Özlem Türeci - žena, ktorá zachránila milióny a to ešte len začala

Vedecký a profesionálny profil profesorky Özlem Türeci predstavuje jeden z najvýznamnejších príbehov v dejinách modernej medicíny.

Ako spoluzakladateľka a lekárska riaditeľka (Chief Medical Officer) spoločnosti BioNTech zohrala kľúčovú úlohu pri vývoji prvej schválenej mRNA vakcíny proti COVID-19, čím potvrdila potenciál nukleových kyselín ako novej triedy liečiv. 

Jej kariéra však presahuje rámec pandemickej reakcie – je to cesta trvajúca viac ako tri desaťročia, zameraná na dekódovanie imunitného systému s cieľom vytvoriť personalizované zbrane proti rakovine.

Özlem Türeci sa narodila 6. marca 1967 v Siegene vtedajšom Západnom Nemecku ako dcéra tureckých prisťahovalcov, čo v nej od ranného veku formovalo špecifickú kultúrnu identitu, ktorú sama neskôr opísala termínom „Pruská Turkyňa“. Jej otec bol chirurgom pôvodom z Istanbulu a pôsobil v katolíckej nemocnici St. Elisabeth-Stift v Lastrupe v okrese Cloppenburg. Jej matka, biologička, jej od malička sprostredkovala fascináciu živými organizmami a ich molekulárnou podstatou.

Detstvo Özlem Türeci bolo ale hlboko ovplyvnené prostredím nemocnice, kde pracoval jej otec. Ako dieťa bola vraj fascinovaná prácou rehoľných sestier, ktoré s nesmiernou obetavosťou pomáhali chorým. Tento ranný kontakt s utrpením a zároveň s nádejou, ktorú prinášala lekárska starostlivosť, v nej podľa vlastných slov vzbudil túžbu venovať život službe iným.

Hoci v rannom veku uvažovala o vstupe do kláštora, jej cesta sa napokon ubrala smerom k vedeckej medicíne, ktorú vnímala ako sekulárny nástroj na dosiahnutie podobne humanistických cieľov. Vzťah s otcom bol pre ňu kľúčovým mentorským putom. Pozorovala jeho hlboký záujem o pacientov kombinovaný s neustálou snahou využívať najnovšie vedecké poznatky. Tento prístup, kde klinická pracha a vedecký pokrok idú ruka v ruke, si osvojila ako základnú premisu svojej budúcej kariéry.

Özlem Türeci študovala na gymnáziách v Bad Driburgu a Bad Harzburgu, kde vraj preukázala mimoriadne nadanie pre prírodné vedy. Už počas dospievania si vypestovala vášeň pre čítanie biografií, v čom ju povzbudzoval otec tvrdením, že sledovaním životov iných môže človek prežiť mnoho životov a poučiť sa z nich. Táto intelektuálna zvedavosť neskôr definovala jej schopnosť učiť sa z neúspechov aj úspechov predchodcov v oblasti imunológie.

Od medicíny k molekulárnej onkológii

V roku 1986 nastúpila na Lekársku fakultu Sárskej univerzity v Homburgu. Počas štúdia sa u nej rýchlo vyprofiloval záujem o onkológiu, čo bolo poháňané určitou frustráciou z vtedajších liečebných metód. Ako študentka vnímala vtedajšiu onkologickú liečbu – založenú na chirurgii, chemoterapii a rádioterapii – ako príliš invazívnu a málo špecifickú, čo označovala ako prístup „rezať, páliť a tráviť“. Verila, že imunitný systém človeka, ak by bol správne vytrénovaný, by mohol rakovinové bunky eliminovať s chirurgickou presnosťou bez devastácie zdravého tkaniva.

