ROZHOVOR: Peter Olah - Teším sa na digitálne riešenia Simply Clever 2.0

Aká je budúcnosť interiérov automobilov Škoda? V španielskej Marbelle sme sa na to opýtali priamo toho najpovolanejšieho, Petra Olaha, Slováka, ktorý je šéfdizajnérom interiérov značky Škoda.

Naša redakcia totiž dostala jedinečnú príležitosť vyskúšať si, ako sa sedí a jazdí v prototype, z ktorého budú vychádzať budúce modely Škoda.

Elektrické 7-miestne SUV Škoda VISION 7S ukazuje, ako budú vyzerať modely výrobcu o niekoľko rokov. Vyskúšali sme si ovládanie infotainmentu a ostali prekvapení z riešení Simply Clever. Prototyp doslova srší novými riešeniami a nápadmi, ktorých jedinou nevýhodou je, že si na ne budeme musieť ešte chvíľu počkať.

S Petrom Olahom sa rozprával najmä o dizajne zakladateľ nášho portálu Roman Calík. Verte, či nie, nie je to jednoduchý proces, ktorý sa rodí na rysovacej doske jedného či dvoch dizajnérov.

Kedy si prvýkrát prišiel do kontaktu so značkou Škoda? Pamätáš si to?

Ja som také dieťa Škodovky. Otec mal legendárneho Favorita a to bolo aj jedno z mojich prvých áut, na ktorých som jazdil po urobení vodičáku. Aj môj strýko z Prahy mal veľký vzťah k Škode a práve on bol ten, kto ma zobral ešte ako malého chlapca do Mladej Boleslavy. Išli sme sa pozrieť do vývojového centra a múzea. Škodovku som vždy vnímal ako niečo naše, domáce.

Už vtedy, keď si bol na tej návšteve si si povedal, že tu by som chcel raz robiť alebo vtedy ťa to ešte nenapadlo?

Vždy som chcel navrhovať autá, možno je to trošku taký nesplnený sen môjho otca. Môj otec totiž chcel byť automobilový dizajnér. V šesťdesiatych rokoch sa to u nás v Československu ani nedalo študovať, takže skončil ako elektroinžinier vo výskume a neskôr učil na vysokej škole. Otec si vždy doma kreslil autá a ja som si ich kreslil spolu s ním. Niečo mi predkreslil, ja som následne vyfarboval. Spomínali to i moje učiteľky, že už v škôlke som vedel kresliť autá v perspektíve a vedel som, že chcem byť automobilový dizajnér. Začal som študovať dizajn na VŠ v Bratislave na Slovenskej technickej univerzite – Fakulte architektúry.

Po štyroch rokoch, keď som si mal vybrať inžiniersku špecializáciu, začal som váhať a hovoril si, že pokiaľ by som mal ostať na Slovensku, možno by bolo dobre, keby som bol architekt, a tak som si vybral architektúru. Nestretlo sa to s pochopením mojich profesorov, ktorí vo mne už vtedy videli veľký potenciál. Hovorili, že by som mal robiť dizajn.

Presviedčal som ich, že budem robiť architektúru, no na druhej strane sa mi podarilo vyhrať jednu dizajnovú súťaž a dostal som ponuku na stáž do Mladej Boleslavy v dizajn centre Škoda auto. Vtedy som zas musel vysvetľovať, prečo ako architekt chcem kresliť autá. Na pol roka sa dala vybaviť výnimka v štúdiu. Potom som však dostal ponuku urobiť diplomovú prácu z tejto oblasti, tam už som to musel ale komplikovanejšie obhajovať a nakoniec som to teda vyriešil šalamúnsky. Robil som interiér veľkopriestorového auta ako obývaciu izbu budúcnosti a projekt som obhajoval na architektúre.

Toto si robil pred 20 rokmi? Teda dá sa povedať, že tak trochu je to tvoj splnený sen. Aj Vision 7S je veľké auto ako obývačka.

