Žiadna spoločnosť nemá vo svojom portfóliu len úspešné produkty. Výnimkou nie je ani Microsoft s inteligentnými hodinkami Microsoft SPOT Watch. Tie síce na prvý pohľad pôsobili futuristicky, kameň úrazu bol hneď v niekoľkých veciach.
V roku 2002 spoločnosť Microsoft vytvorila novú divíziu, ktorú nazvala Smart Personal Objects Technology (SPOT). Tá sa mala zameriavať na vývoj inteligentných zariadení do domácnosti, spotrebnú elektroniku a iné produkty, ktoré by spolu spolupracovali. Jej súčasťou sa stali aj smart hodinky Microsoft SPOT Watch.
Viac článkov zo série Najväčšie prešľapy technologického sveta nájdete v téme NPTS.
Ich prvá zmienka sa datuje do roku 2002, kedy ich na konferencii COMDEX ohlásil Bill Gates. O rok neskôr na CES 2003 sa nedočkaví fanúšikovia dozvedeli viac detailov. Hodinky sa mali začať predávať ešte v tom roku, niekoľko problémov ich predaj ale posunulo až na začiatok roka 2004.
Išlo viac-menej o prvú technológiu svojho druhu. Microsoft sa v tomto prípade spojil so známymi výrobcami, ako napríklad Fossil, Citizen Watch či Swatch, ktorí mali voľnú ruku v návrhu dizajnu či pridaní funkcií navyše. Základ však zostal rovnaký a hodinky teda fungovali na systéme SPOT. A možno i kvôli tomu sa gadget nikdy netešil výraznej obľube.
Ako iné produkty, zariadenia so systémom SPOT sa snažili využívať netradičné technológie. Microsoft SPOT Watch sa preto spoliehali na FM signál. Hodinky nedisponovali Bluetooth ani Wi-Fi pripojením, cez ktoré by komunikovali s telefónom, prípadne internetom. Microsoft ponúkal svoju vlastnú službu MSN Direct, ktorá používateľovi sprostredkovávala informácie o počasí, cenách akcií či správach. MSN Direct ale nebol zadarmo a majiteľ zaň musel platiť 60 dolárov ročne.
Jednalo sa o zaujímavé samostatné zariadenie, ktoré na svoje fungovanie nepotrebovalo pripojenie na internet ani neustále spárovaný telefón. Každá minca má však dve strany, na čo Microsoft SPOT Watch neskôr doplatili.
Bez Bluetooth pripojenia totiž hodinky slúžili len ako doplnok, ktorý síce zobrazoval relevantné informácie, no používateľ ich nemohol ďalej použiť. Pri doručení správy cez MSN Messenger si ju tak napríklad zákazník mohol pozrieť, no odpísať na ňu už musel z telefónu. Podobne na tom boli novinky zo sveta. Titulky sa používateľovi zobrazovali, pokračovanie článku si už musel prečítať inde.
Výrobcovia preto začali do svojich modelov pridávať funkcie navyše. Niektoré verzie od Suunto preto mali snímač tepovej frekvencie, najlepšie na tom však bol model Tissot High T, ktorý dostal dotykový displej.
Ani toto úsilie ale úspechu Microsoft SPOT Watch nepomohlo. Používatelia a zákazníci sa sťažovali na vysoké ceny, ktoré začínali na 150 dolároch a končili až na 725 USD ani obmedzenia, ktoré so sebou prinášal SPOT systém vrátane povinného predplatného za službu MSN Direct. Známy bol aj problém so stratou údajov, po ktorom museli by hodinky reštartované.
Myšlienka smart hodiniek podľa Microsoftu bola opustená v roku 2008. V tom čase sa na trh totiž začali dostávať skutočne inteligentné telefóny, ktoré toho zvládali omnoho viac a SPOT Watch boli definitívne pochované.
Hodinky z projektu Microsoft SPOT Watch preto boli nakoniec výsadou len niekoľkých fanatikov technológií. Zároveň ale slúžili ako ukazovateľ toho, ako by mohli inteligentné hodinky vyzerať do budúcna. A to sa im sčasti podarilo.