Odysseus vracia Američanov na Mesiac, aj keď bez astronautov

Pod označením Nova-C sa ukrýva séria lunárnych pristávacích modulov navrhnutých americkou spoločnosťou Intuitive Machines. Sú určené na dodávanie malých komerčných nákladov na povrch Mesiaca v rámci programu NASA Commercial Lunar Payload Services (CLPS).

Dodnes NASA udelila deväť rôznych kontraktov pre tento program, no jeden bol v roku 2022 zrušený kvôli krachu spoločnosti Masten Space. Zo zvyšných ôsmich misií má šesť už zaistenú aj nosnú raketu, pričom okrem misie Peregrine firmy Astrobotics (misia skončila v januári 2024 neúspechom) bude päť ďalších vynesených raketami SpaceX.

V roku 2021 Intuitive Machines získala kontrakt v hodnote 77 miliónov dolárov na uskutočnenie pristátia na Mesiaci pre NASA, pričom prvý z troch pristávacích modulov Nova-C, „Mission IM-1/ Nova-C Odysseus Lander“, včera po niekoľkých odkladoch úspešne odštartoval. Štart sa uskutočnil 15. 2. 2024 07:05 SEČ zo štartovej rampy LC-39A na Kennedyho vesmírnom stredisku na Floride prostredníctvom nosnej rakety Falcon 9 spoločnosti SpaceX.

Išlo o prvý štart Falconu 9 pre firmu Intuitive Machines (IM). IM mala lander pôvodne dopraviť do oblasti Oceánu búrok (Oceanus Procellarum), po niekoľkých zmenách však došlo vo februári 2023 ku konečnému rozhodnutiu, že miestom pristátia bude kráter Malapert A v blízkosti južného pólu Mesiaca. Zároveň sa navýšila cena za túto misiu na 118 miliónov dolárov.

Lander bude navedený na supersynchrónnu obežnú dráhu Zeme vo vzdialenosti 185 x 60 000 km. Ak pristávací modul Odysseus úspešne pristane na Mesiaci, bude to prvé úspešné mäkké pristátie na Mesiaci pre americké kozmické vozidlo za viac ako 50 rokov. Zároveň pôjde o prvé úspešné mäkké pristátie súkromnej spoločnosti na Mesiaci.

Priebeh štartu si môžete pozrieť na oficiálnom zázname NASA vo videu nižšie. Samotný štart začína v čase 55:05, v čase 1:43:48 si môžete pozrieť unikátne zábery oddelenia sondy Odysseus Lander od 2. stupňa rakety Falcon 9. Prenos videa on-line v takejto kvalite z obežnej dráhy je možný len vďaka sieti Starlink.

O tom, že prieskum Mesiaca, nie je žiadna rutinná záležitosť vedia za posledné obdobie kozmické agentúry viacerých krajín.

V rámci lunárnej ofenzívy v roku 2023 poslalo na Mesiac svoje sondy Rusko, Japonsko, aj India. Ale 25. apríla 2023 zlyhala japonská misia Hakuto-R realizovaná firmou ispace s pristávacím modulom a dvoma rovermi – japonským SORA-Q a roverom Rashid zo Spojených arabských emirátov. Ďalšou obeťou lunárneho výskumu bola 20. augusta 2023 ruská sonda  Luna-25, takže nádeje sa pochopiteľne upierali na indickú misiu Chandrayaan-3. Tá sa 1. augusta 2023 dostala na translunárnu dráhu a 5. augusta na obežnú dráhu okolo Mesiaca. 23. augusta 2023 sa pristátie poblíž južného pólu Mesiaca konečne sa podarilo.

Oddelenie sondy Odysseus od 2. stupňa rakety Falcon 9 (reálny záber).

Ani tohtoročný reparát nevyšiel japonskej agentúre JAXA na 100 percent. Pristávací modul SLIM (Smart Lander for Investigating Moon) síce 19. januára 2024 na Mesiaci úspešne a s vysokou presnosťou pristál a vypustil dva mini rovery, ale kvôli poruche jednej trysky motora sa počas pristátia prevrátil. Keďže v tejto polohe jeho solárne panely nesmerovali k Slnku, nedokázal generovať elektrinu a núdzovo komunikoval len z batérií. Našťastie, keď sa časom jeho panely dostali do slnečného svitu, misia v skrátenom režime fungovala.  

Ale späť k sonde Odysseus od Intuitive Machines. Lander je momentálne na ceste k Mesiacu, ktorá by mala trvať sedem dní. K pristátiu by malo dôjsť v kráteri Malapert A v blízkosti južného pólu a lander by mal byť schopný prežiť na Mesiaci približne 14 pozemských dní, čiže jeden lunárny deň. Odysseus, podobne ako japonský SLIM, či indický Chandrayaan-3 nie je navrhnutý tak, aby prežil mrazivú lunárnu noc.

Hoci je IM-1 súkromnou misiou a povezie na Mesiac aj niekoľko nákladov súkromných spoločností, naviazanosť na NASA je podstatná. Aj preto tvoria väčšinu užitočného zaťaženia zariadenia americkej vesmírnej agentúry. Na palube je 6 vedeckých prístrojov NASA. Prvým je kútový odrážač LRA (Laser Retroreflector Array), ktorý umožní presne určiť miesto pristátia. S pristátím súvisí aj navigačný lidar (NDL) pre presné určovanie výšky a rýchlosti zostupu a stereokamery SCALPSS (Stereo Cameras for Lunar Plume-Surface Studies) pre snímanie prachu zvíreného pri pristávacom manévri.

Štvrtým prístrojom je ROLSES (Radio Observations of The Lunar Surface Photoelectron Sheath), ktorý bude skúmať fotoelektrónový obal vznikajúci nad mesačným regolitom počas lunárneho dňa. Mal by priniesť poznatky, ako bude tento obal jedného pekného dňa ovplyvňovať astronomické pozorovania z povrchu Mesiaca.

ROLSES

Zvyšné dva prístroje NASA na palube sú demonštrátor LN-1 ( Lunar Node 1) o veľkosti cubesatu, ktorý má otestovať autonómnu navigáciu, a palivomer RFMG (Radio Frequency Mass Gauge) na meranie množstva paliva v nádrži v prostredí s nízkou gravitáciou. Odysseus okrem toho vypustí cubesat EagleCam vo výške 30 metrov nad mesačným povrchom, aby zachytil samotné pristátie landeru na Mesiaci.

Ostáva veriť, že ďalší priebeh misie bude rovnako úspešný ako jej začiatok a Odysseus pomôže „vydláždiť“ cestu k návratu ľudí na Mesiac. Pozitívne správy pre realizáciu tohto projektu potrebujeme ako soľ.