Svoje štúdium ukončila v roku 1992 štátnou lekárskou skúškou a obhajobou dizertačnej práce. Jej doktorandský výskum, prebiehajúci v rokoch 1989 až 1991 na Inštitúte ľudskej genetiky v Homburgu, sa zameriaval na charakterizáciu ľudských nádorov a bunkových línií prostredníctvom profilovania polymorfizmov DNA-minisatelitov. Táto jej práca, ohodnotená ako summa cum laude, demonštrovala jej schopnosť pracovať s komplexnými genetickými dátami v čase, keď molekulárna diagnostika bola ešte len v plienkach.

Po získaní doktorátu Türeci nastúpila na I. internú kliniku univerzitnej nemocnice v Homburgu. Pôsobila na oddeleniach onkológie-hematológie, transplantácie kostnej drene a v jednotkách pre infekčné choroby vrátane HIV. Práve v Homburgu sa stretla so svojím budúcim manželom a celoživotným vedeckým partnerom Uğurom Şahinom, ktorý tam pracoval ako lekár.

Dvojica rýchlo zistila, že zdieľa nielen spoločné kultúrne korene, ale predovšetkým hlbokú vedeckú zvedavosť ohľadom potenciálu imunitného systému v boji proti rakovine. Ich spolupráca sa stala jedným z najúspešnejších partnerstiev vo vedeckej histórii, postaveným na komplementárnych zručnostiach a spoločných hodnotách.

V rokoch 1993 až 1996 Özlem Türeci pôsobila ako postdoktorandka v univerzitnej nemocnici v Homburgu, kde sa podieľala na vývoji revolučného programu SEREX (Serological analysis of recombinant cDNA expression libraries). Táto metóda, vyvinutá v laboratóriu Michaela Pfreundschuha, umožnila systematickú identifikáciu antigénov rozpoznávaných spontánnym repertoárom autoprotilátok u pacientov s rakovinou.

Technický princíp SEREX spočíval v skríningu expresných knižníc cDNA (konštruovaných z chorého tkaniva) s autológnym sérom pacienta. Tento prístup bol prelomový, pretože využíval vlastný imunitný systém pacienta ako „detektor“ na nájdenie relevantných cieľových štruktúr. Türeci a jej tím týmto spôsobom identifikovali množstvo nových tumorových antigénov, vrátane rodiny MAGE a tyrozinázy, čo otvorilo dvere k vývoju antigénovo-špecifických vakcín.

V roku 2002 dosiahla Özlem Türeci ďalší významný akademický stupeň – habilitáciu v odbore molekulárna medicína na Univerzite Johannesa Gutenberga v Mainzi. Témou jej habilitačnej práce bola identifikácia a molekulárna, funkčná a imunologická charakterizácia cieľových antigénov pre nové vysokopresné imunoterapie. Tento krok jej umožnil pôsobiť ako súkromná docentka a prednášať o imunoterapii rakoviny, čo robí dodnes.

Prechod k biopharma priemyslu

Özlem Türeci si čoskoro uvedomila, že samotný výskum nestačí na to, aby sa nové objavy dostali k pacientom. Preto v roku 2001, spolu s manželom Uğurom Şahinom a ich mentorom Christophom Huberom, urobila odvážny krok a založila spoločnosť Ganymed Pharmaceuticals v Mainzi. Názov firmy bol inšpirovaný tureckým slovom „ganimet“, čo znamená trofej alebo korisť, čo symbolizovalo ich ambíciu úspešne loviť rakovinové bunky.

Ganymed sa zameral na vývoj novej triedy liekov – ideálnych monoklonálnych protilátok (IMABs). Türeci pôsobila ako vedecká riaditeľka (CSO) v rokoch 2001 až 2008 a následne ako generálna riaditeľka (CEO) od roku 2008 až do roku 2016. Pod jej vedením sa Ganymed transformoval z malého univerzitného spin-offu na lídra v oblasti vysoko špecifických protilátok proti solídnym nádorom.

