Mikroplasty sú všade, aj na alpských štítoch

Ak si spomeniete na ktorékoľvek odľahlé miesto na planéte, je pravdepodobné, že bude kontaminované mikroplastami.

Mikroplasty je označenie pre plastové častice o veľkosti od 100 nanometrov do 5 mm, ktoré sa vyskytujú vo vode, vo vzduchu, aj v pôde vo forme znečistenia. Ide o zmes vlákien a častíc rôzneho tvaru. Sčasti ide o zámerne vyrábané častice (takzvané primárne mikroplasty), používané napríklad v náterových látkach, ale väčšinou vznikajú eróziou a fragmentáciou väčších kusov plastov (sekundárne mikroplasty).

Mikroskopické kúsky plastu sú všadeprítomné. Nachádzajú sa na dne oceánov, v národných parkoch a, ako uvádza nedávna štúdia, aj na nedostupných štítoch Álp.

Vedci z University of Strathclyde v Glasgowe publikovali v magazíne Nature Communications výskum, ktorý odhaľuje, že mikroplasty sa dokážu prostredníctvom atmosferických prúdov v troposfére šíriť na obrovské vzdialenosti – cez oceány, aj naprieč kontinentmi.

Tím našiel mikroplasty na observatóriu Pic du Midi, ktoré leží v nadmorskej výške takmer 3050 metrov vo francúzskych Alpách. Štyri mesiace výskumníci nasávali vzduch z okolitej troposféry a filtrovali všetky väčšie častice. Vypočítali, že na každé 4 kubické metre vzduchu pripadá zhruba jedna mikroplastická častica.

Následne pomocou laserového mikroskopu zisťovali, aké druhy plastu končia na vrchole Álp. Väčšina častíc, ktoré identifikovali, boli buď polystyrénové, alebo polyetylénové polyméry z obalov.

Mikroplasty cestujú presne ako aerosóly (napríklad pevné častice zo sopečného popola) a rovnakým spôsobom sa šíria všade, povedal Steve Allen, vedúci výskumu. Štúdia ukázala, že plast opustil more a skončil vo vzduchu vo vysokej nadmorskej výške, pričom tam cestoval až týždeň. To znamená, že plasty nemusia nájsť miesto „posledného odpočinku“. Bez ohľadu na to, kde pristanú, môžu ich vetry vyzdvihnúť a prepraviť tisíce kilometrov a to aj opakovane.

Vedci uvádzajú, že zdrojové oblasti plastov, ktoré zachytili v Alpách, zahŕňali Európu, severnú Afriku, Stredozemné more a Atlantický oceán. Niektoré častice by mohli pochádzať dokonca až z USA a Kanady.

Koncentrácie mikroplastov, ktoré vedci namerali, síce nie sú nebezpečné, ale sú varovaním pred dosahmi znečisťovania prostredia človekom. Platí to zvlášť, keď vezmeme do úvahy pomalé tempo rozkladu plastov. Dnešné znečistenie mikroplastmi tak môže pretrvávať ešte dlhé roky.