Solárnu farmu v Černobyle postaví Čína

Je celkom pikantné, že región masívne poškodený únikom radiácie po havárii jadrovej elektrárne je na najlepšej ceste k reštartu pomocou obnoviteľného a navyše mimoriadne bezpečného zdroja energie.

Namiesto jadra slnko

Už v auguste tohto roku sme informovali o zámere ukrajinskej vlády využiť časť územia v zakázanej zóne okolo bývalej elektrárne Černobyľ na výstavbu najväčšej solárnej elektrárne na svete. Tá by mala vzniknúť na ploche 60 km² a pomohla by využiť aspoň časť územia, ktoré je aj 30 rokov po havárii v rôznej miere zamorené rádioaktivitou.

Zdá sa, že veci sa v tomto smere dali do pohybu, a zrejme sa naozaj začne budovať spomínaná rekordná elektráreň. O výstavbu solárnej elektrárne v zakázanej zóne totiž podľa agentúry Reuters prejavili záujem Číňania.

Spoločnosti GCL System Integration Technology (GCL-SI) a štátna China National Complete Engineering Corp (CCEC) oznámili plán na vybudovanie solárnej elektrárne v nešpecifikovanej oblasti uzavretej zóny. S výkonom 1 GW  by sa solárna elektráreň v súčasnom rebríčku stala svetovou jednotkou.

Ešte pred pár rokmi pritom Čína nepatrila k lídrom v oblasti budovania fotovoltaických elektrární, ani vo výrobe FV panelov. Tomuto segmentu kraľovali firmy z Japonska, USA a Nemecka.

Čína je solárnou veľmocou

Dnes je všetko inak. Čína je s inštalovaným výkonom 43 GW v solárnych elektrárňach svetovou jednotkou a zároveň je aj najväčším producentom FV článkov. V roku 2015 mala trhový podiel 72%.

Zakázaná zóna tvorí aj 30 rokov po havárii oblasť o rozlohe asi 2 600 km², žiarenie však dosahuje v rôznych častiach tejto zóny rôznu intenzitu. Spoločnosť GCL-SI navrhuje, aby sa elektráreň postavila v oblasti, kde je žiarenie pod kontrolou.

Zvolené miesto už prešlo viacnásobným testovaním.  Aj v prípade istej zvýšenej úrovne radiácie by solárna elektráreň nemusela mať problém, pretože bude pracovať prakticky bez obsluhy.

Vzhľadom na dlhý polčas rozpadu niektorých izotopov sa oblasť vyčistí na úroveň prírodného rádioaktívneho pozadia až za stovky a tisíce rokov. Technologické využitie poškodenej krajiny na výrobu elektriny, navyše ekologicky čistej, by bolo istým zadosťučinením pre ťažko skúšaný región u našich susedov.

Tento mesiac bol nad havarovaný reaktor 4. bloku černobyľskej elektrárne prisunutý nový oceľový sarkofág. Kryt vysoký 327 metrov má hmotnosť 36 tisíc ton a vyrobilo ho konzorcium francúzskych firiem. Mal by na najbližších 100 rokov zažehnať nebezpečenstvo úniku rádioaktivity do okolia.