Je to trošku symbolické, keďže som pred tými viac než 20 rokmi vôbec netušil, aké autá by mohli jazdiť autonómne a či bude interiér naozaj ako izba. Už vtedy som ale riešil, čo sa musí udiať v interiéri auta, aby pôsobil ako obývacia izba. Dnes skutočne to, čo nám jazdí po cestách, a to čo budeme v budúcnosti prinášať, je práve sen, ktorý sa mi plní.

Ty sa teraz venuješ interiérovému dizajnu: Čo všetko máš na starosti a ako si sa k tomu interiéru nakonec dostal?

Keď som skončil diplomovú prácu zameranú na interiér, nastúpil som do Škoda auto ako mladý dizajnér. Väčšinou je to tak, že ľudia s takými čerstvými nápadmi prvotne pracujú v oddelení konceptov, takže tvoria vízie, koncepty. Mal som tam voľnú ruku, robil interiéry, exteriéry a asi po 6 rokoch som dostal možnosť ísť do koncernového štúdia. Tam som pracoval na firemných stratégiách z pohľadu dizajnu, smerovania značiek, a to nielen pre Škodu, ale pre všetky koncernové značky.

Môžem povedať, že skutočne každý deň som mal možnosť pracovať či už na modeloch značky Volkswagen, Audi, ale dokonca aj Lamborghini. Bola to veľmi zaujímavá práca, vtedy som dokončil aj môj doktorát, ktorý bol taký medziodborový a zahŕňal prakticky všetko, čomu som sa v Nemecku venoval.

Následne som sa vrátil do Čiech a ešte určitý čas pracoval na exteriéroch exteriéroch modelov značky ŠKODA. Bolo to v podobnom čase, kedy do škodovky nastupoval ako vedúci dizajnu dnes už svetoznámy Jozef Kabaň. Pri diskusiách s Jozefom, s ktorým som sa poznal už predtým, ma požiadal, aby som sa viac venoval vedeniu projektov v interiérovom dizajne, neskôr som prevzal zodpovednosť za celé oddelenie interiérovej architektúry.

Mal som pod palcom všetky rozmiestnenia hlavných hmôt v interiéri, rozmiestnenie ovládacích prvkov, dizajn sedadiel, volantu a ďalších ovládacích prvkov. No a ak to premostím na dnešok, tak posledné dva roky vediem oddelenie interiérového dizajnu a tam mám pod sebou štyri oddelenia – oddelenie Interiérovej Architektúry, oddelenie UX/UI čiže User Experience, User Interface, oddelenie Color & Trim – farby, látky, materiály, štruktúry pre interiér, ale i exteriér a aby toho nebolo málo, tak i menšie oddelenie menom Design Feasibility, teda doprovod dizajnov do série.

WOW, teba tak vidieť v nových automobiloch snáď všade. Finálny dizajn, teda keď sa venuješ interiéru je však asi prácou celého tímu. Odvíja sa od konkrétneho návrhu jedného lídra, možno teba ako vedúceho, alebo si máme predstaviť, že každý tam dá tu svoju trochu, je tam aj desať nákresov a z každého sa niečo zoberie a tak vyskladáte finálny interiér? Alebo si niečo raz nakreslil a takmer tak, ako si nakreslil, sa to plus mínus dostalo do finále?

To, čo hovoríš, ja ja som sám niečo nakreslil a nejakým spôsobom sa to dostalo do sériového modelu, dnes už ani nie je prakticky možné, pretože interiér je tak komplexný, je tam veľké množstvo vplyvov, ktoré ten návrh počas jeho cesty ovplyvňujú. Keby som mal popísať proces, tak máme junior a senior dizajnérov a na začiatku projektu v rámci oddelenia vypisujem dizajnovú súťaž, kde si zadefinujeme, čo by auto malo obsahovať. Z tohto procesu dostaneme nejaký základný technický paket.

Na základe toho sa všetci dizajnéri, ktorí nepracujú na inom projekte, môžu voľne do projektu zapojiť a vytvárať svoje návrhy vo forme skíc, či už či už fyzických alebo virtuálnych. Následne spolu konzultujeme, určitým spôsobom ovplyvňujeme, smerujeme, selektujeme vybrané návrhy, ktoré budú ďalej pokračovať do virtuálnych aj fyzických modelov.

