Rolls-Royce práve dnes oslavuje až 120 rokov svojej existencie

Presne pred 120 rokmi sa Henry Royce a Charles Stewart Rolls stretli v hoteli Midland v Manchesteri, kde sa dohodli, že Rolls predá všetky automobily, ktoré Royce vyrobí. Odvtedy ich vyrobili desiatky tisíc a dodnes sa výborne predávajú.

Royce a Rolls totiž spoločne vytvorili automobily, ktoré sa začali označovať ako „najlepšie automobily na svete“ a odovzdali svoje mená dynastii motorových vozidiel, ktorá aj v súčasnosti celosvetovo definuje kategóriu najvyššieho sériovo vyrábaného luxusu.

„Spätný pohľad na prvé stretnutie pánov Rollsa a Roycea vytvára zdanie osudového momentu. Keď sa pozrieme na to, v akých bodoch sa pretli ich životné príbehy a kariéry, bolo to takmer nevyhnutné. V skutočnosti k tomu významne prispeli ich spoloční známi a sieť vzájomných vzťahov, bez ktorých by sa pri ich veľmi rozdielom pôvode a spoločenskom zázemí niečo podobné azda ani nemohlo odohrať. Sme hrdí, že im môžeme po 120 rokoch stále vzdať hold a ďalej pokračovať v ich pozoruhodnom historickom odkaze,“ hovorí Andrew Ball, riaditeľ korporátnych vzťahov a historického dedičstva, Rolls-Royce Motor Cars.

Nezačalo to samotným stretnutím

„Zo súčasného pohľadu je rok 1904 naozaj mimoriadne vzdialeným obdobím. Bola to však éra nevídaných objavov, inovácii a pokroku techniky, počas ktorej sa po prvý raz objavili veci dnes považované za úplnú samozrejmosť,“ dodáva Ball.

Pre Henryho Roycea sa príbeh začína už koncom roku 1884, kedy v Manchestri založil svoju prvú konštrukčnú kanceláriu F. H. Royce & Co. (jeho celé krstné meno znie Frederick Henry). Spočiatku sa zameriaval na návrhy a výrobu menších zariadení, napríklad domové zvončeky napájané z batérie, postupne však spoločnosť prešla na produkciu ťažkých strojov ako sú mostové žeriavy či kladkostroje na posunovanie vlakov.

Napriek viac ako dvom dekádam úspechov a rastu sa nad firmou v roku 1902 začali zaťahovať mraky. Prišli finančné problémy spôsobené silnejúcou konkurenciou lacnejších výrobcov z Nemecka a USA. Royceov perfekcionizmus a posadnutosť vylepšovaním boli v protiklade s kompromismi v oblasti kvality produktov, jednoducho nebol pripravený znižovať ceny. Pravidelné nadčasy a neustály stres vážne zasiahli jeho už beztak chradnúce zdravie, až úplne skolaboval.

Sir Henry Royce

Lekári mu nariadili oddych a Royce sa preto vybral na desaťtýždňovú návštevu rodiny jeho manželky v južnej Afrike. No ani na prikázanej dovolenke neprestal mozog konštruktéra pracovať. Jeho zvedavosť počas dlhej cesty mala uspokojiť kniha Automobil: Jeho konštrukcia a údržba, ktorej francúzsky originál napísal Gérard Lavergne a práve v tom roku vyšiel jej anglický preklad. Toto bol základný študijný materiál na tému konštrukcie a výroby automobilov, ktorý vraj Roycea mimoriadne nadchol a inšpiroval.

Po návrate do Anglicka si fyzicky aj psychicky zregenerovaný Royce rýchlo zadovážil svoj prvý automobil, francúzsky model Decauville 10 HP. Často sa spomína, že toto vozidlo bolo tak nekvalitne vyrobené a nespoľahlivé, že sa Royce z čistého zúfalstva pustil do početných opráv a vylepšovania. V skutočnosti to však bolo presne naopak.

Decauville 10 HP

Royce si kúpil Decauville práve preto, lebo to bol na svoju dobu excelentný automobil modernej konštrukcie, ktorý nemal veľa konkurentov. Práve preto sa rozhodol ho postupne rozobrať, analyzovať každú jednu súčiastku a na základe toho od nuly skonštruovať svoje vlastné motorové vozidlo. Hocijaký primerane schopný inžinier by dokázal vylepšiť nekvalitne vyrobený produkt, no na to aby ste, povedané Henryho slovami, „zobrali tú najlepšiu dostupnú vec a ešte ju vylepšili“, už potrebujete génia Royceovho formátu.