Vlajkovou loďou Ganymedu sa stala látka s označením IMAB362, dnes známa ako Zolbetuximab. Táto protilátka cieli na proteín Claudin 18.2 (CLDN18.2), ktorý Özlem Türeci a jej tím identifikovali ako vysoko špecifický onkologický cieľ. V klinickej štúdii fázy II (známej ako FAST) Türeci preukázala, že pridanie Zolbetuximabu k štandardnej chemoterapii takmer zdvojnásobuje prežívanie pacientov s pokročilým karcinómom žalúdka, ktorí vykazujú vysokú expresiu CLDN18.2. Tento úspech bol potvrdením jej dlhoročnej tézy, že precízne cielenie na tumor-špecifické molekuly môže dramaticky zmeniť prognózu pacientov aj v prípadoch, kde tradičná liečba zlyháva.

Úspechy Ganymedu vyvrcholili v decembri 2016 jednou z najväčších akvizícií v histórii nemeckého biotech sektora. Japonský pharma gigant Astellas Pharma kúpil Ganymed Pharmaceuticals za celkovú sumu, ktorá mohla dosiahnuť až 1,4 miliardy dolárov. Pre Özlem Türeci ale nebol predaj Ganymedu koncom cesty, ale prostriedkom na zabezpečenie globálnych zdrojov potrebných na to, aby sa Zolbetuximab dostal k pacientom po celom svete. Tento finančný triumf jej zároveň poskytol prostriedky a reputáciu na to, aby sa mohla plne sústrediť na svoju ďalšiu, ešte ambicióznejšiu víziu: technológiu mRNA.

BioNTech

Ešte pred predajom Ganymedu, v roku 2008, Özlem Türeci, Uğur Şahin a Christoph Huber založili spoločnosť BioNTech (Biopharmaceutical New Technologies). Ich cieľom bolo vytvoriť platformu, ktorá by umožnila výrobu personalizovaných imunoterapií na požiadanie. Zatiaľ čo Ganymed sa sústredil na protilátky, BioNTech vsadil na mediátorovú RNA (mRNA) – molekulu, ktorú v tom čase väčšina vedeckej komunity považovala za príliš nestabilnú a rizikovú pre vývoj liekov.

Türeci pôsobila v BioNTechu najskôr ako predsedníčka vedeckej poradnej rady (2009–2018) a v roku 2018 prevzala post lekárskej riaditeľky (CMO), kde priamo zodpovedá za klinický výskum a vývoj dodnes. Jej prístup k mRNA bol vraj od začiatku pragmatický: nevnímala ju ako cieľ, ale ako doručovací nástroj, ktorý dokáže „vyučiť“ imunitný systém rozpoznávať rakovinové bunky.

V januári 2020 sa život Özlem Türeci a celá trajektória BioNTechu dramaticky zmenili. Po prečítaní článku v časopise The Lancet o šírení nového koronavírusu v čínskom Wu-chane bol Uğur Şahin vraj presvedčený, že svet čelí pandémii. Napriek tomu, že BioNTech sa dovtedy zameriaval takmer výlučne na rakovinu, manželia sa rozhodli okamžite zareagovať a spustili iniciatívu s názvom Projekt Lightspeed.

Özlem Türeci ako CMO viedla klinický vývoj vakcíny, čo bol proces nevídaného rozsahu a rýchlosti. Jej úlohou bolo navrhnúť a dohliadať na klinické skúšky, ktoré museli spĺňať najvyššie etické a vedecké štandardy, no zároveň museli prebiehať v rekordne krátkom čase.

Už v marci 2020 BioNTech uzavrel strategické partnerstvo s americkým farmaceutickým gigantom Pfizer, s ktorým už predtým spolupracoval na vývoji vakcíny proti chrípke. Toto spojenie umožnilo BioNTechu využiť globálne zdroje Pfizeru pre masívne klinické testovanie a logistiku.

