Ozónová vrstva v ohrození? Zakázané freóny sa opäť objavujú

Od prijatia Montrealského protokolu v roku 1987 sa chlórfluórované uhľovodíky (CFC), známe aj ako freóny, postupne vyraďujú. Vďaka tomu sa ozónová vrstva v zemskej atmosfére úspešne regeneruje a dnes je ozónová diera nad Antarktídou podstatne menšia, než pred pár desaťročiami. Od roku 2010, kedy boli výroba a používanie týchto chemikálií úplne zakázané, mali ich emisie klesnúť.

Výskum, publikovaný v časopise Nature Geoscience, však ukázal, že tieto plyny sa v atmosfére stále hromadia a vedci nevedia, odkiaľ sa berú.

Na vine by mohli byť alternatívne chladivá, ktoré mali nahradiť látky poškodzujúce ozónovú vrstvu, naznačuje nový výskum.

Stefan Reimann a jeho kolegovia z Empa, Švajčiarskych federálnych laboratórií pre vedu a technológiu materiálov zaznamenali rastúce emisie piatich rôznych typov chlórfluórovaných uhľovodíkov. Okrem toho, že sa freóny široko používajú v chladničkách a klimatizáciách, boli všadeprítomné aj v aerosólových sprejoch, penových obaloch a izoláciách.

Freón R 12

Montrealský protokol je celosvetovou dohodou o oprave ozónovej vrstvy. Bol prijatý krátko potom, čo výskumníci v 80. rokoch minulého storočia objavili dieru v ozónovej vrstve nad Antarktídou. Protokol prinútil výrobcov použiť alternatívy k CFC a ďalším látkam poškodzujúcim ozónovú vrstvu. V súčasnosti sa už ozónová vrstva Zeme uzdravuje, čo znižuje riziko vzniku rakoviny kože a šedého zákalu. K úplnej regenerácii ozónovej vrstvy by mohlo dôjsť okolo roku 2066, ak sa freóny v atmosfére nebudú kumulovať.

V akom stave je ozónová vrstva dnes? Najnovšie dáta a mapy nájdete priamo na webovej stránke Goddardovho centra pre vesmírne lety agentúry NASA.

Nový výskum naznačuje, že istá medzera v Montrealskom protokole umožnila stále používať freóny v procese výroby ich alternatív. To je prípad troch z piatich CFC, rozšírenejších od roku 2010 (CFC-113a, CFC-114a a CFC-115). Používajú sa na výrobu fluórovaných uhľovodíkov alebo HFC, ktoré nahradili CFC v klimatizáciách, chladničkách a hasiacich prístrojoch.

Ozónová diera nad Antarktídou v roku 2006.

Zlou správou je, že unikajúce HFC sú tiež problematické. Sú to skleníkové plyny, stokrát až tisíckrát účinnejšie ako oxid uhličitý. Vedci už tento problém evidujú, ale jeho riešenie je opäť behom na dlhé trate.  Podľa dodatku Montrealského protokolu z Kigali z roku 2016 by sa malo používanie HFC do roku 2047 celosvetovo znížiť o 85 percent.

Spoločnosti majú povinne zadržať úniky a zničiť všetky CFC, vznikajúce pri výrobe HFC alebo iných chemikálií. Ale zdá sa, že túto povinnosť nedodržiavajú. Naznačuje to nový výskum, podľa ktorého emisie CFC stúpajú.

Vedci nevedia, čo presne spôsobuje nárast znečistenia. Hlavne preto, že na celom svete neexistuje spoľahlivé monitorovanie. Autori spomínanej štúdie merali CFC v 14 lokalitách po celom svete.

Našťastie zatiaľ znečistenie z piatich typov unikajúcich CFC sledovaných v štúdii nestačí na to, aby zvrátilo desaťročia úsilia na odstránení väčšiny látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu. Ale ak sa tieto emisie stanú väčším problémom, mohli by oddialiť zotavenie ozónovej vrstvy, varuje výskum.

Riešením by mohlo byť presnejšie monitorovanie zemského povrchu pomocou špeciálnych satelitov – takto sa už podarilo odhaliť masívne úniky metánu pri ťažbe a preprave zemného plynu – a následne intenzívny medzinárodný tlak na znečisťovateľov.