Jednou z menej známych osobností, ktorá sa zásadnou mierou podieľala na vývoji prvého Royceovho automobilu, bol Ernest Wooler. Narodil sa v Manchestri v roku 1888, v roku 1903 sa zamestnal vo firme Royce Limited ako platený zmluvný učeň. Jeho otec dokonca na túto pozíciu prispieval firme v tom čase pomerne vysokou sumou 100 libier (na dnešné pomery okolo 15 000 libier, t.j. okolo 17 500 eur).

Pre svoju výšku 1,62 metra dostal pätnásťročný Ernest prezývku „Little Ernie“ (Malý Ernie). Jeho pracovný úväzok bol 56 hodín týždenne a za každý deň dostával jeden šiling (na dnešné pomery okolo 7,60 libry, t.j. necelých 9 eur). Pracoval v rysovni, kde sa učil rysovať technické výkresy a popri tom, v príkrom rozpore s pracovným poriadkom, vytváral na rysovacích doskách aj svoje vlastné návrhy.

Jedného dňa si ho podľa očakávania predvolal šéf, Royce ho chcel osobne vidieť. Najskôr nešťastného mladíka prísne pokarhal za vykonávanie neschválených činnosti, no potom mu prikázal, aby zobral zápisník. Zaskočený Ernie urobil, čo mu povedal a podal blok svojmu zamestnávateľovi. Royce ho pohybom ruky odmietol.

„Zober si ho a poď za mnou,“ povedal a viedol ho do dielní. Tam vyliezol na svoj Decauville, odložil si sako a vyhrnul si rukávy. Potom s asistenciou mechanika začal systematicky automobil rozoberať. Ernie sedel vedľa na debne aj so zápisníkom. „Z každého dielca, ktorý mi podal, som urobil skicu a poznačil som jeho rozmery,“ spomínal neskôr. Royce správe odhadol, že Ernie je tou správnou osobou na zaznamenanie podstatných údajov, ktoré tvorili základ konštrukcie nového motorového vozidla.

V roku 1913 Ernie emigroval do USA a vydal sa na úspešnú dráhu konštruktéra a dizajnéra, stal sa z neho expert na ložiská a prihlásil aj niekoľko patentov. V roku 1947 odišiel do dôchodku, usadil sa v Hillsboro Beach na Floride a bol zvolený za prvého starostu tohto mesta.

Decauville bolo svojim spôsobom veľmi vyspelé a prepracované vozidlo, Royce preto uvážlivo preniesol niektoré kľúčové prvky aj do vlastnej konštrukcie – dvojvalcový motor, hnací hriadeľ a diferenciál namiesto reťaze – avšak vo svojom vlastnom vyhotovení.

Priniesol tiež viacero detailných úprav a vylepšení: mechanické ovládanie nasávacích ventilov namiesto podtlakového, účinnejší chladič, nezalisované ložiská na kľukovom hriadeli, ojniciach a prevodovke či jednu radiacu páku namiesto komplikovaného a poruchového riešenia s dvoma pákami na Decauville. Už od počiatku sa veľmi intenzívne snažil znížiť hmotnosť vozidla. Prvým jednoduchým krokom bolo odstránenie do očí bijúceho bronzového výstražného zvonu, ktorý vraj vážil okolo 20 kilogramov.

Decauville však nebol jediný automobil, ktorý Royce podrobil dôkladnému a detailnému skúmaniu. V rokoch 1902 až 1905 opravoval, rozoberal a testoval vozidlá viacerých značiek, ktoré mu zapožičali jeho priatelia a známi (zrejme dobrovoľne), čím priamo získal ďalšie vedomosti a znalosti. Podľa jeho vlastných záznamov v rámci výskumu najazdil takmer 18 000 kilometrov, mnoho z nich vo svojom Decauville, ktoré vlastnil minimálne do roku 1906.

