O možnej existencii mikrobiálneho života na Marse špekulujeme na základe vedeckého bádania už od polovice 70-tych rokov minulého storočia. V roku 1976 totiž sondy NASA Viking 1 a 2 priniesli zábery z jeho povrchu a uskutočnili niekoľko experimentov s pôdou.
Pozrite siNASA zverejnila tisícky nových záberov Marsu, pozrite si 45 najzaujímavejších
Rovery hľadajú „bioodtlačky“
Takmer dve dekády sme nemali k dispozícii žiadne nové dáta z Marsu, kým to nezmenil pristávací modul Mars Pathfinder a z neho vypustený rover Sojourner. V roku 2004 v invázii pokračovali rovery Spirit (pracoval 6 rokov) a Opportunity, ktorý funguje dodnes.
V roku 2008 úspešne pristála sonda Phoenix Mars (pracovala 155 solov, marsovských dní) a v roku 2012 pristál dodnes funkčný rover Curiosity.
Ten je doteraz najlepšie vybaveným robotickým laboratóriom na Marse a prispel k viacerým unikátnym objavom, hoci nehľadá priamo život na Marse. Okrem iného našiel dôkazy o existencii tečúcej vody v dávnej minulosti. Najnovším príspevkom mal byť pristávací modul ESA/Roskosmos Schiaparelli, jeho októbrové pristátie sa však kvôli chybe softvéru nepodarilo.
Našťastie, na obežnej dráhe úspešne zakotvila aspoň materská sonda ExoMars Trace Gas Orbiter.
Pozrite siCuriosity bude vŕtať do Marsu inteligentne
Najbližšie teda dorazia k nášmu vesmírnemu susedovi dve „posily“ v podobe roverov ESA/Roskosmos a NASA pravdepodobne až v roku 2020.
Vedci však stále analyzujú dáta, ktoré na Zem z Marsu poslali existujúce, aj minulé orbitery a rovery a takýto výskum môže priniesť aj prekvapenia. Jedno z nich odhalila analýza záberov roveru Spirit z krátera Gusev.
Pozrite siMisia NASA Mars 2020 bude na červenej planéte hľadať život
Skúmanie kremičitých minerálov na záberoch roveru Spirit ukázalo ich podobnosť s usadeninami oxidu kremičitého formovanými aj mikrobiálnym životom na Zemi. Tieto zaujímavé marťanské minerály vedci nazvali „potenciálnym odtlačkom života“.
Na Marse tak ako v Andách?
Nie je to teda priamy dôkaz o existencii života – fotky budeme darmo kontrolovať pod elektrónovým mikroskopom, viac detailov z nich nezískame. Napriek tomu vedci hovoria o vzrušujúcom objave.
Štúdia zverejnená minulý týždeň v časopise Nature Communications opäť otvára nádej na možnosť, že život na Marse mohol aspoň v minulosti existovať. Dôvodom je podobnosť opálových kremičitých usadenín na záberoch z oblasti “Home Plate” v kráteri Gusev s opálovými kremičitanmi vo vysokohorskom gejzírovom poli El Tatio v čílskych Andách.
Opálové kremičité uzlíky, ktoré nemajú kryštálovú štruktúru, boli prvýkrát objavené na Marse Spiritom v roku 2007. Mali by byť dôkazom minulej hydrotermálnej, alebo sopečnej činnosti.
ZDROJ | Ruff a Farmer 2016
Tieto minerálne štruktúry môžu byť výsledkom sopečnej činnosti, ale môžu vznikať aj v plytkých horúcich prameňoch, tak ako je tomu v oblasti El Tatio. Pôsobením mikróbov vznikajú usadeniny, ktoré sú opäť konzervované oxidom kremičitým.
Pozrite siNASA začína hľadať astronautov pre Mars
Múdrejší budeme o pár rokov
Otázkou je, či vizuálne podobné štruktúry, ktoré vznikli na Marse pravdepodobne v rovnakých podmienkach, aké panujú v horúcich žriedlach v nadmorskej výške okolo 4000 metrov v Andách, boli vytvorené rovnakým spôsobom, ako tie pozemské.
Existuje život na Marse? Kým sa nám nepodarí fyzicky odobrať vzorky z krátera Gusev a dopraviť ich na Zem, odpoveď nebudeme poznať. Rover z misie NASA plánovanej na rok 2020 má síce vzorky zbierať a dopraviť ich na Zem, ale lokalita pre jeho operácie zatiaľ nie je určená.
Astrobiológ Rocco Mancinelli z výskumného centra Ames pri NASA je presvedčený, že ide o nebiologický fenomén. Lenže ani skeptický názor sa nedá bez ďalšieho výskumu s istotou potvrdiť.
Našťastie, čas neistoty sa kráti. Pokiaľ odpovede neprinesú robotické sondy, nájdu ich kozmonauti, ktorí sa snáď v budúcom desaťročí na Mars úspešne dopravia.
ZdrojGIZMODO
Komentáre k článku