Reklama

Pomôže nám nanočip zbaviť sa chronickej bolesti?

Zdroj | Pixabay
Richard Pliešovský
Zdroj | Pixabay
Zdroj | Pixabay

Vedci z univerzity v Cambridge zverejnili výsledky výskumu, ktorý by mal priniesť úľavu miliónom ľudí. Ich implantát kombinuje výhody doterajších riešení a má pomáhať s chronickou bolesťou. Je tu však jeden veľký háčik.

Riešenie využíva simuláciu miechy (SCS), ktorá patrí medzi najstaršie a tiež najbežnejšie neuromodulačné terapie. Spočiatku sa využívali na liečbu bolestivých stavov pri chronickej bolesti chrbtice, dnes sa používajú na liečbu bolesti v nohách, chrbte a hrudníku. Elektródy sú zvyčajne spojené s implantovaným generátorom impulzov, ten riadi stimulačné parametre. Zariadenia SCS môžu byť ako perkutánne sondy lineárneho typu a sondy lopatkového typu.

Len v USA trpí neliečiteľnou bolesťou chrbtice zhruba 8 % populácie. Napriek tomu sa zariadenia na simuláciu miechy implantujú len v malom množstve, je to zhruba 50 000 zákrokov ročne.

Zdroj | Pixabay

Vedci teraz prišli s novým riešením. Je rovnako účinné ako klasické SCS, ale bez toho, aby bol nutný komplikovaný chirurgický zákrok. Ako inšpirácia im poslúžila jemná robotika. Mikrofluidika (presné riadenie a manipulácia s kvapalinami) zabezpečuje podávanie. Výsledkom je MI-SCS – minimálne invazívny lopatkový SCS.

Pri MI-SCS funguje po implantácii analógového prístroja lopatkového typu, kde sa elektródy prispôsobia povrchu tvrdej pleny, no počas zavádzania sa prispôsobujú rozmerom perkutánneho elektródového zariadenia. Dosiahne sa to novovyvinutým plne rolovateľným nástrojom z tenkovrstvovej elektroniky, ktoré sa dá zaviesť cez perkutánnu ihlu. Po implantácii sa do činnosti uvedie tlakom vzduchu a tak sa transformuje do svojej funkčnej lopatkovej orientácie.

Zdroj | Ben Woodington, University of Cambridge

Nástroj a všetky obaly, vrátane elektrických pripojení a pomocných hadičiek, boli nadizajnované tak, aby mali priemer menší ako 2 mm. Vďaka tomu sa zmestia do ihiel veľkosti 14, ktoré sa štandardne používajú aj pri perkutánnom umiestňovaní elektród SCS.

Zdroj | Ben Woodington, University of Cambridge

MI-SCS má hrúbku 30 až 60 μm, pričom tam dominuje silikónová fluidná vrstva, s elektronickou vrstvou iba 4 μm.

Pri vývoji sa zistilo, že röntgenová nepriehľadnosť je kľúčovou požiadavkou na dizajn. Toto viedlo k umiestneniu röntgenových nepriehľadných markerov, ktoré boli integrované počas kroku mäkkej litografie.

Zdroj | Ben Woodington, University of Cambridge

Celé zariadenie je mimoriadne tenké a vyrobené je z biokompaktných materiálov. Po nasadení sa dokáže rozšíriť na rozmer bežných, klinicky dostupných lopatkových SCS zariadení, so šírkou až 14 mm. Je to porovnateľné napr. s obľúbeným zariadením Medtronic 5-6-5, so šírkou 12 mm.

Pozrite si

Bude monitorovať naše zdravie elektronika nakreslená ceruzkou na ruku?

Vynikajúcou správou je tiež, že MI-SCS sa dá aplikovať nielen pri liečbe chronickej bolesti, ale aj v prípade zraneniach miechy, Parkinsonovej chorobe a podobne.

Aj keď sa nová technológia zatiaľ klinicky začne na pacientoch testovať až o niekoľko rokov, už teraz môžeme povedať, že ide o veľký prínos v klinickej liečbe. Odvrátenou stranou však môže byť odmietanie aplikovania injekcií pomerne veľkou časťou populácie. Však kto by sa nebál, že mu okrem eliminovania trvalej bolesti vložia do tela nanočip, ktorý bude mocných tohto sveta informovať o tom, čo dotyčný pacient robí?

Ďalšia story
Zatvoriť

Newsletter

Ďakujeme za váš záujem! Odteraz vám už neunikne žiadna novinka.
Ľutujeme, ale váš formulár sa nepodarilo odoslať.