Konštruktér Royce si dal za cieľ postaviť najlepší automobil na svete. Nebolo to len také márnomyseľné zabíjanie času či snaha niečo si dokázať. On chcel, aby sa jeho technické inovácie dostali do predaja a zarábali peniaze. Na jeho smolu nebol obdarený prirodzeným šarmom, komunikačnou ľahkosťou a širokou sieťou spoločenských kontaktov. V Londýne však býval mladý muž, ktorý takýmito schopnosťami a vlastnosťami prekypoval.

Charles Stewart Rolls

Na scénu prichádza Charles Stewart Rolls

Z mnohých pohľadov bol Charles Stewart Rolls doslova opakom Roycea: uhladený aristokrat, s dobrými spoločenskými kontaktmi a mimoriadne vzdelaný (za veľké peniaze). Spájala ich však vášeň pre stroje a ich konštruovanie – v Rollsovom prípade to boli pretekové automobily, teplovzdušné balóny a lietadlá.

Po ukončení štúdií na univerzite v Cambridgi v roku 1898 sa Rolls zamestnal ako tretí palubný inžinier na luxusnej parnej jachte Santa Maria, ktorá patrila jeho rodine, a potom krátko pracoval na železnici London & North Western Railway. No po pár rokoch pochopil, že jeho neprehliadnuteľný talent a schopnosti si žiadajú trochu iné využitie.

V januári 1902 Rolls otvoril vo Fulhame na západe Londýna jednu z prvých predajní automobilov vo Veľkej Británii pod názvom C. S. Rolls & Co. Firmu spočiatku zaštítil Rollsov otec lord Llangattock, zaoberala sa dovozom a predajom francúzskych automobilov Panhard a Mors a tiež vozidiel značky Minerva, ktoré sa vyrábali v Belgicku.

Na pohľad obchod prekvital, ale Rolls bol nešťastný z toho, že všetok jeho tovar bol skonštruovaný a vyrobený mimo Britských ostrovov. Medzi domácimi výrobcami však nedokázal nájsť automobil, ktorý by uspokojil potreby jeho zákazníkov či jeho vlastné nároky, ktoré si ako vyštudovaný konštruktér a celoživotný fanúšik automobilov stanovil.

Nadaný konštruktér Royce hľadal trh pre svoje výrobky a odhodlaný predajca Rolls chcel ponúknuť domáci produkt, ktorý by zatriasol trhom. Už chýbalo len niečo, teda presnejšie niekto, kto by to všetko spojil. Tým niekým bol Henry Edmunds.

Rolls sa s Henrym Edmundsom spriatelil prostredníctvom automobilového klubu Automobile Club of Great Britain & Ireland (neskôr premenovaný na Royal Automobile Club). Edmunds bol v tom čase riaditeľom spoločnosti Royce Limited a jazdil na jednom z jej prvých vyrobených automobilov 10 HP.

Jeho nadšenie z auta bolo také veľké, že Rolls si vyžiadal stretnutie s jeho stvoriteľom, ktoré Edmunds ochotne sprostredkoval. Po návrate z Manchesteru do Londýa Rolls povedal Claudeovi Johnsonovi, že našiel „najlepšieho konštruktéra automobilov na svete“ a uzavrel dohodu, že predá všetky automobily, ktoré Royce dokáže vyrobiť.

Čo bolo v roku 1904 si už ani nevieme predstaviť

Mnohé z toho, čo dnes považujeme za samozrejmosť, bolo v roku 1904 ešte hudbou budúcnosti. Viaceré vymoženosti boli vzdialené roky, ba až desaťročia a ďalšie veci, bez ktorých si dnes nevieme predstaviť svoj život, prišili na svet až v nasledujúcom storočí.

S odstupom času pôsobí rok 1904 ako naozaj dávna história: zrnitý, vzdialený, čierno-biely svet odtrhnutý od našej súčasnosti a aktuálnych životných skúsenosti. V tom istom roku sa tiež skončila Druhá búrska vojna a až o rok neskôr bratia Wilbur a Orville Wrightovci uskutočnili prvý let v motorovom lietadle. Britským premiérom bol Arthur Balfour, prezidentom USA bol Theodore Roosevelt a v Rakúsko-Uhorsku vládol František-Jozef I.