V novembri 2020 svet obletela správa, že vakcína s kódovým označením BNT162b2 preukázala v klinických skúškach viac ako 95 % účinnosť. Türeci opísala moment, keď sa dozvedeli výsledky, ako „moment požehnania“. Tento úspech nebol dôležitý len kvôli pandémii; bol to definitívny vedecký dôkaz (proof-of-concept), že mRNA technológia funguje u ľudí a je schopná vyvolať silnú a bezpečnú imunitnú odpoveď.

Vakcína využíva modifikovanú mRNA zapuzdrenú v lipidových nanočasticiach. Po injekcii do svalu mRNA vstupuje do buniek, ktoré následne podľa tohto „receptu“ začnú vyrábať spike proteín vírusu SARS-CoV-2. Imunitný systém tento proteín rozpozná ako cudzí a vytvorí si protilátky a pamäťové T-bunky. Tento proces prebieha bez toho, aby bol človek vystavený skutočnému vírusu, čo minimalizuje riziká spojené s ochorením.

Úspech Projektu Lightspeed urobil z Özlem Türeci globálnu celebritu, hoci ona sama zostala verná svojej vedeckej identite a opakovane zdôrazňovala, že tento úspech je postavený na desaťročiach základného výskumu onkológie, nie na náhodnom objave počas krízy!

Budúcnosť personalizovanej liečby

Hoci je Özlem Türeci pre verejnosť tvárou vakcíny proti COVID-19, jej primárna motivácia zostáva v onkológii. Po ústupe najvážnejšej fázy pandémie BioNTech pod jej vedením opäť naplno sústredil svoje kapacity na vývoj liekov proti rakovine, pričom využil finančnú stabilitu a technologické skúsenosti získané počas krízy.

Kľúčovým pilierom jej onkologickej vízie je platforma iNeST (Individualized Neoantigen Specific Immunotherapy), vyvíjaná v spolupráci so spoločnosťou Genentech (člen skupiny Roche). Tento prístup je založený na predpoklade, že každý nádor je unikátny a má špecifický súbor mutácií (neoantigénov).

V roku 2024 BioNTech prezentoval sľubné dáta z dlhodobého sledovania pacientov s karcinómom pankreasu, kde personalizovaná vakcína (BNT122) vyvolala dlhotrvajúce imunitné odpovede pretrvávajúce až štyri roky. Toto je významné pri pankreatickom adenokarcinóme, ktorý patrí medzi najagresívnejšie formy rakoviny s minimálnou mierou prežívania.

BioNTech pod vedením Özlem Türeci neustále rozširuje svoje portfólio nad rámec mRNA. Aktuálne má spoločnosť viac ako 25 prebiehajúcich klinických programov vo fázach II a III.

Özlem Türeci verí, že budúcnosť onkológie nespočíva v jednom „zázračnom lieku“, ale v inteligentnej kombinácii – mRNA vakcín, monoklonálnych protilátok a bunkových terapií – ktoré budú prispôsobené štádiu ochorenia a imunitnému profilu pacienta.

Čo bude nasledovať?

Tento rok sa očakáva, že BioNTech dosiahne kľúčové míľniky, ktoré určia jeho postavenie ako plne integrovanej onkologickej spoločnosti. Rok 2026 je v dokumentoch označovaný ako „rok zúčtovania“, kedy sa očakáva sedem odčítaní dát z neskorých fáz klinických skúšok. Ak budú tieto výsledky pozitívne, BioNTech by mohol do roku 2030 uviesť na trh viacero komerčných produktov v oblasti liečby rakoviny.

Popri onkológii Türeci vedie BioNTech k riešeniu ďalších globálnych zdravotných výziev pomocou mRNA. Spoločnosť, podporovaná investíciami od Nadácie Billa a Melindy Gatesovcov v hodnote 55 miliónov dolárov, vyvíja mRNA vakcíny proti HIV, tuberkulóze a malárii. Tieto ochorenia si každoročne vyžadujú milióny životov, najmä v rozvojových krajinách, a mRNA technológia ponúka nádej na rýchlejšiu reakciu a lepšiu dostupnosť liečby.