Väčšinou sú v tej prvotnej fáze tri fyzické modely dotiahnuté do tej formy, že sa skutočne môžete do toho interiéru posadiť. Je potiahnutý materiálmi na nerozoznanie od reálneho interiéru. Následne, cez jednotlivé míľniky, to spolu v diskusiách, či už so šéfom dizajnu Oliverom Stefanim, alebo s našim predstavenstvom zredukujeme na dva. Obidva sú pripravené tak, aby boli vyrobiteľné a až vtedy padne finálne rozhodnutie, ktorý by mal ísť do reálneho auta.

Stáva sa to, že keď sú dva interiéry vo finále – sú väčšinou dosť podobné a líšia sa v detailoch, alebo sú veľmi odlišné?

Dá sa povedať, že v prvotnej fáze sa snažím, aby veci, ktoré vyberieme boli čo najviac odlišné. Vtedy s Oliverom Stefanim ako vedúcim hľadáme jasné odpovede či sa touto cestou budeme uberať, alebo nie. Viac sa polarizuje na začiatku a čím sme ďalej v procese, tak tým viac sa dá povedať, ktorý z dvojice interiérov je lepší a až potom prichádza práve fáza, kde tvoríme nejaké verzie, ktoré sa mierne odlišujú a reflektujú práve na funkcionalitu, vyrobiteľnosť.

Celé je to však tímová práca. Mám v tíme kreatívnych dizajnérov, projektových vedúcich, ktorí jednotlivé projekty vedú. Moja úloha pripomína skôr úlohu dirigenta zboru, ktorý dokáže tento celok nejakým spôsobom smerovať, ovplyvňovať ľudí, pre niečo ich dokáže nadchnúť, niekedy niečo zavrhnúť. Veľmi výrazne potrebujem kreatívny tím na prácu, čiže nedá sa povedať, že ja sám som niečo nakreslil a to sme potom vyrobili.

To je aj moja ďalšia otázka, dá sa označiť niektorý interiér, že za ním stojí jeden konkrétny človek, že je to jeho výsledok? Osobne si myslím, že nie. Možno by si sa mohol podpísať ty ako šéfdizajnér, že tvoj tím to dal dokopy.

Áno, ale my dizajnéri máme relatívne veľké egá a hlavne potom, keď odchádzame od známej značky, hovoríme, že toto som vytvoril „ja“. Dnes pri tej komplexnosti produktu to už ale nie je možné. Kedysi sa to zrejme dalo. Viem si predstaviť, že v menších značkách je to možné, lebo je tam veľmi malý dizajnový tím. Tam to skutočne môže byť o tom, že je jeden dizajnér exteriéru, jeden interiéru a tak ďalej. U nás sa dá povedať, že na sériových automobiloch a ich interiéroch tam iba z môjho tímu pracuje aj 10 ľudí. Každý robí na niečom inom. Jeden tvorí základné hmoty, druhý tvorí materiály, ďalší vytvára detaily, ovládacie prvky, iný môže robiť sedačky, strechu či kufor.

Máš nejaké smerovanie, teda čo sa ti páči a nepáči? Dostal sa do produkcie interiér, ktorý vyslovene tebe osobne nesedel?

Musím povedať, že sa mi nestalo, aby som viedol tím a môj interiér by bol taký, s ktorým by som nesúhlasil. Samozrejme, na začiatku v značke Škoda, keď som bol radový dizajnér, pracoval som na nejakom interiéri a nejaký môj kolega pracoval na inom. Vybrali ten jeho a mne osobne sa napríklad nie úplne páčil. To je ale veľmi subjektívne, samozrejme. Dnes však, najmä v postavení kde som, mám veľkú zodpovednosť. Musím povedať, že ako od vedenia, tak od šéfa dizajnu, aj od člena predstavenstva zodpovedného za technický vývoj, či od celého predstavenstva, skrátka od všetkých, mám veľkú dôveru.

Stalo sa, že vo finále medzi dvomi interiérmi sa nakoniec použil jeden aj druhý, no v iných modeloch? Stáva sa to niekedy?