Automobily boli ešte v plienkach. Karl Benz vyrobil v roku 1886 prvé naozajstné vozidlo — hoci malo len tri kolesá — poháňané motorom spaľujúcim benzín. Motorizmus však zostal ešte na dlhé roky len koníčkom odvážnych a bohatých nadšencov ako bol napríklad aj Charles Rolls. Svet musel čakať až roku 1913, kedy Henry Ford predstavil svetu prvú montážnu linku a spustil pásovú výrobu. Až vďaka tomu sa automobily stali dostupnými pre väčšinu populácie.

K najdôležitejším objavom uplynulých dvoch dekád patrili suchý monočlánok, guľôčkové pero, kino, pneumatika, Röntgenové lúče, rozhlas či elektrické spotrebiče ako vysávač a rúra na pečenie. Veľkou pozoruhodnosťou techniky v roku 1904 bola parná lokomotíva City of Truro, ktorá ako prvá na svete prekonala rýchlosť 100 míľ za hodinu (161 km/h) a tento rekord zostal nepokorený 30 rokov.

Svetovej literatúre dominovali velikáni ako Mark Twain, H. G. Wells, Jules Verne, James Joyce, Lev Nikolajevič Tolstoj a P. G. Wodehouse. V koncertných sálach a operných divadlách premiérovali diela od Debussyho, Sibeliusa, Pucciniho a Mahlera. Synkopické rytmy ragtimu podporovali rozkvet novej hudobnej vlny v podobe jazzu.

V tejto výnimočne plodnej, dynamickej a optimistickej epoche svetových dejín vznikla značka Rolls-Royce. V časoch, kedy vizionári určovali, ako by mal svet myslieť, fungovať a správať sa v nasledujúcich rokoch a dekádach. Presne toto urobili Rolls a Royce svojim automobilom.

Navrhnutím a vyrobením stroja, ktorého konštrukcia, výkonnosť, spoľahlivosť a životnosť prekonala všetko, čo bolo dovtedy známe, Royce a Rolls nastolili štandard nielen pre všetky modely značky Rolls-Royce, ale aj pre automobily ako také. Týmto počinom stvorili technológiu, ktorá natrvalo poznačila prácu, cestovanie, komunikáciu, komunity, infraštruktúru, dizajn, techniku, materiály, politiku, ekonomiku aj kultúru takým spôsobom, o akom sa im ani nesnívalo.

Rolls and Royce úspešne dokončili svoju misiu vytvoriť „najlepší automobil na svete“. Odovzdali svoje mená dynastii motorových vozidiel, ktorá pre celý svet stanovila a stále aktualizuje definíciu superluxusného vozenia.

Zrejme najväčším úspechom, ktorý korunoval ich snahu, je, že zo značky Rolls-Royce sa stal globálny príklad vrcholného majstrovského umenia. Prakticky každý výrobok, služba, zariadenie a technológia, ktorá od roku 1904 prišla na svet, sa snaží byť „Rolls-Royce svojho odboru“. Štandard, ktorí stanovili pred 120 rokmi, stále poháňa inovácie a vylepšenia kamkoľvek ľudské oko dovidí – aj v rámci firmy, ktorú založili.

Vedeli ste, že…?

Spoločnosť v sídle značky Rolls-Royce v britskom Goodwoode (Západný Sussex) zamestnáva viac ako 2 500 pracovníkov. Súčasťou tohto komplexu je celosvetové hlavné sídlo ako aj výrobný závod luxusných automobilov – jediné miesto na svete, kde sa navrhujú, konštruujú a precíznou a dôslednou ručnou prácou vyrábajú vozidlá značky Rolls-Royce.

Neustále investície do rozvoja priestorov a ich zariadenia, jednotlivých produktov a pracovníkov priniesli sériu rekordných celoročný predajných výsledkov s vrcholom v roku 2023, kedy automobilka predala viac ako 6 000 vozidiel po celom svete.

Štúdia London School of Economics & Political Science potvrdzuje, že od roku 2003, kedy spoločnosť Rolls-Royce Motor Cars spustila výrobu v Goodwoode, presiahol jej príspevok pre britskú ekonomiku sumu 4 miliardy libier a každý rok pridáva ďalších viac ako 500 miliónov libier.

Rolls-Royce Motor Cars je stopercentnou dcérskou spoločnosťou BMW Group a nie je nijako spojená so spoločnosťou Rolls-Royce plc, výrobcom leteckých motorov a pohonných systémov.

Čo bude nasledovať? Ukáže až budúcnosť.