Administratíva amerického prezidenta Bidena zverejnila prvý strategický dokument o svojom pláne vytvoriť koridory nákladnej dopravy na zlepšenie nabíjacej infraštruktúry pre elektrické nákladné autá. Súvisí to s cieľom dosiahnuť do roku 2040 stopercentný podiel nákladných vozidiel s nulovými emisiami (batérie + vodík) pri nových predajoch.
Ide o prvý pokus vlády USA navrhnúť konzistentnú stratégiu celoštátnej elektrifikácie nákladnej dopravy. Stratégia je založená na spolupráci medzi ministerstvami dopravy a energetiky (prostredníctvom Spoločného úradu pre energetiku a dopravu) a Agentúrou na ochranu životného prostredia.
Uvedené inštitúcie analyzovali, ako sa stredné a ťažké nákladné vozidlá pohybujú v USA, a stanovili priority, na ktoré trasy by sa mali primárne zamerať, aby sa maximalizovalo zníženie znečistenia ovzdušia. Ťažké nákladné autá majú vysoký vplyv na znečistenie, pretože výkonné dieselové motory vypúšťajú oveľa viac emisií pevných častíc a ďalších exhalátov ako ľahké úžitkové vozidlá a osobné automobily so spaľovacími motormi. To je dávno známa vec. Pozitívom je, že nová stratégia nerieši len otázku skleníkových plynov, pretože lokálne sú emisie nákladiakov podstatne väčším problémom.
Tieto ťažšie vozidlá majú tendenciu jazdiť po špecifických trasách, ktoré vo veľkej miere prechádzajú chudobnejšími komunitami. V USA sa 75 % nákladnej dopravy pohybuje iba po 4 % ciest v krajine, takže tieto miesta sú vystavené neúmernému znečisteniu. Zároveň to znamená, že „vyčistenie“ týchto dopravných tepien od kamiónov so spaľovacím pohonom by bolo veľkým prínosom pre životné prostredie.
Nejde však o jednoduchú úlohu. Alternatívou sú hlavne elektrické kamióny s batériovým, okrajovo aj s vodíkovým pohonom. V oboch prípadoch je potrebné vybudovať špeciálnu infraštruktúru. Aby sa veľké batérie ťažkých vozidiel dali nabíjať v rozumnom čase, budú potrebovať nabíjacie stanice s omnoho vyšším výkonom, ako osobné elektromobily.
Tesla chce preto pre nabíjanie nákladných áut budovať výkonnejšie nabíjačky ako jej Superchargery. Megachargery budú nabíjať výkonom až 1 500 kW. Bloomberg Law v tejto súvislosti uvádza, že nabíjacie stanice pre elektrické nákladné autá ako je Tesla Semi budú potrebovať porovnateľný výkon ako malé mesto. Vybudovať sieť takýchto ultranabíjačiek, aj keď len na vybraných trasách, bude náročná úloha.
Stratégia Bidenovej administratívy sa v rokoch 2024-2027 zameria najskôr na vybrané cesty a „dopravné uzly“ nachádzajúce sa v najexponovanejších oblastiach pre nákladnú dopravu po celej krajine. Príkladom je centrum okolo prístavov Los Angeles a Long Beach a logistických centier Inland Empire alebo Texaského trojuholníka a takisto veľká časť severovýchodného pobrežia USA, kde je najvyššia hustota obyvateľstva.
Stratégia rozmiestnenia pokračuje prepojením týchto predbežných koridorov v rokoch 2027-30, rozšírením siete do roku 2035 a nakoniec „kompletnou elektrifikáciou“ národnej diaľničnej siete pre nákladnú dopravu v období rokov 2035 až 2040.
Nasadzovanie berie do úvahy obmedzenia dnešných technológií. Dnes je k dispozícii už pomerne veľa menších nákladných elektrických vozidiel určených na prepravu tovarov v rámci poslednej míle, alebo na špecifické úlohy. Ponuka elektrických kamiónov je naopak zatiaľ obmedzená. Z krátkodobého hľadiska sa teda najskôr zamerajú na kratšie a častejšie trasy, ktoré majú tendenciu viesť cez najľudnatejšie oblasti.
Stratégia sa zameriava aj na vodík. Palivové články dávajú pri ťažkých vozidlách oveľa väčší zmysel, ako v osobnej doprave. Zároveň ale konštatuje, že ani v USA neexistuje žiadna celoštátna sieť distribúcie vodíka. Stratégia má teda určiť, kde by mohli vzniknúť vhodné vodíkové čerpačky. Samozrejme, v prípade použitia „špinavého“ vodíka vyrábaného z fosílnych palív nemá zmysel hovoriť o ekologickej doprave. Aj „zelený“ vodík vyrábaný elektrolýzou vody pomocou elektriny z obnoviteľných zdrojov (alebo z jadrových elektrární) však nie je bezproblémový. Dôvodom je ekonomika výrobného procesu, ktorá bude hrať v preferenciách autodopravcov takisto dôležitú úlohu.