Takto, ako to spomínaš, to nefunguje, avšak niekedy sa stane napríklad to, že nejakú tému vyskúšame a zafunguje. Ak nie je vybraná, následne ju dokážem použiť pri inom vozidle, ale už trošku inak spracovanú. Nikdy to však nie je tak, že by som hotový interiér zobral a dal do iného auta. Každé auto má iné rozmery, trošku iný základ, rozdielne špecifiká.

Ako veľmi teba a tvoj tím pri tvorbe dizajnu interiéru ovplyvňuje dizajn exteriéru?

Určitým spôsobom výrazne, pretože my sme stále ako Škoda dizajn relatívne kompaktné štúdio. Sedíme interiéroví a exteriéroví dizajnéri v jednom veľkom štúdiu, čiže denne vidíme to, čo robia kolegovia z exteriéru a naopak. Ja sám napríklad zdieľam kanceláriu so šéfom exteriéru Karlom Neuholdom.

Takže, ak máte zadaný projekt, je to nakoniec jeden tím?

Áno, veľa spolu komunikujeme a snažíme o to, aby to tvaroslovie spolu fungovalo, ba dokonca aby sa nám nejaké detaily opakovali. Toto môžete vidieť aj na koncepte Vision 7S, kde vybrané štruktúry, ktoré máme v interiéri, sa opakujú aj v exteriéri. Napríklad štruktúra na ofukovačoch, nájdeš ju na kolesách i na chladení batérie na boku auta. Auto je v exteriéri je veľmi pragmaticky postavené, má pekný produktový dizajn a to isté nájdete aj v interiéri. Všetky formy budú pre vás veľmi zrozumiteľné, budete rozumieť, prečo tá vec takto vyzerá a zároveň chápať jej funkciu.

Za dobu čo si v škodovke pravdepodobne stojíš za množstvom interiérov. Na čo si tak najviac hrdý, čo sa ti podarilo, možno nejaký interiérový prvok, ktorý máte v aute ako značka Škoda?

Budem odlišovať osobnú rovinu. Sú autá, ktoré som robil ako projektový vedúci. Vtedy máte k tomu autu taký vzťah, že poznáte každý detail, poznáte príbeh, čo za tým je. Dokonca je niekedy veľmi ťažké také autá jazdiť. Máte totiž problém sa odosobniť, stále rozmýšľate či ste niečo nemali urobiť inak. Máte v pamäti, ako ste o konkrétny diel museli bojovať, alebo ste museli ustúpiť, a tak ďalej.

Jedna z vecí, na ktorú som veľmi hrdý, je to, ako sa nám podarilo vyriešiť integráciu dotykového displeja – konkrétne opornú plôšku, ktorá je pod displejom. Dnes je v každom modeli ŠKODA a slúži na to, aby ste sa za jazdy dokázali stabilizovať, oprieť si niekde ruku. Dnes nájdete veľa automobiliek, ktoré majú dotykový displej, no nemajú žiadnu oporu, za jazdy máte teda veľký problém displej ovládať.

Bolí z toho ruka, musím aj ja osobne priznať moju skúsenosť z väčšiny dotykového ovládania konkurentov, kde nie je žiadna oporná plocha…

Vezmite si, že šoférujete a potrebujete rýchlo nejaké tlačidlo trafiť. Je to veľmi dôležité. Pamätám si ešte, keď som to prvýkrát navrhol, v interiéri to pôsobilo zvláštne. Na začiatku sme to riešili s Jozefom Kabaňom, mali sme problém esteticky to nejak stráviť, ale ako sme ďalej na tom pracovali, tak sa nám podarilo vytvoriť taký ten interiérový podpis. Snažím sa vytvárať veci, ktoré sú esteticky krásne a na druhej strane majú aj funkciu. Takú novú interpretáciu toho vidíte v modeli Vision 7S, keď už to nie je integrované do prístrojovej dosky, ale do stredovej konzoly.

Poďme sa porozprávať o Vision 7S. Mohli by sme veľmi dlho rozprávať o celom interiéri, poďme si ale povedať tri veci, za ktoré si rád, že sa dostali minimálne do konceptu, aj keď možno sa nedostanú do finálnej podoby.