Okrem toho prebiehajú klinické skúšky vakcín proti herpesu (HSV2), pásovému oparu (Shingles) a chrípke (Influenza). Türeci zdôrazňuje, že schopnosť rýchlo meniť genetický kód v mRNA vakcíne umožňuje BioNTechu reagovať na nové varianty vírusov v priebehu týždňov, čo je v prípade chrípky alebo rýchlo mutujúcich vírusov kritická výhoda.

Jednou z najnovších inovácií, ktoré Özlem Türeci presadzuje, sú BioNTainers – modulárne, kontajnerové výrobné jednotky pre produkciu mRNA vakcín. Tieto jednotky sú navrhnuté tak, aby sa dali ľahko prepraviť a certifikovať priamo v regiónoch s nízkou infraštruktúrou, napríklad v Afrike. Cieľom je umožniť lokálnu výrobu vakcín a liekov, čím sa zníži závislosť rozvojových krajín od globálnych dodávateľských reťazcov a zvýši sa globálna zdravotná bezpečnosť.

Prečo je Özlem Türeci hodná nasledovania?

Úspech Özlem Türeci nie je postavený len na jej brilantnom intelekte, ale aj na špecifickom súbore hodnôt, ktoré vyznáva spolu so svojím manželom. Napriek tomu, že sa vďaka úspechu BioNTechu a Ganymedu stali miliardármi a patria medzi najbohatších ľudí v Nemecku, žijú prekvapivo skromným životom. Nemajú auto, do práce jazdia na bicykloch a žijú v bežnom byte v Mainzi so svojou dcérou narodenou v roku 2006.

Vzťah Özlem Türeci a Uğura Şahina je vo vedeckom svete unikátny. Türeci ho opisuje ako „symbiózu“, kde sa ich schopnosti navzájom dopĺňajú. Zatiaľ čo Şahin je často vnímaný ako vizionár a inovátor, Türeci je tou, ktorá preberá zodpovednosť za precízny klinický rozvoj, regulačné procesy a pretavenie odvážnych myšlienok do bezpečných liekov pre pacientov. Ich životná filozofia nepozná striktné oddelenie práce a súkromia. Vedu vraj vnímajú ako svoju vášeň a súčasť identity, pričom o výskume často diskutujú aj počas voľných chvíľ.

Práca Özlem Türeci bola ocenená desiatkami prestížnych vyznamenaní, ktoré potvrdzujú jej status jednej z najvýznamnejších vedkýň súčasnosti. V marci 2021 jej nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier udelil Veľký kríž za zásluhy Spolkovej republiky Nemecko. Toto ocenenie prevzala spolu s manželom ako prejav vďaky za ich historický prínos k zvládnutiu pandémie. Časopis Nature Biotechnology ju opakovane zaradil medzi 20 najlepších translačných výskumníkov na svete, čo podčiarkuje jej výnimočnú schopnosť prenášať laboratórne objavy do reálnej klinickej praxe.

Özlem Türeci jednoducho predstavuje prototyp moderného vedca-podnikateľa, pre ktorého zisk nie je cieľom, ale prostriedkom na dosiahnutie medicínskej transformácie. Ukazuje ako sa to má robiť, nie ako to robia novodobí miliardári, ktorí chcú iba maximalizovať svoje zisky a moc. Jej životný príbeh – od dievčaťa fascinovaného prácou v nemocnici až po spoluzakladateľku miliardových spoločností – je dôkazom sily vedeckej vytrvalosti a humanistických hodnôt. Jej odkaz spočíva v presvedčení, že najušľachtilejším účelom vedy je slúžiť ľudstvu, a toto poslanie napĺňa s nevídanou pokorou a intelektuálnou odvahou.