Pozrite si
Pri výbere nového produktu nás často zaujíma nielen jeho funkcia či cena, ale aj značka, ktorá za ním stojí. Neraz narazíme na názov, ktorý nám nič nehovorí, a prirodzene sa pýtame, či oplatí sa do toho investovať.
Aj preto sme pripravili nový seriál, v ktorom vám postupne predstavíme technologické značky z celého sveta. Možno ste o niektorých ešte nepočuli, no práve tie často ponúkajú zaujímavé riešenia. Pozrieme sa na to, odkiaľ pochádzajú, kto ich založil a čím sa dokázali presadiť na globálnom trhu.
Obsah pokračuje pod reklamou
Volvo je automobilka, ktorá už od svojho vzniku v roku 1927 spájala severský dizajn s dôrazom na bezpečnosť. Za jej vznikom stáli Assar Gabrielsson a Gustaf Larson, ktorí chceli vyrábať autá schopné odolať švédskym podmienkam.
Značka si veľmi rýchlo získala povesť spoľahlivého výrobcu, ktorý svoje autá nestavia na marketingu, ale na technike, konštrukcii a ochrane posádky. Už prvý model Jakob mal pevný rám a dôraz na bezpečnosť, čo sa stalo DNA značky až dodnes.
Aj keď ide o švédsku značku, dnes patrí pod čínsku skupinu Geely, ktorá ju odkúpila od Fordu v roku 2010. Volvo však nezmenilo svoj prístup, vývoj aj dizajn zostal v Škandinávii a vozidlá si zachovali charakteristický severský rukopis. Hoci sa v minulosti objavili obavy, že Volvo pod čínskym vlastníctvom stratí identitu, realita ukazuje opak. Vývoj aj výroba zostali v Európe a značka sa naďalej hlási k svojim hodnotám.
Ako prvá automobilka sprístupnila trojbodový pás iným značkám a zaviedla detskú sedačku otočenú proti smeru jazdy. Dnes už Volvo neponúka žiadne vozidlo bez elektrifikácie a plánuje sa do roku 2030 stať plne elektrickou značkou. V spolupráci s firmami ako NVIDIA či Luminar sa zároveň venuje vývoju autonómneho riadenia a vlastného softvérového systému.
Značka však nebola úplne bez kontroverzií. Diskusiu vyvolalo aj rozhodnutie obmedziť maximálnu rýchlosť všetkých modelov na 180 km/h. Volvo to prezentovalo ako zodpovedný krok smerom k bezpečnosti, no niektorí zákazníci a odborníci to vnímali ako zásah do slobody vodiča. Najmä pri prémiových autách, kde sa výkonom často argumentuje, to pôsobilo kontroverzne.
Rovnako silné reakcie vzbudili aj marketingové vyhlásenia o ekologickej transformácii. Volvo síce smeruje k elektrickej budúcnosti, no ešte stále predáva veľa hybridov a nie všetky výrobné procesy sú uhlíkovo neutrálne, čo niektoré environmentálne organizácie označili za greenwashing.
Problémom boli aj technické nedostatky spojené so softvérom pri novších modeloch. Vodiči sa sťažovali na výpadky funkcií. Tieto problémy Volvo riešilo aktualizáciami, no vyvolalo to pochybnosti o tom, či je značka dostatočne pripravená na prechod na autonómne riadené vozidlá.