Mesiac má dostať vlastné časové pásmo. Dôvodom je gravitácia

Vláda USA nariadila NASA, aby vytvorila pre Mesiac vlastné časové pásmo. Vesmírna agentúra má do konca roku 2026 zaviesť „koordinovaný lunárny čas (Coordinated Lunar Time , LTC)“, podľa memoranda, ktoré NASA poslal americký Úrad pre vedu a technológiu (OSTP). Zdá sa vám to zbytočné, či dokonca pritiahnuté za vlasy? Nie je to tak.

Gravitácia na Mesiaci je viac ako 6x slabšia ako na Zemi (zrýchlenie na rovníku je 1,622 m/s², teda 0,1654 g). Nižšia gravitácia Mesiaca spôsobuje, že čas na jeho povrchu beží rýchlejšie.

Einsteinova teória relativity ukazuje, že plynutie času sa mení vplyvom rýchlosti a gravitácie. Hovorí sa tomu dilatácia času. Vzhľadom na slabšiu gravitáciu Mesiaca tam čas plynie o niečo rýchlejšie. Rozdiel tvorí oproti pozemským hodinám v priemere 58,7 mikrosekúnd za pozemský deň. Tento zdanlivo malý rozdiel je dostatočný na to, aby rozladil presné manévre lunárnych kozmických lodí a satelitov.

Keďže USA a ďalšie krajiny plánujú lunárne misie, či dokonca základne na trvalý pobyt na Mesiaci, používanie jednotného časového štandardu im pomôže synchronizovať technológie, vyžadujúce presné načasovanie.

„Rovnaké hodiny, aké máme na Zemi, by sa na Mesiaci pohybovali inou rýchlosťou,“ povedal pre agentúru Reuters Kevin Coggins, manažér vesmírneho komunikačného a navigačného programu NASA.

Biely dom chce, aby sa lunárny čas LTC koordinoval so svetovým časom (UTC), štandardom, podľa ktorého sa merajú všetky časové pásma Zeme. V nariadení hovorí, že chce, aby nové časové pásmo umožnilo presnú navigáciu a vedecké úsilie. Chce tiež, aby si LTC zachoval odolnosť, ak stratí kontakt so Zemou, a zároveň poskytoval škálovateľnosť pre vesmírne prostredia mimo sústavy Zem-Mesiac.

Astronaut Eugene A. Cernan, veliteľ misie Apollo 17, robí kontrolu Lunar Roving Vehicle (LRV) počas prvej časti extravehikulárnej aktivity (EVA) na mieste pristátia Taurus-Littrow v roku 1972.

Lunárny čas LTC sa zavádza kvôli návratu NASA na Mesiac. Po testovacom lete Artemis 1, ktorý v novembri 2022 poslal kozmickú loď Orion bez posádky na misiu, pri ktorej obletela Mesiac, NASA plánuje poslať ľudí na obežnú dráhu okolo Mesiaca v rámci misie Artemis 2 v roku 2025. Počas misie Artemis 3, ktorá má oproti pôvodným plánom sklz už dva roky, majú astronauti opäť pristáť na mesačnom povrchu. Aktuálny plán je v roku 2026.

Okrem USA deklarovala zámer pristáť na Mesiaci s ľudskou posádkou aj Čína, ktorá chce tento cieľ dosiahnuť do roku 2030. Čína a Rusko avizovali spoluprácu pri výskume Mesiaca, vrátane budovania orbitálnej stanice na obežnej dráhe Mesiaca, aj lunárnej základne. Mesačnú orbitálnu stanicu Gateway pripravuje v spolupráci s ďalšími kozmickými agentúrami aj NASA, pričom viaceré jej komponenty sú už v pokročilom štádiu výroby.

Hoci žiadne iné krajiny neoznámili zámer vyslať posádku na mesačný povrch, lunárne ambície (minimálne na úrovni robotických sond) má aj India, ktorá vlani dopravila pristávací modul a rover na južný pól Mesiaca, Rusko, Japonsko, Južná Kórea a Spojené arabské emiráty. Záujem prejavujú aj súkromné spoločnosti. Niektoré z nich by tam chceli vyvíjať dokonca komerčné aktivity. Napríklad spoločnosť Interlune by chcela ťažiť hélium-3 z mesačného regolitu, dopravovať ho na Zem a predávať ho tu ako vzácnu komoditu.