Pre takzvané mäkké roboty uvažujú vedci a vývojári s hmatovými senzormi. Týkať sa to má najrôznejších humanoidných, a zrejme aj nehumanoidných robotov vo všetkých sférach. Objaviť by sa mali v oblasti sociálnych služieb, osobných asistentov, aj sexuálnych aplikácií. Čo ale s priemyselnými a inými „tvrdými“ robotmi?
Aj tu sa rysuje riešenie. Mnoho priemyselných robotov má už dnes senzory, ktoré detegujú fyzický kontakt s ľuďmi alebo predmetmi. Vedci teraz vymysleli high-tech „sveter“, ktorý túto funkciu umožní získať aj robotom bez senzorovej výbavy.
Technológia, známa ako RobotSweater, je vyvíjaná tímom z Carnegie Mellon University pod vedením tamojších docentov Jamesa McCanna a Changliu Liu. „Sveter“ omotaný okolo robotického ramena alebo iného zariadenia a pripojený k zdroju energie sa skladá z troch vrstiev materiálu.
Vrchná a spodná vrstva je z bežnej nylonovej priadze, cez ktorú prechádzajú oddelené vodivé pruhy z kovových vlákien. Tieto pruhy sú v jednej vrstve usporiadané v radoch a na druhej vrstve v stĺpcoch, takže pri pohľade zhora tvoria mriežku. Medzi týmito dvoma vrstvami je vložená izolačná vrstva z nevodivého pletiva.
Funguje to takto: Pokiaľ na RobotSweater nepôsobí vonkajší tlak, krajné vrstvy vodivých pásikov sú od seba izolované. Pod tlakom sa niektoré vodivé pruhy v týchto vrstvách navzájom spoja cez otvory v sieťovej štruktúre. Cez takto uzavretý obvod sa prenesie elektrický signál. Analýzou miesta, odkiaľ tento signál v mriežke pochádzal, je možné určiť, kde je na telo robota vyvíjaný tlak.
Výhodou je, že RobotSweater, vďaka svojmu mäkkému a pružnému prevedeniu, môže byť použitý aj na komplikovane tvarovaných alebo pohyblivých častiach robotov, kam by bolo problematické umiestniť bežné senzory.
Pozrite si podrobnosti v nasledujúcom videu:
V reálnych situáciách by takto upravený robot mohol pri náhodnom dotyku reagovať okamžitým zastavením pohybu. Táto technológia by tiež mohla umožniť trénovať roboty na vykonávanie určitých činností pomocou dotykov a spätnej väzby. Vedci teraz skúmajú možnosť zdokonaliť detekciu cez RobotSweater pre použitie príkazov potiahnutím prstom, podobne, ako to robíme na dotykových displejoch smartfónov.
Takéto prevedenie má síce ďaleko od opticky dokonalej imitácie pokožky so zmyslom hmatu, akú podľa vzoru sci-fi očakávame u humanoidných robotov, ale princíp je funkčný. A určite by sa dal využiť aj v inom prevedení, než je trojvrstvový „sveter“.