Pozrite si
Pokrok ide dopredu. Bohužiaľ, moderná doba vrhá dlhé tiene na stav Zeme. Vplyv civilizácie má neblahý dopad na lesy, v súčasnosti je ich stav doslova alarmujúci. Zdá sa však, že pokročilé technológie v blízkej budúcnosti dokážu pomoc aspoň v zalesňovaní obrovských plôch, kde je sťažený prístup ľudí.
Podľa OSN sme od roku 1990 prišli zhruba o 490 miliónov hektárov lesov len kvôli poľnohospodárstvu. Amazonský dažďový prales stratil v roku 2019 neskutočných 4 828 štvorcových kilometrov.
Tohoročné ničivé požiare v Kalifornii a v Austrálii priniesli do ovzdušia 730 miliárd ton CO2. Takýto objem dokopy vyprodukuje za rok USA, Veľká Británia a Nemecko. Situácia je vážna aj keby sa nebral do úvahy vplyv Číny, Indie a rozvojových krajín.
Štúdia v Nature ukázala, že ak by sme zalesnili len 15 % pôdy v prioritných oblastiach, zabránilo by sa až 60 % výhynom (živočíchov i rastlín) a zároveň eliminovalo až 299 Gton (gigaton) CO2. Tento objem predstavuje tretinu z celkového nárastu atmosférického oxidu uhličitého od začiatku priemyselnej revolúcie.
Podobné informácie prinášajú aj ďalšie štúdie. Keďže je oveľa ľahšie ničiť, ako budovať – aj sadenie stromov je náročnejšie, ako vypaľovanie pralesov a drancovanie lesov v národných parkoch. Vlády mnohých štátov, mimovládky a charitatívne organizácie hľadajú riešenia ako začať so zalesňovaním.
Bonnská výzva z roku 2011, ktorú iniciovalo Nemecko a Medzinárodná únia pre ochranu prírody, chce do roku 2030 obnoviť 350 miliónov hektárov pôdy. Už 43 krajín sa zaviazalo k obnove 300 miliónov hektárov, čo je mimoriadne sľubné.
Problémom stále ostáva ako to zrealizovať. Zalesňovanie je náročné na ľudskú pracovnú silu a v porovnaní so stanoveným cieľom mimoriadne pomalé. Pre ilustráciu, nadácia Worldview si pred ôsmymi rokmi dala za cieľ zasadiť v Mjanmarsku miliardu mangrovových stromov – dobrovoľníci za sedem rokov zasadili len 6 miliónov sadeníc.
Tu prichádza na scénu spoločnosť Dendra Systems. Zaoberá sa obnovou lesov pomocou dronov. Minulý rok sa jej vďaka pokročilej avionike a automatizácii podarilo vysadiť 4 milióny sadeníc mangrovových rastlín. Spoločnosť odhaduje, že dvojica operátorov lietajúcich na desiatich dronoch by mohla vysadiť až 400 000 stromov denne!
Dendra Systems na tento druh práce používa dva typy upravených dronových platforiem, vizuálny systém s AI, algoritmus strojového učenia na stanovenie vzoriek výsevu a špeciálny rozmetač osiva, ktorý vypúšťa puzdrá sadeníc s potrebnými živinami nevyhnutných na ich rast.
Sejací dron sa vznáša zhruba 2 metre nad zemou a podľa určenej letovej dráhy pumpuje svoju kapacitu 150 semenných toboliek rýchlosťou cca jednu za sekundu na zem, alebo do zeme (v závislosti od pôdnych podmienok a typu vysádzaného stromu).
Od vzniku (2014) spoločnosť podpísala zhruba 40 zmlúv v 11 štátoch. Vo veľkej miere spolupracovala so koncernmi na ťažbu zdrojov na oprave krajiny po ukončení ťažby a lesného hospodárstva.
Najväčší dron od Dendra Systems unesie až 22 kilogramov výbavy. Jeho senzory dokážu rozlíšiť obrázky s veľkosťou 2 až 3 cm na jeden pixel. Dendra momentálne využíva na prieskumy dvojicu dronov Wingtra a DJI M600.
„Momentálne máme lety, ktoré môžu trvať až dve hodiny a za deň pokryť niekoľko stoviek hektárov,“ hovorí zakladateľka spoločnosti Lauren Fletcher. „Chceme zintenzívniť naše úsilie, naša technológia má zmysel vo veľkom rozsahu. Nestačí zmapovať malú záhradu a zasadiť tam begónie, musíme prísť, zmapovať územie a znovu vysadiť celé pobrežie.“
Po ukončení prieskumu sa získané dáta analyzujú na základe toho, čo od nich zadávateľ prác požaduje. Môže to byť ničenie invazívnych burín, ale aj identifikácia možných oblastí erózie a zosuvu pôdy. Momentálne zodpovedá za označovanie, anotáciu a analýzu týchto údajov tím ekológov. Dendra však už vyvíja umelú inteligenciu pre vizuálne rozpoznávanie, čím sa tento proces výrazne urýchli.
Zdroj