Plášť neviditeľnosti je zas o krok bližšie

Vedci zo School of Electronic Engineering and Computer Science pri Queen Mary University of London (QMUL) urobili ďalší krok k vytvoreniu neviditeľného plášťa. Za pomoci materiálu na báze nanočastíc zmenili špecifické vlastnosti povrchu objektu.

V spolupráci s partnermi z priemyslu sa im podarilo vyvinúť maskovacie zariadenie, ktoré spôsobí, že zakrivené plochy sa javia ako rovné.

Podľa spoluautora výskumu profesora Yanga Hao zo Školy elektrotechniky a informatiky pri QMUL je riešenie založené na transformačnej optike, čo je koncept, na ktorom myšlienka neviditeľného plášťa stojí.

Výskumy už skôr ukázali možnosť aplikovať túto techniku pri jednej frekvencii elektromagnetického vlnenia. Je to však ako pri neviditeľnom písme, alebo stopách z miesta činu. Pred zrakom sú  pri viditeľnom svetle ukryté, ale pri ultrafialovom ožiarení ich kriminalisti objavia.

Je plášť neviditeľnosti možný? Nad touto otázkou sa zamýšľa aj nasledujúce video:

Teraz vedci našli spôsob, ako elektromagnetickú neviditeľnosť dosiahnuť pri širšom frekvenčnom rozsahu, čím by sa otvorili cesty jeho využitia v praxi.

Výskumníci potiahli zakrivený povrch veľkosti tenisovej loptičky nanokompozitným médiom, ktoré má sedem rôznych vrstiev. Elektrické vlastnosti každej vrstvy sa menia v závislosti na polohe, výsledkom čoho je, že objekt zostáva ukrytý.

Na hornom obrázku je objekt bez použitého plášťa neviditeľnosti. Prítomnosť objektu v dráhe postupujúcej vlny výrazne mení štruktúru elektrického poľa. Na spodnom obrázku je „zázračný“ plášť  s aplikovanými  gradientnými nanokompozitmi v akcii. Viditeľné je zníženie množstva tieňov za objektom a výrazné lepšia  rekonštrukcia šírenia vlny.

Cestou aplikácie metamateriálu s nanoanténami sa vydali aj vedci z Lawrence Berkeley National Laboratory pri Kalifornskej univerzite v Berkeley. Podarilo sa im však zatiaľ ukryť len mikroskopické objekty.

Takýto plášť neviditeľnosti môže zlepšiť konštrukciu veľkého počtu zariadení od mikrovlnných rúr, po optiku na ovládanie akýchkoľvek elektromagnetických povrchových vĺn. A nielen to. Dr. Luigi La Spada povedal, že tento prístup môže byť použitý aj na iných fyzikálnych javoch, ktoré sú popísané pomocou vlnových rovníc, napríklad v akustike.

Aj keď stále hovoríme o selektívnej neviditeľnosti, aj o tento výskum by mohli mať najväčší záujem „zelení priekopníci vedy a techniky“. Pre armádu je extrémne zaujímavá neviditeľnosť pre radary, zaoberá sa ňou už roky, ale keď sme spomínali akustiku, vojaci určite privítajú aj neviditeľné plášte ponoriek a torpéd pred sonarmi.