Pozrite si
Apple v roku 1996 predstavil svetu svoju hernú konzolu. Tá síce ponúkala slušnú výbavu, narazila však na silnú konkurenciu a slabý záujem zo strany spotrebiteľa.
https://youtu.be/4ln_CmNtbvQ
Spoločnosť Apple nebola od začiatku len o iPhonoch, Macoch či iPodoch. V predošlých rokoch skúšal kalifornský gigant rôzne spôsoby, akými si ukrojiť z koláča trhového podielu a zarobiť čo najviac.To však, ako sa ukázalo aj pri Apple Bandai Pippin, nebolo vždy ideálne.
Vývoj konzoly začal v roku 1994, krátko po tom, ako spoločnosť opustil Steve Jobs. Na jeho miesto sa dostal nemecký inžinier Michael Spindler. I napriek tomu, že bol dobrý stratég a schopný inžinier, jeho práca s ľuďmi zaostávala.
Spindler sa mal jedenkrát dostať do časopisu PCWeek, kde mal byť jeho rozhovor promovaný na prvej strane. Nakoľko ale počas interview nehovoril súvislo, musel byť rozhovor s ním posunutý na iný dátum. Ani na druhom sedení však nevedel editor z interview so Spindlerom vytvoriť súvislý článok. Ten sa preto nikdy do časopisu nedostal.
Predtým, ako sme sa ale dočkali Apple Bandai Pippin učinil Spindler krok, ktorý mal z konzoly urobiť veľký úspech. Okrem toho, že mala pracovať na upravenom systéme MacOS, tento softvér mal ďalej Apple ponúkať aj iným výrobcom ako licenciu pre ich herné zariadenia.
To malo nielenže umožniť širšie využitie Pippin-u, ale aj uľahčiť prácu nádejným vývojárom, ktorých chcela spoločnosť prilákať. Zatiaľ čo konkurencia v podobe SEGA či Sony nútila svojich developerov pri každej novej konzoly zamerať svoj vývoj na ne, vďaka využitiu MacOS mali byť používatelia schopní hrať tú istú hru na počítači i iných zariadeniach.
Jednou z prvých takýchto hier mal byť titul Marathon, ktorý mal Alex Seropian so svojim tímom pre upravenú verziu MacOS naportovať. Hra sa však nakoniec stala prepadákom a celkovo bolo na konzolu dostupných menej ako 100 hier a aplikácií. Sony či SEGA prekvitali.
V roku 1996 sa tak na japonský trh dostala prvá konzola od Apple, ktorá bola vyrobená v spolupráci s japonským hračkárskym gigantom, Bandai, ktorý ako subdodávateľa oslovil Mitsubishi. Verzia pre japonský trh dostala prezývku ATMARK, o niekoľko mesiac sa dočkali aj obyvatelia USA, kde sa konzola predávala ako edícia @WORLD.
Predpoklady Apple, ako aj Bandai boli viac ako optimistické. Verzie ATMARK sa malo počas prvého roka predať 200 000 kusov, modelu @WORLD ešte o 100 000 viac. Japonci mali za konzolu zaplatiť 650 dolárov, Američania 600 USD, čo však bolo stále trikrát toľko, koľko stálo populárne Nintendo 64.
V roku 1996 chcela ešte projekt zachrániť nórska spoločnosť Katz Media. Tá Pippin-u chcela nájsť využitie v nemocničnom počítači, interaktívnom kiosku či prehliadaní internetu v hotelových izbách.
Rok potom sa už naisto vedelo, že Apple Bandai Pippin dieru do sveta nespraví. Hlavnými dôvodmi zlyhania nebola slabá výbava. Konzola ponúkla na tú dobu schopnú konfiguráciu, ktorú dopĺňal dial-up internet. Z celkového očakávaného počtu predaných zariadení sa ale nakoniec predalo len medzi 12 až 42 000 kusov.
Zdroj