie licencií a pôvodu komponentov, výsledkom môže byť právny chaos. Open source stratégia preto nie je firemný manifest s tučniakom na titulnej strane. Musí byť implementovaná do každodennej práce vývojárov.

GitHub

Po Microsofte prešla Stormy Peters do GitHubu. V roku 2024 bola uvádzaná ako Vice President of Communities. Jej zodpovednosť zahŕňala tímy venujúce sa komunitným produktom GitHubu, developer relations, vzdelávaniu a ďalším strategickým programom pre on-line tvorcov a open source komunity. To bol logický posun.

Kým v HP, Red Hate alebo Microsofte riešila vzťah konkrétnej firmy k otvoreným projektom, GitHub je platforma, na ktorej obrovská časť týchto projektov priamo vzniká a funguje. Peters sa tak mohla venovať problémom celého ekosystému: ako priviesť nových ľudí, ako podporiť maintainerov, ako vzdelávať budúcich vývojárov a – čoraz dôležitejšie – ako umožniť ľuďom, ktorí tvoria kritický open source softvér, aby za svoju prácu dostávali zaplatené. Pod jej pôsobnosť patrili aj programy súvisiace s GitHub Education a širšou podporou komunít.

GitHub Accelerator

Peters v roku 2024 vysvetľovala, že program vznikol s cieľom pomôcť budovať kariéry a firmy postavené na open source. Nestačilo teda nájsť dobrý projekt. Program ponúkal financovanie, mentoring, školenia, networking a prístup k technickým zdrojom. V roku 2024 sa Accelerator sústredil na open source AI.

Vybrané projekty mali absolvovať desaťtýždňový program a každý získal 40 000 dolárov bez toho, aby sa za investíciu vzdával podielu vo firme. Súčasťou boli bezpečnostné konzultácie, mentoring, prístup k GitHub Copilot, kontakt s investičným fondom M12 a pre vhodné projekty aj Azure AI kredity vrátane výpočtových zdrojov s GPU. Napokon bolo pre druhý ročník vybraných 11 open source AI projektov.

Je zaujímavé sledovať, ako sa tým uzatvára kruh začatý na Rice University. Peters kedysi prekážalo, že šesťdesiat študentov znova rieši problém, ktorý už vyriešilo šesťdesiat ľudí pred nimi. O desaťročia neskôr pomáhala vytvárať systémy, ktoré majú umožniť človeku dobré riešenie zverejniť, vybudovať okolo neho komunitu a ideálne si zabezpečiť podmienky, aby ho nemusel po roku opustiť preto, že potrebuje normálnu platenú prácu.

Vo februári 2023 bola Peters zvolená do Board of Directors Linux Foundation ako zástupkyňa Silver Member komunity. Linux Foundation dnes zastrešuje alebo podporuje celý rad projektov a iniciatív, ktoré tvoria časti globálnej technologickej infraštruktúry – od Linuxu a Kubernetes po OpenSSF, SPDX, RISC-V či ďalšie projekty. Peters sa tak dostala aj do riadiacej štruktúry jednej z najvýznamnejších organizácií celého open source ekosystému.

Stormy Peters už v súčasnosti nepracuje pre GitHub. Dnes je Head of Open Source Strategy and Marketing v Amazon Web Services, AWS. Súčasná práca Peters sa odohráva vo výrazne inom technologickom prostredí než v čase, keď v HP presadzovala GNOME. Open source už nie je otázkou, či ho veľké firmy vôbec majú používať. Používajú ho prakticky všade. Problémom je, ako zabezpečiť jeho udržateľnosť, bezpečnosť a financovanie.

V marci 2026 napríklad Linux Foundation oznámila financovanie vo výške 12,5 milióna dolárov pre programy zamerané na bezpečnosť open source. AWS z tejto sumy poskytovalo ďalších 2,5 milióna dolárov iniciatíve Alpha-Omega. Peters pri oznámení upozorňovala, že umelá inteligencia mení aj spôsob hľadania zraniteľností a rovnaké pokročilé modely treba použiť na vytváranie lepších bezpečnostných nástrojov a automatizácie.

AI tak prináša ďalšiu otázku, ktorú dnes Peters verejne rieši: čo sa stane s komunitným modelom vývoja, keď dokáže človek veľkú časť kódu vytvoriť pomocou AI? Na svojom webe a v prednáškach sa venuje okrem open source stratégie a budovania komunít aj AI, developer experience či InnerSource – prenášaniu open source spôsobu spolupráce dovnútra firiem. Jej prehľad prednášok siaha cez viac ako dve desaťročia open source konferencií.

Technológia sa teda mení, základná otázka nie: ako prinútiť ľudí a organizácie spolupracovať namiesto toho, aby všetci budovali tú istú vec za vlastným plotom?

Jej spôsob vedenia vznikol už dávno

Jedna z najlepších príhod o Stormy Peters nemá nič spoločné s Linuxom, licenciami ani GitHubom. Jej prvý manažér v Hewlett-Packard jej povedal, že jeho úlohou je zabezpečiť, aby bola úspešná, a opýtal sa jej, čo na to potrebuje.

Peters odpovedala: menej porád.

Jeho reakcia? Súhlasil a začal na niektoré porady chodiť namiesto nej, aby mala viac času na svoju skutočnú prácu. Stormy Peters neskôr povedala, že si túto lekciu zapamätala a snaží sa ľuďom, ktorí vykonávajú prácu, vytvárať priestor na to, aby ju mohli robiť dobre.

Keď sa pozrieme na jej životopis ako na celok, jednotlivé pozície prestanú pôsobiť ako náhodné presuny medzi známymi technologickými značkami.

Na Rice University jej prekážalo, že ľudia opakovane riešia ten istý problém.

V HP pochopila, že presne to isté robia obrovské korporácie. Pomohla preto HP pracovať s GNOME a založila firemný Open Source Program Office.

V OpenLogic prepájala firmy s expertmi.

V GNOME Foundation prepájala dobrovoľníkov, vývojárov, nadáciu a veľkých sponzorov.

V Mozille prepájala webových vývojárov so znalosťami, dokumentáciou a otvorenými webovými technológiami.

V Cloud Foundry prepájala vývojársky ekosystém okolo cloudovej platformy.

V Red Hate pomáhala komunitným tímom spolupracovať s množstvom upstream projektov.

V Microsofte pomáhala viac než 30 000 vývojárom používať open source a prispievať doň.

V GitHube viedla tímy, ktorých úlohou bolo pomáhať samotným tvorcom a komunitám, vrátane ich vzdelávania a ekonomickej udržateľnosti.

A dnes sa v AWS venuje open source stratégii v čase, keď sa do celej rovnice pridáva generatívna AI a rastúci problém bezpečnosti softvérového dodávateľského reťazca.

Jej príbeh je preto mimoriadne vhodný aj pre seriál Ženy v technológiách. STEM kariéra totiž nemusí znamenať, že človek strávi celý profesionálny život v laboratóriu alebo každý deň napíše tisíc riadkov kódu. Technologický svet potrebuje aj ľudí, ktorí rozumejú technológiám dostatočne hlboko na to, aby dokázali prepájať vývoj, biznis, právo, vzdelávanie a ľudí.

Stormy Peters začínala ako dieťa, ktoré využívalo pár minút navyše pri školskom Apple IIe. Vyštudovala informatiku, robila výskum programovacích jazykov, nastúpila ako unixová softvérová inžinierka a postupne zistila, že jej najväčšou schopnosťou nie je iba vytvárať softvér. Je ňou schopnosť vytvárať podmienky, aby ho mohli lepšie vytvárať tisíce ďalších ľudí.