Pozrite si
Na vodíkové pohony z pochopiteľných dôvodoch so záujmom pozerajú aj veľké ropné a plynárenské spoločnosti. Pri súčasnom trende ekologickej mobility budú môcť zarábať na dodávkach vodíka vyrábaného zo zemného plynu (takzvaný modrý vodík).
Keďže však pri takejto výrobe vzniká množstvo oxidu uhličitého, ekologické dopady takejto dopravy sú oveľa väčšie ako u elektromobilov, alebo vodíkových áut využívajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov.
Takýto „zelený“ vodík produkovaný elektrolýzou vody pomocou elektriny zo solárnych, veterných, alebo vodných elektrární, chce ponúkať a dokonca aj vyrábať Nikola Corporation, známa svojimi plánmi v oblasti vodíkových kamiónov.
Je zaujímavé, že hoci Nikola ešte stále nedodáva žiadne nákladné vozidlá s palivovými článkami, firma už pripravuje sieť staníc na čerpanie paliva, ktorú budú potrebovať. Pravda, zatiaľ nepôjde o žiadne prevratné kapacity.
Ako informoval magazín INSIDEEVs, Nikola Corporation sa dohodla so spoločnosťou Nel ASA o kúpe piatich staníc na výrobu vodíka, z ktorých každá bude schopná dodať 8 ton plynu denne. Hodnota kontraktu je 30 miliónov dolárov.
Spolu tieto elektrolyzéry môžu pre Nikolu generovať 40 ton vodíka za deň. Vzhľadom na to, že Nikola zatiaľ neodhalila, aké veľké budú vodíkové nádrže vozidiel Nikola One a Two, nemáme ani predstavu, akú mobilitu vodíkových áut zabezpečí denná produkcia týchto 40 ton vodíka, alebo pre koľko áut s priemernou spotrebou postačí. Isté je, že žiadne bombastické počty to nebudú.
Nikola nespomína, kde sa tieto stanice budú nachádzať, ale pravdepodobne budú v blízkosti hlavných klientov spoločnosti.
Tak ako pri batériových elektromobiloch a čiastočne aj pri hybridoch do zásuvky riešia automobilky a nakoniec aj používatelia dilemu typu „Čo bolo skôr? Vajce, alebo sliepka?“ vo vzťahu nabíjacia infraštruktúra, verzus predaj áut, rovnaký problém je aj v prípade vodíka.
Tu však môžu popri ekologickej citlivosti používateľov zamiešať karty aj iné faktory, hlavne cena. Tá je pri vodíku v prepočte na najazdené kilometre podstatne vyššia nielen oproti benzínu, nafte, alebo LPG/CNG, ale aj v porovnaní s elektrinou.
Zlou správou je, že vodík je tým lacnejší, čím väčšiu ekologickú záťaž predstavuje jeho výroba. Najlacnejší je teda „hnedý“ vodík vyrábaný chemickou cestou z uhlia, nasleduje „modrý“ vodík zo zemného plynu (resp. z metánu) a „zelený“ vodík vychádzajúci z elektrolyzérov je na tom cenovo najhoršie.
Zdroj