Spotrebováva AI skutočne toľko vody, ako sa o nej hovorí? Je to zložitejšie

Spotreba vody v dátových centrách sa v posledných rokoch stala jednou z najčastejších výčitiek voči umelej inteligencii. Veľké modely potrebujú tisíce serverov, servery vyrábajú teplo a teplo treba odvádzať.

Často sa preto hovorí o „smädných“ dátových centrách, ktoré pri chladení odparujú veľké objemy vody.

Nové čísla Amazonu však ukazujú, že globálny obraz o tejto environmentálnej záťaží nie je až tak jednoznačný. V absolútnych číslach ide o miliardy galónov ročne, čo znie alarmujúco, no v porovnaní s poľnohospodárstvom, výrobou energie alebo bežným zavlažovaním trávnikov v USA je spotreba dátových centier stále relatívne malá. Problém nie je len v tom, koľko vody technologické firmy minú ako celok, ale najmä kde ju míňajú.

Dátové centrá Amazonu v roku 2025 odobrali globálne približne 2,5 miliardy galónov vody, teda asi 9,5 miliardy litrov. Firma zároveň tvrdí, že za posledné roky zlepšila vodnú efektivitu svojich dátových centier o 52 % a v roku 2025 dosiahla hodnotu 0,12 litra vody na kilowatthodinu výpočtového výkonu. Podľa Amazonu ide o viac než sedemnásobne lepší výsledok než priemer odvetvia, ktorý uvádza na úrovni 0,84 l/kWh.

Samotné číslo 2,5 miliardy galónov môže pôsobiť obrovsky, kým sa neporovná s inými formami využívania vody. Americká geologická služba USGS odhadla celkové odbery vody v USA v roku 2015 na 322 miliárd galónov denne, čo za rok predstavuje približne 117 biliónov galónov. Najväčšími kategóriami boli výroba elektriny a zavlažovanie. Americká EPA zas uvádza, že samotné zavlažovanie trávnikov a záhrad v domácnostiach predstavuje takmer 9 miliárd galónov denne, teda viac než 3 bilióny galónov ročne.

To však neznamená, že dátové centrá sú z pohľadu vody zanedbateľné. Štúdia publikovaná v roku 2021 v časopise npj Clean Water upozorňuje, že dátové centrá spotrebúvajú vodu dvoma spôsobmi. Priamo ju využívajú na chladenie, no nepriamo aj cez výrobu elektriny, najmä ak pochádza z tepelných elektrární. Autori odhadujú, že v USA bolo dátovým centrám v roku 2014 pripísateľných približne 626 miliárd litrov vody, ak sa započíta aj nepriama spotreba.

Rozdiel medzi globálnym a lokálnym pohľadom je kľúčový. Aj keď dátové centrá ako sektor netvoria dominantnú časť spotreby vody v krajine, konkrétny areál môže výrazne zaťažiť miestnu vodárenskú infraštruktúru. Štúdia upozorňuje, že stredne veľké dátové centrum s výkonom 15 MW môže spotrebovať toľko vody ako tri priemerné nemocnice alebo viac než dve 18-jamkové golfové ihriská. Pri niektorých prevádzkovateľoch navyše podstatná časť vody pochádzala z pitných zdrojov.

Technologické firmy preto čoraz viac hovoria o efektívnejšom chladení. Amazon opisuje model, pri ktorom dátové centrá väčšinu roka využívajú vonkajší vzduch a vodné chladenie zapínajú najmä počas najteplejších období. Firma tiež tvrdí, že zvýšila teplotné limity prevádzky serverov, takže servery môžu pracovať pri vyššej teplote bez zvýšenia poruchovosti. V praxi to má znižovať počet hodín, keď je potrebné odparovacie chladenie.

Podobne sa posúva aj Google. Ten pri nových lokalitách tvrdí, že posudzuje stav miestneho povodia a v oblastiach s vysokým vodným rizikom uprednostňuje vzduchové chladenie alebo recyklovanú vodu. Firma zároveň oznámila cieľ do roku 2030 dopĺňať viac vody, než spotrebuje vo svojich kanceláriách a dátových centrách. Podľa aktuálnych údajov má 165 vodných projektov v 97 povodiach, ktoré by po plnej implementácii mali do roku 2030 prinášať viac než 19 miliárd galónov vody ročne.

Takéto záväzky však treba čítať opatrne. „Doplnenie“ vody často neznamená, že sa tá istá voda vráti do rovnakého miesta a v rovnakom čase, kde bola odobratá. Môže ísť o obnovu mokradí, opravy únikov, efektívnejšie zavlažovanie alebo projekty, ktoré zlepšujú stav povodia. To môže byť pre región užitočné, no nie vždy to rieši okamžitú záťaž lokálnej vodárne pri konkrétnom dátovom centre.

Najviditeľnejšie je to v regiónoch, kde sa dátové centrá rýchlo koncentrujú. Houston Advanced Research Center upozornilo, že Texas mal k septembru 2025 viac než 400 dátových centier a ich ročná spotreba vody sa odhaduje na približne 25 miliárd galónov. Do roku 2030 by podľa scenárov mohla narásť na 29 až 161 miliárd galónov ročne, teda až na 2,7 % celkovej ročnej spotreby vody v štáte.

Praktický problém teda nie je v tom, že „AI berie všetku vodu“. Na celoštátnej alebo globálnej úrovni to čísla nepotvrdzujú. Rýchly rast výpočtovej infraštruktúry však vytvára nové lokálne nároky na vodu a elektrinu, pričom nie všetky regióny majú dostatočnú rezervu. Tam, kde je voda lacná, dostupná a infraštruktúra pripravená, môže byť dopad zvládnuteľný. Tam, kde sú suchá, slabé vodárne alebo už dnes konkurenčné nároky domácností, priemyslu a poľnohospodárstva, môže aj jeden veľký kampus zmeniť rovnováhu.