Prvá vec bude integrácia detskej sedačky, ktorá je absolútne unikátna. Veľa výrobcov SUV-čiek hovorí, že sú to rodinné autá. Keď si ale sadnete do takéhoto vozidla, zistíte, že skôr majú zväčšovať ego a nie sú úplne postavené na to, aby fungovali pre vašu rodinu. My sme sa snažili vytvoriť auto, ktoré bude skutočne funkčné, priestorovo, materiálovo a má ľahkú udržateľnosť i umývateľnosť materiálov. Umiestnili sme detskú sedačku do najbezpečnejšej polohy v protismere jazdy, ale zároveň aj ako poetické centrum, reprezentáciu rodiny.

Keď sa vám v rodine narodí dieťa, stáva sa centrom rodiny. Vždy pri tých našich návrhoch, aspoň ja sa to tak snažím robiť, máme dve roviny. Jedna je trošku filozofická až filozoficko-estetická a druhá viac pragmatická. V nej ide najmä o to, aby bolo čo najviac chránené dieťa, pri akomkoľvek náraze. Na druhej strane je filozofická rovina, dať práve to dieťa do centra a rozmiestniť okolo členov rodiny. Pekne to funguje, keď vidíte v aute tú interakciu. Sedíte ako rodič napríklad na zadnom sedadle a dieťatko máte oproti sebe, môžete s ním manipulovať, môžete ho ukľudňovať. Veľmi dobre tam to umiestnenie funguje.

A, toto je reálne presaditeľné do produkčnej verzie?

Ja si myslím, že legislatívne áno. My sa momentálne snažíme nejakým spôsobom túto vec patentovať, technicky spracovať. Akou formou sa nám to podarí uvidíme, ale skutočne si myslím, že je to reálne.

Vrátim sa však ešte k tej trojici vecí. Druhou bude kompletne inovované užívateľské ovládacie rozhranie. Všetky zásadné informácie sme rozdelili do troch tzv. „klastrov“. V prvom rade na tie, ktoré sú len pre vodiča na malom displeji nad volantom, ktoré sa viac menej týkajú toho, čo sa deje s autom. Napríklad, akou rýchlosťou ide, na koľko percent má nabitú batériu, aký má dojazd, aké má aktívne asistenčné systémy, alebo čo sa deje počas samotnej jazdy. Ďalší klaster je rozšírená realita. Premieta sa na čelné sklo, ukazuje všetko ohľadne cesty, kde je nutné odbočiť, kde je aká reštaurácia či obchod.

Ďalej máme centrálny infotainment, ten má byť demokratický pre všetkých, je vertikálne orientovaný práve preto, aby ste na ňom dokázali dobre spracovávať informácie. V hornej časti máte niečo ako pódium, kde sa vám informácie primárne zobrazujú a tá interakcia s nimi môže byť veľmi jednoduchá, napríklad potvrdenie kliknutím, alebo potvrdenie hlasom, gestom.

V spodnej časti je skôr interakcia s dotykovou obrazovkou, hlavne keď sa pohybujete v menu, potrebujete niečo nastaviť, skrolovať, napísať adresu, alebo niečo potvrdiť. Veľmi pomáha, keď máte opretú ruku a čím idete nižšie, tým väčší je pomer haptického ovládania práve kvôli odvádzaniu pozornosti. Tam ovládate už fyzickými ovládačmi, separátne ovládanie hlasitosti, integrácia telefónov. Chceme spraviť niečo nové, niečo iné, ale inovujeme preto, lebo disponujeme tvrdými dátami, ktoré nám vedia ukázať práve určité veci v spojitosti s ovládaním áut a dotykovými ovládačmi.

Tretia vec je použitie materiálov, ideálne tak, aby boli všetky použité materiály v princípe vegánske, recyklovateľné.

Myslíš, že toto je cesta budúcnosti, mať takéto materiály v autách?

