Pozrite si
O možnej existencii mikrobiálneho života na Marse špekulujeme na základe vedeckého bádania už od polovice 70-tych rokov minulého storočia. V roku 1976 totiž sondy NASA Viking 1 a 2 priniesli zábery z jeho povrchu a uskutočnili niekoľko experimentov s pôdou.
Rovery hľadajú „bioodtlačky“
Takmer dve dekády sme nemali k dispozícii žiadne nové dáta z Marsu, kým to nezmenil pristávací modul Mars Pathfinder a z neho vypustený rover Sojourner. V roku 2004 v invázii pokračovali rovery Spirit (pracoval 6 rokov) a Opportunity, ktorý funguje dodnes.
V roku 2008 úspešne pristála sonda Phoenix Mars (pracovala 155 solov, marsovských dní) a v roku 2012 pristál dodnes funkčný rover Curiosity.
Ten je doteraz najlepšie vybaveným robotickým laboratóriom na Marse a prispel k viacerým unikátnym objavom, hoci nehľadá priamo život na Marse. Okrem iného našiel dôkazy o existencii tečúcej vody v dávnej minulosti. Najnovším príspevkom mal byť pristávací modul ESA/Roskosmos Schiaparelli, jeho októbrové pristátie sa však kvôli chybe softvéru nepodarilo.
Našťastie, na obežnej dráhe úspešne zakotvila aspoň materská sonda ExoMars Trace Gas Orbiter.
Najbližšie teda dorazia k nášmu vesmírnemu susedovi dve „posily“ v podobe roverov ESA/Roskosmos a NASA pravdepodobne až v roku 2020.
Vedci však stále analyzujú dáta, ktoré na Zem z Marsu poslali existujúce, aj minulé orbitery a rovery a takýto výskum môže priniesť aj prekvapenia. Jedno z nich odhalila analýza záberov roveru Spirit z krátera Gusev.
Skúmanie kremičitých minerálov na záberoch roveru Spirit ukázalo ich podobnosť s usadeninami oxidu kremičitého formovanými aj mikrobiálnym životom na Zemi. Tieto zaujímavé marťanské minerály vedci nazvali „potenciálnym odtlačkom života“.
Na Marse tak ako v Andách?
Nie je to teda priamy dôkaz o existencii života – fotky budeme darmo kontrolovať pod elektrónovým mikroskopom, viac detailov z nich nezískame. Napriek tomu vedci hovoria o vzrušujúcom objave.
Štúdia zverejnená minulý týždeň v časopise Nature Communications opäť otvára nádej na možnosť, že život na Marse mohol aspoň v minulosti existovať. Dôvodom je podobnosť opálových kremičitých usadenín na záberoch z oblasti “Home Plate” v kráteri Gusev s opálovými kremičitanmi vo vysokohorskom gejzírovom poli El Tatio v čílskych Andách.
Opálové kremičité uzlíky, ktoré nemajú kryštálovú štruktúru, boli prvýkrát objavené na Marse Spiritom v roku 2007. Mali by byť dôkazom minulej hydrotermálnej, alebo sopečnej činnosti.
Tieto minerálne štruktúry môžu byť výsledkom sopečnej činnosti, ale môžu vznikať aj v plytkých horúcich prameňoch, tak ako je tomu v oblasti El Tatio. Pôsobením mikróbov vznikajú usadeniny, ktoré sú opäť konzervované oxidom kremičitým.
Múdrejší budeme o pár rokov
Otázkou je, či vizuálne podobné štruktúry, ktoré vznikli na Marse pravdepodobne v rovnakých podmienkach, aké panujú v horúcich žriedlach v nadmorskej výške okolo 4000 metrov v Andách, boli vytvorené rovnakým spôsobom, ako tie pozemské.
Existuje život na Marse? Kým sa nám nepodarí fyzicky odobrať vzorky z krátera Gusev a dopraviť ich na Zem, odpoveď nebudeme poznať. Rover z misie NASA plánovanej na rok 2020 má síce vzorky zbierať a dopraviť ich na Zem, ale lokalita pre jeho operácie zatiaľ nie je určená.
Astrobiológ Rocco Mancinelli z výskumného centra Ames pri NASA je presvedčený, že ide o nebiologický fenomén. Lenže ani skeptický názor sa nedá bez ďalšieho výskumu s istotou potvrdiť.
Našťastie, čas neistoty sa kráti. Pokiaľ odpovede neprinesú robotické sondy, nájdu ich kozmonauti, ktorí sa snáď v budúcom desaťročí na Mars úspešne dopravia.
Zdroj