Najväčšie európske ložisko vzácnych zemín odstrihne elektromobily od Číny

Švédska ťažobná spoločnosť s viac ako 130 ročnou tradíciou LKAB (momentálne vo vlastníctve štátu) narazila na obrovský poklad v podobe najväčšieho ložiska vzácnych zemín v európskej histórii. Ložisko vzácnych zemín, pomenované Per Geijer, leží za polárnym kruhom, neďaleko známeho mesta Kiruna a tamojšej najmodernejšej podpovrchovej bane na železnú rudu. Podľa odhadov obsahuje asi milión ton oxidov týchto cenných chemických prvkov.

Niežeby boli vzácne podobným spôsobom ako drahé kovy, ich vzácnosť spočíva skôr v nízkej koncentrácii v zemskej kôre. Bez prvkov vzácnych zemín sa nezaobídu moderné technológie, keďže sú nevyhnutnou zložkou permanentných magnetov využívaných v elektromotoroch, generátoroch, elektroakustických meničoch a inde.

Vzácne zeminy tvorí skupina 17 prvkov, zahŕňajúca skandium, ytrium, lantán, cér, prazeodým, neodým a ostatné lantanoidy. Sú to mäkké kovy s výbornými magnetickými vlastnosťami, ktoré ich predurčujú na uplatnenie v elektrotechnike.

V súčasnosti je najznámejším prvkom skupiny vzácnych zemín neodým (Nd), ktorý je kľúčovým materiálom pre najsilnejšie permanentné magnety. V kombinácii so železom a bórom tvoria neodýmové magnety (zloženie Nd2Fe14B) materiál, schopný uniesť viac ako tisícnásobok vlastnej hmotnosti. Odhady hovoria, že každý akumulátor do elektromobilu spotrebuje zhruba 1 kilogram vzácnych zemín, nehovoriac o elektromotoroch. Generátor veternej turbíny s potrebou až 600 kilogramov vzácnych zemín (v závislosti od výkonu) je podstatne náročnejší. Pokiaľ nedôjde k zásadným technologickým zmenám, aj keď určité náznaky sa už objavili, sa pri elektromobilite, ani pri veterných elektrárňach bez vzácnych zemín nezaobídeme.

Problém je, že napriek ich dôležitosti sa prvky vzácnych zemín nikde v Európe komerčne neťažia. Globálnym hegemónom v ich dodávkach je Čína, ktorá produkuje viac ako tri pätiny (cca 61%) vzácnych zemín. To predstavuje značné geopolitické riziko v situácii, keď nielen EÚ tlačí na rozvoj elektromobility a veterných elektrární. Na druhom mieste s podielom 15% sú s veľkým odstupom USA, ktoré situáciu nezachránia. „Záchrana“ pre Európu by však mohla prísť z novoobjaveného švédskeho ložiska.

Nález viac ako milión ton vzácnych zemín je najväčší v európskej histórii a LKAB dúfa, že ho začne využívať čo najskôr. Spoločnosť však v tlačovej správe uvádza, že súčasný povoľovací proces zrejme zabráni dodávať suroviny z nového ložiska na trh skôr ako o 10-15 rokov. A to by mohol byť problém. Ochrana životného prostredia je dôležitá vec, ale nemenej dôležité sú aj existenčné záujmy ľudskej populácie. V tomto prípade sa, paradoxne, dostávajú do konfliktu dva ekologické trendy – „zelené“ technológie a ochrana prírody a krajiny, takže bude potrebné nájsť rozumné riešenie.

Rovnako ako v prípade lítia sa predpokladá, že dopyt po prvkoch vzácnych zemín v nasledujúcich desaťročiach prudko vzrastie, čím Čína získa do veľkej miery dominantné postavenie a môže kontrolovať trh. Krajina s tým zjavne aj počíta. Čína disponuje najväčším známym náleziskom vzácnych zemín na svete Bayan Obo vo Vnútornom Mongolsku v severnej Číne. Ťaží sa tu od roku 1957 a ložisko obsahuje približne 40 miliónov ton vzácnych zemín.

Číňania údajne už nejaký čas vedú masívne dezinformačné kampane s falošnými účtami na sociálnych sieťach, ktoré sú zvláštne tým, že nejde o politiku či zdravie. Zameriavajú sa na priemyselné firmy a spoločnosti v oblasti ťažby a spracovania vzácnych zemín, uvádza magazín OSEL.cz.