Sú vo vesmíre stavby mimozemšťanov, alebo kométy? Vedci hľadajú odpoveď

Titulky médií v posledných dňoch ovládlo vzrušenie ohľadom nového objavu vesmírneho teleskopu Kepler, ktorý sa špecializuje na hľadanie planét v sústavách iných hviezd našej galaxie. Aj preto má prezývku „lovec exoplanét“. Za vyše šesť rokov svojho pátrania už Kepler pomohol identifikovať viac ako tisíc exoplanét a ďalších 4696 kandidátov, ktorých treba preveriť. Katalóg exoplanét NASA dnes eviduje už 1901 potvrdených planét, keďže niektoré boli objavené a potvrdené už pred vypustením Keplera.

Lietajúce kozmické observatórium Kepler sa však už viackrát zaslúžilo o senzačné objavy – spomeňme si na letnú „epizódu“ s objavom exoplanéty Kepler-452b (pracovné označenie), ktorú vedci, aj médiá pomenovali ako Zem 2.0. Tu však treba pripomenúť, že napriek vysokému rozlíšeniu, citlivým prístrojom a umiestneniu v kozme, kde pozorovania nerušia vplyvy atmosféry, vedci prostredníctvom Keplera nevidia žiadne planéty. Ani jedinú exoplanétu nie sme schopní pomocou súčasnej vedy vidieť, a to v žiadnej časti elektromagnetického spektra. Všetky poznatky o veľkosti, hmotnosti, vzdialenosti od hviezdy a prípadnej atmosfére, sú preto založené len na nepriamych meraniach a dedukciách z grafov.

Mnohé z detailnejších informácií sú preto založené na hypotézach a môžu, ale nemusia zodpovedať realite. Pri vstrebávaní pestrých podrobností o exoplanétach preto buďme opatrní, môže ísť sčasti o obrazotvornosť výskumníkov, ktorí tiež majú radi výslnie slávy a niekedy takto aj priťahujú pozornosť donorov, od ktorých závisia granty na výskum.

V tomto kontexte by preto bolo dobré vnímať aj posledné senzačné prehlásenie, že Kepler možno pri hviezde KIC 8462852, žltom trpaslíkovi o čosi väčšom ako Slnko, vzdialenom 1 500 svetelných rokov, objavil obrovské štruktúry, naznačujúce možnú činnosť mimozemskej civilizácie.

Áno, ide o výnimočnú anomáliu, tá však môže mať množstvo prirodzených vysvetlení. Poklesy jasnosti až o 20 % nenastávajú periodicky, takže zrejme nie sú spôsobené obiehajúcou planétou, ale opakujú sa rôzne, v rozmedzí 5 až 80 dní. To vedie fanúšikov mimozemských civilizácií k tvrdeniu, že môže ísť o nejakú medziplanetárnu konštrukciu.

Platí však to, čo sme povedali o pozorovaní exoplanét. Kepler rozhodne žiadnu vesmírnu stavbu, ani mimozemskú solárnu elektráreň obklopujúcu hviezdu KIC 8462852 nevidel. Ide o anomáliu v jasnosti materskej hviezdy, ktorú vedci vyhodnotili z grafov.

Teraz bude potrebné inými prostriedkami a zrejme aj opätovným zameraním observatória Kepler (v súčasnosti Kepler už danú hviezdu neskúma) preveriť možné hypotézy na základe pozorovania v infračervenom, aj v rádiovom spektre. Zatiaľ sa nepotvrdila hypotéza o možnej zrážke veľkých asteroidov, alebo asteroidu a planéty, ktorá by vytvorila veľké množstvo prachu a odpadu. Ďalším možným vysvetlením by mohol byť mrak komét, pochádzajúci od susednej hviezdy.

„Žmurkanie“ hviezdy KIC 8462852 rozhodne zamiešalo karty vo výskume exoplanét, úvahy o gigantickej elektrárni, či inej stavbe mimozemskej civilizácie však vyzerajú, pri všetkej úcte, trochu naivne a určite veľmi antropocentricky. Čosi ako futurologická verzia hesla budovateľov komunizmu „rozkážeme vetru, dažďu“, transformovaná na celý planetárny systém.