Roboty, ktoré vyvinulo laboratórium počítačovej vedy a umelej inteligencie (CSAIL) v MIT, sa dokážu zoskupiť do väčších systémov, loziť po stenách a vo väčších štruktúrach budú môcť napríklad zachraňovať ľudí zo zasypaných budov.
Doteraz sme boli zvyknutí na roboty, ktoré sa viac-menej podobali na človeka. Predmety chytali do rúk konštrukcie podobnými ruke a prstom, v teréne sa pohybovali pomocou mechanických nôh, okolie snímali kamerami podobnými oku.
MIT prichádza s novým prístupom, ktorý nekopíruje ľudské telo. M-Block má tvar kocky s rozmermi 50 x 50 mm, ktorá má priestorovú výhodu a dokáže sa zoskupiť do komplexnejšej štruktúry.
Každý M-Block má vo vnútri zotrvačník, ten sa otáča rýchlosťou 20-tisíc otáčok za minútu. Na každej hrane a ploche sú umiestnené permanentné magnety, vďaka ním dokáže robot skákať, otáčať, posúvať sa, alebo sa pripnúť k ďalšiemu bloku.
Modul sa vie pohybovať 24 rôznymi smermi. Keďže nemá žiadne končatiny, vie sa ľahko vyhnúť prekážkam a nárazom. Bloky dokážu medzi sebou komunikovať pomocou upravenej technológie čiarových kódov (MFTags). Tá je spoľahlivejšia ako infračervené svetlo či rádiové vlny, najmä ak ide o veľké množstvo modulov sústredených na jednom mieste.
„Iné robotické systémy majú oveľa komplikovanejšie mechanizmy pohybu, ktoré vyžadujú veľa krokov, no náš systém je škálovateľnejší a nákladovo efektívnejší,“ povedal hlavný autor myšlienky John Romanishin. „Na našom prístupe je jedinečná skutočnosť, že je lacný, robustný a podľa možnosti ľahšie prispôsobiteľný na milión modulov.“
Momentálne vie systém, zložený so 16-tich blokov, vykonávať len jednoduché veci. Napríklad ísť za svetlom, vytvoriť priamku alebo sledovať šípky. Ďalším cieľom je zvýšenie počtu koordinujúcich modulov a vytvorenie väčších rojov, ktoré sa dokážu zostaviť do zložitejších štruktúr s vylepšenými zručnosťami.
Vedci zdôraznili, že vybudovanie elektroniky bolo veľmi náročné, najmä keď museli umiestniť komplikovaný hardvér do miniatúrneho priestoru. Aby sa roje M-Block stali realitou, bude potrebné vyvinúť väčšie roje s lepšími schopnosťami pre štruktúry na rozdielne využitie, napríklad v prípade krízových udalosti spojenými s globálnym otepľovaním, teroristických útokov a podobne.
Novú štúdiu MIT CSAIL z časti podporila Národná vedecká nadácia a divízia robotiky Amazonu. Čiastočne nadväzuje na projekt, ktorý začal už pred šiestimi rokmi. Vtedy vedci predstavili samoskladacie kocky schopné preliezať okolo seba, skákať vzduchom či „gúľať“ sa po zemi.