Dnes pri tej škále áut je veľká časť samotného vozidla plne recyklovateľná, no najčastejšie ide o súčasti, ktoré sú neviditeľné pre bežného používateľa. My sa snažíme práve toto zmeniť. Dnes už vieme vyrobiť materiály, ktoré sú iné ako koža, ale majú veľmi dobré funkčné vlastnosti, či už to môžu byť rôzne membránové textílie, membránové fólie, inšpirujeme sa outdorovým vybavením. To znamená, že sa snažíme, aby boli naše produkty z funkčných materiálov, funkčnej textílie, funkčnej fólie, recyklovanej fólie.

Vo vozidle rozdeľujeme materiály prioritne podľa funkcionality, vo vrchnej časti máme skôr materiály, ktoré majú budovať pocit hodnoty. Spomínané smart textílie a tiež komfortné materiály, ktoré sú veľmi ľahko udržiavateľné, umývateľné. Čím nižšie v interiéri postupujeme, tým viac prevažujú funkčné hodnoty materiálov. Napríklad podlahu máme z recyklovaných pneumatík, čo je na prvý pohľad odpadový materiál, no my ho dokážeme aplikovať do auta tak, že ide doslova o oslavu toho materiálu. Ide o úplne prirodzený, funkčný materiál práve na podlahe a spodnej časti.

Som rád, že sa nad tými vecami zamýšľame, lebo si myslím, že do budúcnosti treba poukazovať na túto zodpovednosť. Nejde až tak o to aký veľký podiel recyklovateľné interiérové materiály zaberajú, pretože lebo keď si vezmete hmotnosť automobilu, tak to bude nejaké malé percento. Ide skôr o takú edukatívnu rovinu, kedy si zákazník uvedomuje, že pre všetkých nastal čas sa zamýšľať nad životným prostredím. Príroda tu nie je navždy, nie je to dané naveky. Budeme musieť niečo urobiť, budeme sa musieť správať zodpovedne. To chceme denne pripomínať aj tým, že náš zákazník bude obklopený práve takýmito materiálmi.

Posledná otázka, Škoda je známa Simply Clever riešeniami či už interiérové, ale aj exteriérové. Z tých Simply Clever riešení sa niektoré dostali i do tohto modelu. Ktorý je možno taký tvoj obľúbený favorit a bol by si rád, keby sa dostal do produkčnej verzie?

Smerom do budúcnosti sa budeme snažiť Simply Clever riešenia posúvať od roviny fyzických do digitálnych. Tie fyzické dnes nájdeš v každom z našich modelov. Sú to napríklad integrovaná škrabka na ľad, šikovné háčiky v kufri, dáždniky vo dverách. V priemere sa ich nachádza niekoľko desiatok v každom modeli.

V štúdii Vison 7S však ideme ešte ďalej. Veľa pracujeme s magnetmi – fixácia telefónov, dobíjanie telefónov, ale takisto tu máme napríklad multifunkčnú stredovú konzolu. Vďaka tomu, že má auto plochú podlahu, sme ju mohli navrhnúť levitujúcu. Moja predstava je, že táto konzola by mohla byť v interiéri niečo ako je nosič v exteriéri. Skrátka, aby ste si tam dokázali pripínať rôzne veci. Na spodnej strane totiž máme systém upevňovacích bodov a magnetických miest, kde vieme upevňovať väčšie boxy.

Premietnuté do praxe – viete si doma nabaliť veci, deti si pred cestou doma zabalia hračky a keď prídu do auta, vedia si to zospodu pripnúť na strednú konzolu. Viete si tam upnúť aj menšie veci, dokážete magneticky pripnúť lekárničku, reproduktor, fľašku s vodou. To je tá práve ďalšia rovina fyzických Simply Clever riešení.

Druhou časťou, ako som už skôr spomínal, budú digitálne riešenia, Simply Clever 2.0. To sú napríklad všetky tie riešenia v ovládacom systéme. Tam by som napríklad vyzdvihol detskú kameru, keď máte to dieťa v sedačke, viete si na ovládacom systéme aktivovať kameru a mať tam obraz bábätka počas jazdy. Môžete ho tak stále kontrolovať, mať na očiach a pritom jazdiť bezpečne.

Ďakujeme za rozhovor.

Určite si pozrite aj naše video z prvých jazdných aj interiérových dojmov priamo zo Španielska. Peter Olah v našom videu samozrejme nechýba 🙂