Mesiac je ťažký súper, vesmírne misie vo veľkom zlyhávajú

Komplikácie, v horšom prípade zlyhania, ktoré sprevádzajú súčasnú inváziu pristávacích modulov vysielaných na Mesiac kozmickými agentúrami, aj súkromníkmi, vzbudzujú rešpekt pri dobývaní nášho prirodzeného satelitu.

Len v posledných piatich rokoch zlyhali, alebo absolvovali neštandardné situácie viaceré lunárne misie:

• Lunárny lander Beresheet 1 (izraelská spoločnosť SpaceIL, apríl 2019, sonda havarovala)
• Misia Chandrayaan 2, orbiter + lander Vikram s roverom Pragyan (ISRO, september 2019, lander po strate spojenia počas pristávania havaroval)
• Misia Chandrayaan 3, ďalší lander Vikram s roverom Pragyan (ISRO, august 2023, úspešné pristátie v oblasti južného pólu Mesiaca!)
• Lunárny lander Hakuto-R (japonská spoločnosť ispace, apríl 2023, riadiaci počítač chybne interpretoval dáta výškomeru, sonda stroskotala)
• Lunárny lander Luna 25 (Roskosmos, august 2023, sonda po strate spojenia stroskotala)
• Lunárny lander Peregrine (americká spoločnosť Astrobotic Technology, január 2024, po poruche pohonného systému misia zlyhala)
• Lunárny lander SLIM (JAXA, január 2024, sonda sa po pristátí prevrátila „hore nohami“, ale podarilo sa jej dobiť batérie zo solárnych panelov)
• Misia IM-1, lunárny lander Odysseus (americká spoločnosť Intuitive Machines, február 2024, sonda sa po pristátí prevrátila na bok, čo narušilo smerovanie vysielacej antény, aj dobíjanie batérií)

Z tohto prehľadu vidíme, že cesta na Mesiac je poriadne tŕnistá. Pristáť na ňom dokázalo zatiaľ len niekoľko málo krajín – ZSSR, USA, Čína, India, Japonsko v zastúpení štátnych vesmírnych agentúr a súkromná firma Intuitive Machines, v spolupráci so SpaceX, ktorá poskytla nosnú raketu.

Skoro sa nechce veriť, že pred viac ako polstoročím dokázali na Mesiac dopraviť landery, rovery a dokonca aj ľudí vesmírne agentúry Ruska aj USA. Ak porovnáme úroveň počítačov, elektroniky a telekomunikačných technológií tej doby s dneškom, je to priepastný rozdiel. A napriek tomu sa súčasné vesmírne misie stretávajú s problémami, ktoré sú skôr pravidlom ako výnimkou. Niekedy je ich dôvodom ľudský faktor a to aj v podobe banálnej chyby, no s fatálnymi následkami.

To je aj prípad najnovšej misie a prvej súkromnej sondy Odysseus spoločnosti Intuitive Machines, ktorá pristála na Mesiaci 22. februára. Bol to úspech prvej súkromnej spoločnosti, pri dopravení landeru na mesačný povrch. Už na lunárnej orbite sa objavili problémy, ktoré oddialili plánovaný čas pristátia sondy o dve hodiny. Po pristátí landeru nastalo v riadiacom stredisku znepokojivé obdobie mlčania a neistoty, aby tím nakoniec oznámil, že prijíma signál z Odyssea, aj keď podstatne slabší, než sa očakávalo.

To zdecimovalo aj dátovú priepustnosť, takže veľká šou, sa nekonala. Podľa plánu mal Odysseus vo výške pár desiatok metrov nad povrchom vyhodiť malú sondu, ktorá by nasnímala jeho samotné pristátie. Na tieto zábery sme sa tešili márne.     

A aby toho nebolo málo, spoločnosť Intuitive Machines oznámila, že jej misia IM-1 s pristátím na Mesiaci v utorok ráno  (27.2.2024) predčasne skončí. Prevrátený lander Odysseus už nebude môcť nabíjať svoje batérie, pretože na jeho solárne panely prestane dopadať slnečné svetlo. Odysseus, ktorý, aj keď na boku, 23.2.2024 o 00:24 SEČ pristál v kráteri  Malapert A približne 300 kilometrov od južného pólu Mesiaca, mal fungovať počas jedného lunárneho dňa, teda 14 pozemských dní. To sa, žiaľ, nepodarí.

Oddelenie sondy Odysseus od 2. stupňa rakety Falcon 9. Vtedy všetko fungovalo podľa predpokladov.

Oznámenie Intuitive Machines je trpkým koncom misie, ktorá prežila prevrátenie pri pristávaní a zlyhanie životne dôležitého navigačného systému v dôsledku ľudskej chyby. Odysseus pristál na Mesiaci s pomocou experimentálneho navigačného systému NASA, ktorý bol záplatou do softvéru pristávacieho modulu, keď sa kozmická loď priblížila k Mesiacu.

Bola to síce pôsobivá improvizácia, no ukázalo sa, že bola potrebná kvôli ľudskému zlyhaniu. Pristávací navigačný systém pristávacieho modulu triedy Nova-C sa pri odhadovaní rýchlosti, smeru a polohy spoliehal na sústavu laserov. Tieto lasery však predstavovali riziko poškodenia zraku technikov pred uvedením sondy na štart, takže systém nebolo možné naprogramovať na automatickú aktiváciu. Namiesto toho sa mal pred štartom zapnúť fyzickým spínačom, ale akosi sa na to zabudlo. „Chybička“, ktorá mala fatálny dopad na priebeh misie, ako sa ukázalo.

Lunar Reconnaissance Orbiter agentúry NASA našiel Odyssea

Napriek nekorektnému pristátiu, sťaženej komunikácii a skráteniu fungovania landeru na Mesiaci o polovicu, považuje firma Intuitive Machines misiu IM-1 za vcelku úspešnú. Určite ide o cennú skúsenosť pre ďalšie misie, ktoré sú v pláne.  

Lunárny satelit Lunar Reconnaissance Orbiter agentúry NASA nafotil polohu pristávacieho modulu Odysseus na povrchu Mesiaca. Ukázalo sa, že pristál asi 1,5 km od plánovaného miesta pristátia v kráteri Malapert A. Ide zatiaľ o najbližšie pristátie k južnému pólu, pričom počas pristávacieho manévru Odysseus nafotil aj oblasť s trvalo zatienenými krátermi, ktoré môžu obsahovať vodný ľad a iné zdroje.

Prevrátený lunárny lander SLIM na Mesiaci

A na záver spomeňme jednu pozitívnu informáciu. Japonský lander SLIM, ktorý pristál otočený o 180 stupňov a mal takisto fungovať len 14 dní, prežil mrazivú lunárnu noc, hoci na to nebol projektovaný. Riadiace stredisko JAXA s ním nadviazalo spojenie, takže by mohol na Zem doručiť bonus v podobe ďalších vedeckých údajov.